Prihlásiť sa

Čo je najväčší prínos Carlsonovho interview s Putinom a na čo sa mal americký novinár pýtať, a neurobil to

Russia s President Vladimir Putin gives an interview to US talk show host Tucker Carlson at the Kremlin in Moscow Russia Foto: Profimedia.sk/Imago

Dovoľte pár nezoradených dojmov a postrehov z rozhovoru Tucker Carlson – Vladimír Putin.

Hlavný význam rozhovoru spočíva najmä v tom, že vôbec bol. A dôležité bolo to, čo sa dialo pred ním a po ňom.

Rozhovor s Putinom sa javil už dlhodobo ako úplné tabu.

Mimochodom, to tabu predstavovalo zásadnú zmenu v chápaní slobody médií. Západná spoločnosť bola pred nastolením tohto tabu desaťročia zvyknutá na to, že najvýznamnejšie médiá občas prinášali rozhovory s predstaviteľmi diktátorských režimov aj s kriminálnikmi.

Známy žurnalista Dan Rather urobil pre veľkú americkú televíziu CBS  rozhovor so Saddámom Husajnom vo februári 2003 niekoľko dní pred americkou inváziou do Iraku. Vtedy už bolo o Husajnovi viac ako pätnásť rokov známe, že použil plyn proti kurdským civilom. Vtedy už prešlo dvanásť rokov, odkedy Husajn napadol a obsadil Kuvajt, odkiaľ ho potom musela vyhnať americká armáda počas „prvej vojny v Zálive“.

Pred inváziou 2003 Američania verili, že Saddám Husajn priamo ohrozuje zbraňami hromadného ničenia ich samotných. Toto síce pravda nebola, ale americkí občania tomu verili.

Napriek tomu všetkému sa interview Rathera s Husajnom bralo ako čosi, čo samozrejme vyplýva zo slobody médií.

Komunistický diktátor Fidel Castro životne ohrozil USA v roku 1962 tým, že od Sovietskeho zväzu požadoval rozmiestnenie jadrových zbraní na Kube. New York, Washington a iné veľké mestá USA by sa razom ocitli v akčnom rádiu sovietskych rakiet. Prepukla Karibská raketová kríza a svet stál na prahu jadrovej vojny.

Ale Barbara Waltersová pokojne mohla v roku 1977 urobiť rozhovor s Castrom pre ABC News.

V roku 1956 sovietske tanky zmasakrovali maďarskú protikomunistickú revolúciu a Nikita Chruščov, šéf komunistickej strany Sovietskeho zväzu, povedal na stretnutí s veľvyslancami západných krajín svoju slávnu poznámku „Pochováme vás.“ Chruščov riadil štát, ktorého cieľom bolo rozšíriť ideológiu komunizmu do celého sveta. Ale o tri roky nato Chruščov absolvoval dvojtýždňovú úspešnú návštevu USA a americké médiá viseli na jeho perách.

Všetci to brali ako normálnu vec. A dalo by sa pokračovať.

Putin však bol tabu, hoci je politikom, ktorý nijako USA vojensky neohrozoval a dlho sa usiloval o spoluprácu s USA. Predstava, že Putin je nebezpečnejší a horší ako vyššie spomenutí diktátori, je neopodstatnená. Prečo je Putin prijímaný horšie ako komunistickí a socialistickí diktátori, to by si zaslúžilo hlbšiu analýzu.

Carlson však tabu prelomil a proti nemu sa spustila búrka. Urobiť rozhovor s Putinom je vraj aktom „zrady“, a Carlson je nálepkovaný obligátnym označením „užitočný idiot“. Americké médiá idú proti kolegovi, ktorého vyhodila televízia Fox News, hoci mal milióny divákov, ktorí s ním súhlasili. Ale ani to médiám nestačí. Nevedia, že sa to raz môže obrátiť proti nim?

Aj v EÚ sa objavujú politici, ktorí považujú interview s Putinom za neprijateľné.

Preto je na rozhovore Carlsona s Putinom najzaujímavejšie to, že k nemu vôbec došlo, a to, čo sa dialo pred ním a po ňom.  

Na Západe sa priestor slobody médií zúžil. A médiá tomu ešte tlieskajú.  

Paradox, ktorý mrazí

Z jednej veci na mňa z interview doľahla ťažoba.


Ďakujeme, že čítate Štandard.

Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.

alebo

Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami