Čo je najväčší prínos Carlsonovho interview s Putinom a na čo sa mal americký novinár pýtať, a neurobil to

Hlavný význam rozhovoru spočíva najmä v tom, že vôbec bol. A dôležité bolo to, čo sa dialo pred ním a po ňom.

Rozhovor s Putinom sa javil už dlhodobo ako úplné tabu.

Mimochodom, to tabu predstavovalo zásadnú zmenu v chápaní slobody médií. Západná spoločnosť bola pred nastolením tohto tabu desaťročia zvyknutá na to, že najvýznamnejšie médiá občas prinášali rozhovory s predstaviteľmi diktátorských režimov aj s kriminálnikmi.

Známy žurnalista Dan Rather urobil pre veľkú americkú televíziu CBS  rozhovor so Saddámom Husajnom vo februári 2003 niekoľko dní pred americkou inváziou do Iraku. Vtedy už bolo o Husajnovi viac ako pätnásť rokov známe, že použil plyn proti kurdským civilom. Vtedy už prešlo dvanásť rokov, odkedy Husajn napadol a obsadil Kuvajt, odkiaľ ho potom musela vyhnať americká armáda počas „prvej vojny v Zálive“.

Pred inváziou 2003 Američania verili, že Saddám Husajn priamo ohrozuje zbraňami hromadného ničenia ich samotných. Toto síce pravda nebola, ale americkí občania tomu verili.

Napriek tomu všetkému sa interview Rathera s Husajnom bralo ako čosi, čo samozrejme vyplýva zo slobody médií.

Komunistický diktátor Fidel Castro životne ohrozil USA v roku 1962 tým, že od Sovietskeho zväzu požadoval rozmiestnenie jadrových zbraní na Kube. New York, Washington a iné veľké mestá USA by sa razom ocitli v akčnom rádiu sovietskych rakiet. Prepukla Karibská raketová kríza a svet stál na prahu jadrovej vojny.

Ale Barbara Waltersová pokojne mohla v roku 1977 urobiť rozhovor s Castrom pre ABC News.

V roku 1956 sovietske tanky zmasakrovali maďarskú protikomunistickú revolúciu a Nikita Chruščov, šéf komunistickej strany Sovietskeho zväzu, povedal na stretnutí s veľvyslancami západných krajín svoju slávnu poznámku „Pochováme vás.“ Chruščov riadil štát, ktorého cieľom bolo rozšíriť ideológiu komunizmu do celého sveta. Ale o tri roky nato Chruščov absolvoval dvojtýždňovú úspešnú návštevu USA a americké médiá viseli na jeho perách.

Všetci to brali ako normálnu vec. A dalo by sa pokračovať.

Putin však bol tabu, hoci je politikom, ktorý nijako USA vojensky neohrozoval a dlho sa usiloval o spoluprácu s USA. Predstava, že Putin je nebezpečnejší a horší ako vyššie spomenutí diktátori, je neopodstatnená. Prečo je Putin prijímaný horšie ako komunistickí a socialistickí diktátori, to by si zaslúžilo hlbšiu analýzu.

Carlson však tabu prelomil a proti nemu sa spustila búrka. Urobiť rozhovor s Putinom je vraj aktom „zrady“, a Carlson je nálepkovaný obligátnym označením „užitočný idiot“. Americké médiá idú proti kolegovi, ktorého vyhodila televízia Fox News, hoci mal milióny divákov, ktorí s ním súhlasili. Ale ani to médiám nestačí. Nevedia, že sa to raz môže obrátiť proti nim?

Aj v EÚ sa objavujú politici, ktorí považujú interview s Putinom za neprijateľné.

Preto je na rozhovore Carlsona s Putinom najzaujímavejšie to, že k nemu vôbec došlo, a to, čo sa dialo pred ním a po ňom.  

Na Západe sa priestor slobody médií zúžil. A médiá tomu ešte tlieskajú.  

