Fiasko európskej diplomacie v Moskve

Potupa a dôkaz o slabosti funkcie šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Tak by sa dala zhrnúť jeho minulotýždňová návšteva Moskvy, kde rokoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Ruský minister potupil Borrella a s ním aj Úniu dvojakým spôsobom. Jednak v záverečnom vyjadrení na tlačovej konferencii skritizoval Úniu za uvaľovanie jednostranných sankcií na Rusko a nazval ju nespoľahlivým partnerom (z prvej ruky si to môžete pozrieť v 48. a 49. minúte videozáznamu). Omnoho dôležitejšie však je, že Rusko vyhostilo troch diplomatov z Nemecka, Poľska a Švédska v deň Borrellovej návštevy a on sa o tom podľa portálu Politico dozvedel až po uvedenej tlačovej konferencii. Moskva krok odôvodnila tým, že sa trio diplomatov údajne zúčastnilo na demonštráciách za väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Borrell pred návštevou tvrdil, že ešte pred uvalením sankcií za postup Ruska proti Alexejovi Navaľnému je najprv potrebný dialóg. Dobrý zámer sa mu nedá uprieť, ale šéf európskej diplomacie naivne podcenil Moskvu a evidentne nebol pripravený, do čoho ide.

Hneď prvú otázku o Kube dostal od ruského provládneho Sputniku. Borrell najprv priznal, že otázku o Kube nečakal. Potom uviedol, že EÚ nesúhlasí so sankciami, ktoré Spojené štáty uvalili na Kubu. Sergej Lavrov to obratne využil a poukázal na rozpory medzi EÚ a USA v kubánskej otázke, v ktorej si podľa neho Brusel viac rozumie s Moskvou, a poukázal na rozporuplnosť politiky EÚ, ktorá je proti jednostranným americkým sankciám a sama podobné sankcie uplatňuje na Rusko.

Aby toho nebolo málo, Borrell dodal, že EÚ zatiaľ neplánuje ďalšie sankcie na Rusko. Keď Lavrov hanil EÚ, Borrell sa ticho usmieval (pozri videozáznam). V skratke: nepripravenosť, naivnosť a potupné mlčanie.

Europarlament ho chce odvolať

Už pred návštevou zaznievala v Bruseli kritika na adresu Josepa Borrella najmä z europoslaneckých lavíc. V pondelok sa zhmotnila do listu adresovanému Európskej komisii, v ktorom viac ako 80 europoslancov, teda približne desatina z celkového počtu, žiadalo demisiu diplomata. K iniciatíve sa pridali aj slovenskí europoslanci Vladimír Bilčík, Miriam Lexmann a Ivan Štefanec. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová aj hovorca Maroš Stano šéfa únijnej diplomacie podržali.

Pre úplnosť dodajme, že traja europoslanci zameriavajúci sa na zahraničnú politiku a vzťahy s Ruskom sa sčasti Borrella zastali.

Josep Borrell sa v utorok snažil presvedčiť europoslancov, že návšteva mala zmysel. Argumentoval tým, že chcel skúsiť, či je Rusko ochotné zlepšiť vzťahy s Úniou a pokúsiť sa o konštruktívny dialóg. Podľa vlastných slov sa presvedčil o opaku, hoci výsledok bol očakávateľný. Borrell po novom už súhlasí s ďalšími sankciami na Rusko. Reč o nich bude 22. februára na rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ.

Nie je to prvé zlyhanie

Iniciatíva europoslancov nadväzuje na viacero sporných krokov, ktoré má Josep Borrell od nástupu do funkcie šéfa európskej diplomacie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) za sebou. Povesť mu poškodili vážne podozrenia o tom, že podľahol tlaku Pekingu a najkritickejšie časti správy ESVČ o čínskych dezinformáciách ohľadom koronavírusu odstránil. Vlani tiež vyslal diplomatickú misiu do Venezuely, aby rokovala s vládou prezidenta Nicolasa Madura, hoci 25 členských štátov EÚ vtedy uznávalo za prezidenta opozičného politika Juana Guaidóa.

Bývalý slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan to označil za hrubé chyby. Borrella už na začiatku považoval za slabého kandidáta a obával sa ďalších zlyhaní.