Áno, v jednej chvíli vodcovia Západu chceli túto vojnu

Za uplynulý mesiac sa objavili ďalšie dve svedectvá, ktoré potvrdzujú, že ruská invázia, ktorá sa začala koncom februára 2022, sa mohla skončiť niekoľko týždňov po tom, čo sa začala. Po rokovaniach v Bielorusku a v Turecku medzi ukrajinskou delegáciou a ruskou delegáciou došlo k sformulovaniu mierovej dohody, v ktorej Ukrajina vyšla v ústrety hlavnej ruskej požiadavke, ktorou bola neutralita Ukrajiny. Teda žiadne NATO na Ukrajine.

Ako vieme, po návšteve Borisa Johnsona v Kyjeve sa Ukrajina rozhodla napokon dohodu neuzavrieť. Boris Johnson v januári 2024 svoj zásah v Kyjeve popísal tak, že on len vyjadril obavy z tej dohody. Davyd Arachamija, predseda poslaneckého klubu Zelenského strany v ukrajinskom parlamente to popísal už v novembri 2023 o čosi lapidárnejšie: „Potom prišiel Boris Johnson, povedal, že nič nebudeme podpisovať, nech sa bojuje ďalej.“

No a bojuje sa doposiaľ.

Prehovoril Olexij Arestovič

Po začiatku vojny bol jednou z najznámejších mediálnych tvárí z okolia prezidenta Volodymyra Zelenského jeho poradca Olexij Arestovič. Po roku a pol sa všetko zmenilo. Arestovič odstúpil z funkcie, stal sa čoraz väčším kritikom Zelenského a v súčasnosti sa zdržiava v zahraničí.

Pred tromi týždňami, 17. januára 2024, vystúpil Arestovič na internetovom kanáli „Alfa a Omega“ v relácii PolitNavigator. O pripravených dohodách z Istanbulu Arestovič povedal: „Tieto dohody boli ideálne, nič kvalitnejšie sme v celej histórii rusko-ukrajinských vzťahov nemohli dostať.“ Podľa Arestoviča dohody znamenali úplný odchod ruských vojsk. Cenou za to mal byť neutrálny status Ukrajiny, čiže vzdanie sa členstva v NATO.

Arestovič povedal, že z Putinovej strany nešlo o ohrozenie ukrajinskej nezávislosti: „(Rusi) nezasahovali do nezávislosti Ukrajiny, na rozdiel od rozprávok, ktoré na túto tému máme. Rozprávky a legendy.“

Toľko Olexij Arestovič.

Čo povedal Oleksandr Čalij

Na prelome rokov 2023/2024 agentúry priniesli zaujímavé tvrdenia Oleksandra Čalija, bývalého námestníka ministra zahraničných vecí Ukrajiny. Čalij bol členom ukrajinskej delegácie na rokovaniach v Istanbule.

Čalij povedal: „“Dva mesiace – marec a apríl – sme diskutovali s ruskou delegáciou o možnej mierovej dohode medzi Ukrajinou a Ruskom. A ako si pamätáte, uzavreli sme takzvané Istanbulské komuniké. V polovici až koncom apríla sme boli veľmi blízko k ukončeniu vojny nejakou mierovou dohodou.“      

A Čalij dodal: „Putin skutočne chcel dosiahnuť s Ukrajinou mierovú dohodu“.

Toľko Čalij.

Tak si to zosumarizujme

Zosumarizujme si fakty. O tom, že nepodpísanie Istanbulských dohôd súvisí s návštevou Borisa Johnsona u Zelenského v apríli 2022, písala už vtedy Ukrajinska pravda.

O tom, že Západ nechcel, aby došlo k rusko-ukrajinskej mierovej dohode, hovoril bývalý izraelský premiér Naftali Bennett, ktorý sa vtedy tiež pokúšal o vlastnú sprostredkovateľskú misiu.

Na jeseň 2023 ukazoval Vladimír Putin náčrt dohody z Istanbulu prezidentom afrických krajín.

Johnsonovu rolu jasne pomenoval pred štvrťrokom Davyd Arachamija.

V októbri 2023 uviedol Gerhard Schröder, bývalý nemecký kancelár, ktorý bol tiež insiderom v čase rokovaní, že dohody zmarili Američania, bez súhlasu ktorých sa Ukrajinci neodvážili dohodu napokon uzavrieť.

V januári tohto roku Boris Johnson priznal, že na návšteve u Zelenského v apríli 2022 vyjadril obavy z mierovej dohody.

 A ostatné vyjadrenia Čalija a Arestoviča poukazujú na to, že aj na ukrajinskej strane sa množia prípady ľudí, ktorí toto všetko priznávajú.

Zo všetkých týchto svedectiev vyplývajú dve zásadné veci.

V jednej chvíli to boli západné elity, ktoré chceli vojnu

Prvá vec, čo z toho vyplýva, že v jednej chvíli to boli elity Západu, lepšie povedané americké a britské elity, ktoré si želali pokračovanie vojny. Želali si to v čase, keď si Putin želal mier a Zelenský už verejne hovoril, že ruskú požiadavku ukrajinskej neutrality je Ukrajina ochotná splniť. Želali si pokračovanie vojny natoľko, že došlo k Johnsonovej misii, ktorá vývoj istanbulských rokovaní zvrátila.

Je nám z toho až mdlo, keď nám to dochádza.

A klamú nám o príčine vojny

Druhá vec, ktorá vyplýva z vyššie uvedených výpovedí, je to, že mediálne a politické elity Západu nám neustále klamú o príčinách vojny na Ukrajine.

Z faktov a výpovedí, ktoré sme uviedli, je totiž zrejmé, že ruská invázia na Ukrajinu bola reakciou na snahu Západu dostať Ukrajinu do sféry vplyvu Západu, k čomu prostriedkom malo byť najmä prijatie Ukrajiny do NATO. O prísľube prijať Ukrajinu do NATO rozhodol samit NATO v Bukurešti v máji 2008. Putin proti tomu vždy protestoval. Tvrdil, že členstvo Ukrajiny v NATO pociťuje Rusko ako hrozbu a odvolával sa na znenie bodu 8 Charty pre európsku bezpečnosť, ktorá je súčasťou Istanbulského dokumentu 1999 Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Bod 8 hovorí, že „…štáty nebudú posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov“.

Na ďalších samitoch bol tento zámer prijať Ukrajinu do NATO opakovane potvrdzovaný.

V novembri 2021 bola podpísaná Americko-ukrajinská charta o strategickom partnerstve, ktorá potvrdzovala zámer prijať Ukrajinu do NATO. V decembri 2021 Rusko zaslali USA a NATO ultimátum, aby sa vzdali členstva Ukrajiny v NATO. USA a NATO to odmietli urobiť. Rusko oznámilo, že teda ono prijme určité vojensko-technické opatrenia. No a 24. februára 2022 Rusko zaútočilo.

Vzápätí sa niekoľko dní po začiatku invázie začali rokovania, na ktorých Rusi opäť trvali na ukrajinskej neutralite ako na hlavnej požiadavke.

Stále a stále to bolo najmä o rozširovaní NATO o Ukrajinu.

Západné elity nám však ponúkajú úplne iný príbeh. Príbeh nevypočítateľného starnúceho imperialistu, ktorý si po dvadsiatich dvoch rokoch nečinnosti v prezidentskom kresle konečne splní sen obnoviť sovietske impérium napríklad pripojením celej Ukrajiny k Rusku. A tvrdia nám, že to Rusko chcelo vykonať s armádou menšou ako 200-tisíc mužov, čo je absurdné, lebo na dobytie takej veľkej krajiny treba niekoľkonásobne viac vojakov.

A keby len pripojiť celú Ukrajinu k Rusku. Ale úplne zničiť ukrajinskú kultúru, ukrajinské architektonické pamiatky a urobiť zo všetkých Ukrajincov Rusov.

Týmto všetkým nás kŕmili.

Prečo nás klamú?

Nie je ťažké uhádnuť, prečo nás klamú. Ak by bol totiž Putin nevypočítateľný, pobláznený Hitler, tak západné elity by za jeho činy neniesli zodpovednosť.