Paradox, ktorý mrazí

Z jednej veci na mňa z interview doľahla ťažoba.

V Carlsonovom interview americkí diváci mohli naozaj spoznať Putinov názor na korene vojny. Putin uvádza interpretácie, ktorým môžete alebo nemusíte uveriť. Uvádza niektoré fakty, ktoré môžete a nemusíte považovať za relevantné.

Veľké americké médiá im tento Putinov názor nesprostredkúvajú. Mnohé fakty o vojne pred Američanmi skrývajú. Písal som o tom veľakrát. To nie sú slobodné, objektívne médiá.

V tom Carlson urobil Američanom službu.

Ťaží ma však mrazivý paradox, za ktorý Tucker Carlson nemôže. Spočíva v tom, že na túto službu bol použitý rozhovor s prezidentom Ruska, ktoré je všetko možné, len nie krajinou slobodných médií.

Túžite po svete, v ktorom slobodné a zodpovedné médiá hľadajú pravdu a sprostredkujú ju občanom? To, že taký svet má a môže existovať, nie je taká samozrejmá myšlienka.

Dejiny nás učia, že myšlienka, správna či nesprávna, vie najlepšie prežiť a napĺňať sa, ak za ňou stojí sila. Napríklad sila veľmoci.

Komunizmus žil a rástol, kým prežíval v mocnom Sovietskom zväze.

Ak niekde vôbec pôsobili slobodné médiá, tak to bolo na slobodnom Západe. Ale už to tam chradne.

Kde teda prežijú slobodné a zodpovedné médiá? Lebo Rusko ich garantom rozhodne nie je.

A Amerika? Tucker Carlson sa spýtal Putina, kto vyhodil do vzduchu Nord Stream. No predsa vy, Amerika, odpovedal Putin so smiechom. Mimochodom, Carlson sa to spýtal nie tak dávno aj Trumpa, ktorý povedal, že nemôže odpovedať, lebo by narobil problémy vlastnej krajine. Inými slovami, odpovedal podobne ako Putin.

A ešte ktorý americký novinár položí túto otázku americkému politikovi? O žiadnom ďalšom neviem.

Teda Amerika garantom slobody médií nie je. Európa tiež nie.

Ostaneme odkázaní sami na seba?

Toto na mňa doľahlo.

Putinovo posolstvo

Putinov záujem bol zdôrazniť dobré zámery Ruska po rozpade Sovietskeho zväzu. Pripomenul, že ho de facto iniciovalo ruské Jeľcinovo vedenie. Chválil bývalého nemeckého sociálneho demokrata Egona Bahra, ktorý presadzoval zriadenie európskeho systému bezpečnosti. Hovoril o záujme Ruska o členstvo v NATO na začiatku Putinovej vlády.

Ako korene vojny na Ukrajine označil snahu USA dostať Ukrajinu do NATO a účasť USA na štátnom prevrate v roku 2014. Možno to povedal stýkrát v živote. Milióny divákov Carlsonovho interview to možno počuli prvýkrát.

Putin povedal, že nebyť tejto politiky USA, Rusko by nijako nepoužilo silu.

A pripomenul, že Rusko nemožno poraziť.  

Ešte pred rozhovorom sa dalo očakávať, že v ňom bude dominovať Putin. Témou predsa bola vojna na Ukrajine a všetko, čo jej predchádzalo. Putin touto témou na rozdiel od Carlsona žije roky.

A tak to aj bolo. Boli však miesta, kde Carlson mohol zatlačiť, ale neurobil to.

Ep. 73 The Vladimir Putin Interview pic.twitter.com/67YuZRkfLL

— Tucker Carlson (@TuckerCarlson) February 8, 2024

Bol Tucker Carlson dobre pripravený?

