Ako ruská ekonomika podľa Svetovej banky preskočila nemeckú
Sila ekonomiky sa najčastejšie určuje obľúbeným ukazovateľom, ktorý je známy pod pojmom hrubý domáci produkt (HDP). Veľmi stručne povedané, ide o peňažné ohodnotenie všetkých hotových výrobkov a služieb vyrobených alebo poskytnutých na území určitej krajiny zvyčajne za jeden rok.
Samozrejme, platí, že sa tu rozlišuje nominálny a reálny HDP. Rozdiel medzi nimi je ten, že zatiaľ čo nominálny HDP je vypočítaný v aktuálnych cenách za daný rok, reálny produkt sa počíta v cenách k istému zvolenému fixnému roku. Tým sa odstráni vplyv rastu cien v ekonomike a lepšie sa zisťuje, ako hospodárstvo napreduje (ukazovateľ rastu HDP).
Pri medzinárodných porovnaniach sa pritom v nominálnej metóde na prepočet HDP jednotlivých krajín používajú menové kurzy. Rozdiely v životných nákladoch v rôznych krajinách metóda neberie do úvahy. Kolísanie menového kurzu v danej krajine môže z roka na rok zmeniť hodnotenie jej HDP, aj keď k zmene životnej úrovne obyvateľstva takmer nemusí dôjsť
Existujú však aj ďalšie modifikácie, ktoré lepšie odzrkadľujú silu hospodárstva štátu a nie sú ovplyvnené fluktuáciou (zmenou) výmenných kurzov, ako napríklad HDP meraný v parite kúpnej sily (PPP). Ten namiesto výmenných kurzov zachytáva relatívne pomery cien toho istého tovaru alebo služby v národnej mene v rôznych krajinách. Často sa používa pri podrobnejšom porovnávaní dvoch ekonomík.
„Aj metóda PPP má svoje problémy a potenciálne skreslenia. Napriek tomu je pri porovnávaní ekonomík jednoznačne spoľahlivejšia ako metóda výmenného kurzu,“ komentoval rozdiely v nedávnom odbornom článku francúzsky ekonóm Jacques Sapir.
Ruský HDP, jeho zmeny a zmenené prognózy
Nominálny HDP Ruska v roku 2022 v aktuálnych cenách predstavoval zaokrúhlene 2,24 bilióna amerických dolárov, nemecký HDP bol na úrovni vyše 4 bilióny, francúzsky takmer 2,8 bilióna a ten taliansky jemne prevýšil 2 bilióny dolárov. Keby sme objem vyprodukovaných tovarov a služieb v daných ekonomikách v roku 2022 ohodnotili cenami, aké boli v roku 2015, jednotlivé štáty by skončili na číslach 1,47 bilióna (Rusko), 3,6 bilióna (Nemecko), 2,6 (Francúzsko) a 1,94 bilióna dolárov (Taliansko).
Čo sa týka ekonomického napredovania, v ostatnom roku reálny produkt najrýchlejšie rástol v Taliansku (3,7 percenta), Francúzsku (2,6 percenta) a Nemecku (1,8 percenta). Moskva ako jediná zaznamenala prepad, a to o 2,1 percenta. Ale oproti predikciám z februára 2022, ktoré hovorili o dvojcifernom kolapse hospodárstva, je to vzhľadom na množstvo Západom uvalených sankcií pomerne úspešný výsledok.
Navyše inštitúcie v prvom polroku 2023 prehodnotili prognózy na aktuálny rok. Medzinárodný menový fond (MMF) ešte vlani v októbri tvrdil, že Kremeľ zaznamená prepad hospodárstva o 2,7 percenta. V apríli to už mal byť rast o 0,7 percenta. Teraz mu prognózuje rast na úrovni 1,5 percenta. Rovnako aj ďalší ekonómovia odhadujú, že tamojšie hospodárstvo porastie o necelé jedno percento.
Veľkosť a sila ruskej ekonomiky
Spomenuté ukazovatele však nemajú až takú veľkú vypovedaciu hodnotu pri porovnávaní sily dvoch alebo viacerých ekonomík. Pri pohľade na HDP meraný paritou kúpnej sily sa krajiny dostávajú na diametrálne odlišné čísla (Rusko 5,33 bilióna dolárov, Nemecko 5,31 bilióna dolárov, Francúzsko 3,77 bilióna dolárov a Taliansko 3,05 bilióna dolárov).