Ale pravda je to, že plejáda starších západných diplomatov, politológov a politikov roky varovala súčasné elity, že ich snaha o začlenenie Ukrajiny do NATO spôsobí tragédiu. Pravda je to, že každý, kto má rozum, pochopí nebezpečenstvo, že Rusko po pár rokoch prejde od protestov k použitiu vojenskej sily.

Inými slovami, to, čo Rusko urobilo, bolo presne to, čo mohli a mali rozumní politici očakávať.

Ale tie elity rozumné neboli. Ale jednej veci rozumejú. Priznať, že vojna je reakciou Ruska na ich zámery Západu dostať Ukrajiny do sféry svojho vplyvu, znamená priznať aj vlastnú spoluvinu za katastrofu, ku ktorej došlo.

A oni vinu nepriznajú. Predstavte, že by im navyše niekto položil otázku: A to vy ste sa v roku 2008 rozhodli prijať do NATO Ukrajinu, v ktorej si to vtedy želalo iba asi 20 percent obyvateľov?

Alebo otázku: To vy ste sa fakt postavili proti tomu, aby boli plány na Ukrajinu v NATO zrušené a vojna by bola rýchlo skončená?

Nikdy si vinu nepriznajú. Radi by nás totiž viedli ďalej.

Všimnime si jednu vec. Po neúspechu ukrajinskej protiofenzívy skončil v západnej diskusii víťazný naratív o tom, ako bude Rusko rýchlo porazené. A objavili sa alternatívne návrhy. Napríklad, že Ukrajina by sa mala vzdať časti územia (samozrejme dočasne) a získať za to mier.

Neobjavujú sa však západné návrhy, aby sa v záujme mieru Západ vzdal členstva Ukrajiny v NATO. Bolo by to takisto priznanie viny. Priznanie, že Západ začal v Bukurešti v roku 2008 bezohľadné, nezodpovedné dobrodružstvo.

Všetci sme tak trochu rukojemníkmi pýchy súčasných elít Západu.

Rusko tým nie je ospravedlnené

Tieto úvahy nezbavujú Rusko viny. Veď okrem iného sa previnilo aj tým zlým úsudkom, že inváziou sa mu podarí vyvolať úspešné rokovania o mieri a dosiahnuť ukrajinskú neutralitu. Nepodarilo sa mu to a vojna pokračovala zničujúcim spôsobom.

Nehovoriac o tom, že vo februári 2022 Rusko nečelilo žiadnemu akútnemu, okamžitému nebezpečenstvu, ktoré by ho bolo oprávňovalo k použitiu násilia.

Nie je Západ ako Západ

Treba si uvedomiť ešte jednu podstatnú vec. Nie je Západ ako Západ. Keď hovorím o západných elitách, ktoré sa snažili o pokračovanie vojny, mám na mysli najmä americko-britskú os. Znalosť americko-britských väzieb napovedá, že Boris Johnson v Kyjeve hovoril aj za Američanov.

Vedeli o jeho akcii aj špičky EÚ? Nevieme, skôr asi nie.

Na samite NATO v roku 2008 sa najmocnejší politici EÚ, kancelárka Merkelová a prezident Sarkozy, de facto snažili zabrániť katastrofe. Dosiahli to, že formulácia o prijatí Ukrajiny do NATO neobsahovala prísľub o čase, kedy sa to má stať. V podstate brzdili Američanov a Britov. Lenže nestačilo to.

Potupné mlčanie EÚ

Pred pár dňami EÚ rozhodla o poskytnutí pomoci 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Pretože Ukrajina je vo vojne.

Padali v na pôde EÚ nejaké otázky a odpovede o tom, že prečo sa tá vojna neukončila už apríli 2022? Spýtal sa niekedy nejaký činiteľ EÚ Anglosasov, ako to bolo s Johnsonovou návštevou v Kyjeve?

Nikdy sa to nestalo.

Len mlčky ďalej platíme za vojnu, ktorá nemusela vôbec byť a ktorú nám naordinoval niekto iný. Alebo, keď už začala, mohla sa rýchlo skončiť. EÚ je v nedôstojnom postavení.