Carlson mohol zatlačiť vtedy, keď bol Putin príliš nevrlý v otázke historických vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou. Napríklad, keď kvôli mnohým zmenám ukrajinských hraníc počas 20. storočia označil Ukrajinu za umelý štát. Tam sa žiadalo povedať, že to neznamená, že všetci Ukrajinci sú umelý národ a že to neznamená, že si svoj štát nezaslúžia. Mohol pri tom citovať Alexandra Solženicyna. A spýtať sa ho na to.

Mohol sa spýtať, prečo Rusko pripojilo štyri oblasti, teda Záporožie, Cherson, Doneck a Luhansk, k Ruskej federácii. Prípadne, či neplánuje pripojiť niektoré ďalšie. Celkovo mal tlačiť na to, aby Putin povedal niečo o budúcnosti ukrajinského štátu.

Carlson otvoril interview práve otázkou na bezprostrednú príčinu ruského útoku na Ukrajinu. Putin si namiesto odpovede vypýtal čas na dvadsaťminútovú prednášku o ruskej histórii. Je v poriadku, že ten čas dostal, ale myslím si, že Carlson sa mal k otázke neskôr vrátiť a spýtať sa, čo ho viedlo vo februári 2022 k presvedčeniu, že diplomatické prostriedky sú vyčerpané.

Domnievam sa totiž, že toto je slabé miesto Putinovej obhajoby jeho postupu. Akokoľvek mohlo byť ruské vedenie znepokojené rozširovaním NATO a čoraz intenzívnejšou prítomnosťou USA na Ukrajine, bezprostrednej okamžitej hrozbe nečelilo.

A toto miesto bolo i príležitosťou pre Carlsonov tlak na Putina, aby priznal chybu v úsudku, keďže veci sa po začiatku invázie vyvíjali inak, ako predpokladal, a musel korigovať svoje plány.

Konkrétnosti, ktoré zaujali

Ruský prezident hovoril veci, ktoré sú ľuďom, podrobnejšie sledujúcim politiku, známe. Preto sme sa v jeho vystúpeniach prekvapení nedočkali.

Niekoľko vecí ma však zaujalo.

Putin sa opäť zmienil, myslím, že za posledných desať rokov štvrtýkrát, že americké špeciálne služby podporujú separatizmus a terorizmus na severnom Kaukaze. Uviedol, že o tom informoval ešte prezidenta Busha juniora, a ten mu prisľúbil, že príslušných agentov tajných služieb nakope. K nakopaniu však nedošlo. Samozrejme, že tí separatisti sú islamistickí teroristi toho druhu, ako boli tí, či urobili útoky z 11. septembra 2001 v New Yorku a Washingtone. Vieme, že v čase zápasu s komunizmom takýchto islamistov podporovala CIA v Afganistane po sovietskej invázii v roku 1979. Ale prečo to robí v dnešnom Rusku, ktoré sa komunizmu vzdalo? Bolo by zaujímavé poznať nejaké podrobnosti.

Zaujímavá bolo Putinova zmienka o rokovaniach v Istanbule v marci a apríli 2022, keď sa Rusko a Ukrajina snažili o dosiahnutie mierovej dohody. Na návrh Putinových partnerov vo Francúzsku a v Nemecku v záujme  dosiahnutia mierovej dohody Putin nariadil stiahnutie ruských vojsk zhromaždených okolo Kyjeva. Po ich stiahnutí však Ukrajina dohodu odmietla. To by bola ďalšia okolnosť potvrdzujúca vtedajší Putinov záujem dosiahnuť mier. Bolo by zaujímavé, keby sa k tomu prezident Macron a kancelár Scholz vyjadrili.  

Záver

Rozhovor sledovalo za prvý deň od zverejnenia len na sieti X vyše 150 miliónov divákov. V historickom rebríčku sledovanosti politických programov mu bude patriť popredné miesto.

Aký bude mať vplyv na vývoj globálnej krízy, zatiaľ nevieme. Ale na škodu to nebolo.