Ruská ekonomika bola doteraz z pohľadu tohto indikátora šiestou najväčšou na svete, tesne za Nemeckom. Moskva totiž v roku 2022 predbehla Berlín.
Tu sa žiada doplniť, že z údajov Svetovej banky vyplýva, že nemecká ekonomika bola pozadu už v roku 2021, ale to je zrejme z dôvodu revízie a pribežnej aktualizácie dát. Potvrdzujú to aj neaktualizované údaje iných inštitúcií, ako napríklad Medzinárodného menového fondu, ktorý za rok 2021 pripisoval Nemecku HDP v parite kúpnej sily na úrovni 4,88 bilióna dolárov, zatiaľ čo Rusku necelých 4,5 bilióna dolárov.
Russia has become the fifth largest economy in the world and the largest in Europe in terms of purchasing power parity:
— World of Statistics (@stats_feed) August 4, 2023
1. 🇨🇳 China: $30.3 trillion
2. 🇺🇸 USA: $25.4 trillion
3. 🇮🇳 India: $11.8 trillion
4. 🇯🇵 Japan: $5.7 trillion
5. 🇷🇺 Russia: $5.32 trillion
6. 🇩🇪 Germany: $5.3…
Ešte viac v prospech ruského medveďa hrá pohľad na hospodársku silu jeho priemyslu či množstvo nerastných surovín, vďaka ktorým by dokázalo byť do veľkej miery sebestačné (o to viac v ekonomickom spojení s Čínou a krajinami Ázie).
Uznávaný ekonóm Sapir upozorňoval, že v západných ekonomikách čoraz viac dominuje sektor služieb, ktoré obrovským dielom prispievajú k tvorbe HDP, no v krízových časoch stráca množstvo služieb na význame a podstatnými sa stávajú najmä fyzické statky, ktoré uspokojujú základné ľudské potreby.
„HDP Ruska a Číny je výrazne väčší, ak berieme do úvahy len priamo výrobné činnosti. Čínska ekonomika sa stáva deväťkrát silnejšou ako ekonomika Nemecka a trikrát silnejšou ako ekonomika Spojených štátov. Ruská ekonomika tiež predstihuje nemeckú ekonomiku a je viac ako dvakrát silnejšia ako francúzska ekonomika,“ približoval francúzsky ekonóm.
Na druhej strane však stále platí, že Rusko ďaleko zaostáva za Nemeckom a vôbec väčšinou európskych ekonomík pri porovnaní HDP na hlavu. Aj keď sú totiž podľa PPP metódy ekonomiky Ruska a Nemecka v absolútnych číslach porovnateľné, v relatívnych číslach je výkonnosť ruského hospodárstva asi dvakrát nižšia. V Rusku (aj s Krymom) totiž žije viac ako 147 miliónov ľudí, zatiaľ čo v Nemecku „len" 84 miliónov.
Vojna by jej mohla dokonca prospievať
Dodajme však, že niekoľko mesiacov staré Sapirove tvrdenia pasujú do konceptu, ktorý nedávno predostrel renomovaný ruský ekonóm a odporca Kremľa Vladislav Inozemcev. Ten na faktoch priblížil hypotézu, podľa ktorej Rusko dokáže z vojny hospodársky dokonca profitovať a väčší problém by mu spôsobilo jej náhle ukončenie.
Poukázal aj na prípady z minulosti, na ktorých vidieť, že v štátoch, ktoré sú zapojené do obmedzených vojenských operácií, kde vlády zvyšujú vojenské výdavky, prebieha v dôsledku toho hospodárske oživenie. A to ťahá práve priemysel, ktorý má v Rusku hojné zastúpenie.
Inozemcev poukazuje na to, že Ruská centrálna banka len nedávno priblížila, že v druhom štvrťroku 2023 dosiahlo využitie kapacity ruských fabrík 81 percent, čo je nové historické maximum. Podľa neho vznikla v Rusku v reakcii na vojnu veľká záujmová skupina, ktorá z vojny ťaží. A nejde len o podnikateľov a zamestnancov vo vojnových továrňach, ale aj o množstvo subdodávateľov a pracovníkov v spriaznených odvetviach.
