Leyenová zažila potupu porovnateľnú s Borrellom v Moskve

Hneď na úvod vyslal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan silný diplomatický odkaz. Pripravil stoličku len pre europrezidenta Charlesa Michela. Šéfka eurokomisie zostala bezradne stáť, keďže si nemala kam sadnúť. Musela sa uspokojiť so vzdialenejším gaučom, kde už však nesedela na prezidentskej úrovni, ale oproti tureckému ministrovi zahraničných vecí Mevlutovi Čavušogluovi. Napokon, presvedčte sa sami.

Video sa stalo virálnym a okamžite sa rozpútali debaty o tom, prečo nedostala kreslo po boku tureckého prezidenta. Fakty nasvedčujú tomu, že išlo o zámerné turecké gesto, povedzme si v krátkosti prečo.

Ankara pozvala oboch európskych predstaviteľov. Protokolárne sú na veľmi podobnej úrovni. Reálne má Charles Michel skôr reprezentatívne úlohy a predsedníčka EK skutočné rozhodovacie právomoci. Napríklad dôležité slovo pri dohadovaní medzinárodných zmlúv, procese rozširovania EÚ alebo bezvízovom styku. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v minulosti sedeli pri podobných stretnutiach spolu s Erdoganom obaja predstavitelia EÚ.

Bývalý predseda eurokomisie Jean-Claude Juncker sa zastal Leyenovej. Podľa neho mala sedieť vedľa Erdogana a Michela. Hoci Juncker priznal, že obvykle na návštevách mal miesto vedľa predsedu Európskej rady, občas si musel "sadnúť tiež na gauč vedľa".

Sme teda svedkom potupy predstaviteľa eurokomisie. Niečo podobné zažil nedávno šéf únijnej diplomacie a podpredseda EK Josep Borrell v Moskve. Nezvládol rafinované naplánovanú tlačovku a až po nej sa dozvedel o vyhostení európskych diplomatov z Ruska.

Brusel a Ankara – partneri z rozumu

V ostatných rokoch boli vzťahy medzi Tureckom a Úniou napäté. Uzavreli spolu migračnú dohodu, ale Ankara sa opakovane vyhrážala jej vypovedaním. Pre ťažbu plynu v cyperských vodách a prieskumné vrty v okolí ostrova čelilo aj sankciám. Zapájaním sa do konfliktov v Sýrii, Líbyi a Náhornom Karabachu sa zas Turecko dostalo do ostrého sporu s Francúzskom. Vzťahy s Nemeckom, kde žije početná turecká menšina, sú samostatnou kapitolou. Nemeckí Turci v referende v roku 2017 väčšinovo hlasovali za výrazné posilnenie Erdoganových právomocí, spomeňme si aj na súdne spory s komikom Böhmermannom.

Únia však bola po migračnej kríze z roku 2015 nútená nejako sa s Tureckom dohodnúť, uzavreli preto dohodu. Nereálne členstvo v Únii Brusel nahrádza prísľubom užšej ekonomickej spolupráce. Michel s Leyenovou Turecku ponúkli aktualizáciu colnej únie, čo by bolo ekonomicky výhodné pre obe strany. Ankara v ostatnom čase zmiernila rétoriku a správanie, aj preto jej EÚ navrhla prehĺbenie spolupráce.

Únijní predstavitelia však zároveň kritizovali porušovanie ľudských práv a nedemokratické kroky Turecka. Ide napríklad o posilňovanie právomocí prezidenta, rozsiahle čistky po pokuse o puč a tvrdé zásahy proti médiám a Kurdom. Turecko navyše nedávno odstúpilo od takzvaného istanbulského dohovoru, ktorý má podľa jeho obhajcov pomôcť zastaviť násilie na ženách. Leyenová tento krok pred dvoma týždňami rázne odsúdila. Turecký prezident si na to v utorok pri návšteve bruselskej dámy zrejme spomenul.