Opatrenia v čase covidu neboli primerané, hovorí Figeľ a arcibiskup Vasiľ. Čaká sa na rozhodnutie ESĽP

V Bratislave sa dnes uskutočnila tlačová konferencia pod názvom Tri roky od podania sťažnosti na ESĽP proti plošnému zákazu verejných bohoslužieb počas pandémie. Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody? Vystúpili na nej Ján Figeľ, predkladateľ sťažnosti a predseda Správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára, arcibiskup a košický eparcha Cyril Vasiľ a právny zástupca Martin Timcsák.

V Štrasburgu pred Európskym súdom pre ľudské práva prebieha súdne konanie pod označením Ján Figeľ proti Slovensku,  registrované pod č. 12131/2011. Ako povedal v úvode konferencie Ján Figeľ, toto konanie je výrazom jeho pozitívneho a zodpovedného vzťahu k Slovensku ako vlasti a domoviny, je v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov, a smeruje k obmedzeniu neprimeraného a nezákonného konania štátnych orgánov.

Pred troma rokmi bolo Slovensko a svet v centre núdzového stavu kvôli šíriacej sa pandémii COVID-19. Počty chorých a zomrelých boli enormne vysoké, v jednom období v pomerných počtoch najvyššie na svete. Vláda pri prijímaní reštrikčných opatrení zakázala formou Vyhlášky ÚVZ aj verejné bohoslužby ako súčasť „hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej a inej povahy“. Ako náhrada mali slúžiť online prenosy z omší v prázdnych chrámoch a individuálna pastorácia.

Podľa Figeľa je chybou dávať v čase krízy do protikladu náboženskú slobodu a ochranu zdravia. Na slobodu náboženstva sa nesiaha ani v čase vojny a vo vojnovom stave, nielen v stave núdze. Paradoxne, Slovensko malo najdlhšie zavreté chrámy v Európe, a najväčšie reštrikcie v strednej Európe, a v istom období druhej vlny zaznamenalo najviac obetí COVIDu per capita na svete.

Ako zdôraznil Figeľ, človek má nielen telo a rozum, čiže intelekt, ale aj nesmrteľnú dušu. Potrebuje nielen potraviny a základnú hygienu, ale aj duchovnú stravu pre duchovný život. Preto má sloboda myslenia, svedomia a náboženstva osobitné vyjadrenia v Listine ľudských práv, Ústave SR a v Európskom dohovore o ľudských právach.

Ján Figeľ:  „Od začiatku som považoval tieto opatrenia za mylné, za neprimerané. Náboženskú slobodu možno obmedziť vo verejnom záujme. Ale opatrenia musia byť legálne, legitímne a primerané. Podľa mňa takými neboli. Preto som sa oficiálne obrátil na vládu SR, na Generálnu prokuratúru a na ESĽP. Informovaná bola prezidentka SR, predseda NR SR a viacerí poslanci parlamentu. Žiaden z členov vlády premiéra Matoviča, ani prezidentka, ani generálny prokurátor, ani poslanci v tejto záležitosti nekonali.“

Napriek deficitu spravodlivosti na Slovensku, platí starý rímsky princíp: Právo žičí bdelým.  ESĽP, ktorý je považovaný za jeden z najúčinnejších medzinárodných súdov, sťažnosť Figeľa v roku 2021 zaregistroval. Koncom roka 2022 prípad zverejnil na svojej oficiálnej stránke. V roku 2023 Súd požiadal o vyjadrenie vládu, sťažovateľa a následne znovu slovenskú vládu.

Tri tzv. tretie strany boli súdom pripustené ako účastníci konania: Právnická organizácia ECLJ (Európske centrum pre právo a spravodlivosť) z Francúzska, združenie Ordo iuris z Poľska a Slobodná univerzita z Tbilisi v Gruzínsku. Všetky tri právnické osoby argumentujú v prospech slovenskej sťažnosti. Vec je argumentačne ukončená, očakáva sa rozhodnutie súdu.

V súvislosti s pandémiou a zákazom bohoslužieb boli na súdnej úrovni prijaté rozhodnutia v prospech náboženskej slobody v Nemecku, Francúzsku, Írsku, Švajčiarsku, Škótsku a v iných krajinách.

Podľa Figeľa môže byť pozitívne rozhodnutie súdu významným víťazstvom pre náboženskú slobodu. Bude záväzné pre Slovenskú republiku, ale zároveň to bude precedens pre 46 krajín kontinentu, 676 miliónov ľudí. Očakáva rozhodnutie v súlade s čl. 9 Dohovoru, podľa ktorého vlády nemôžu uplatňovať plošné a neprimerané obmedzenia voči náboženskej slobode z dôvodu ochrany verejného zdravia. Akékoľvek obmedzenia náboženskej slobody musia spĺňať minimálne štandardy na základe kritérií primeranosti, rozumnosti a nevyhnutnosti.

Ako uviedol Figeľ, náboženská sloboda je opakovane oslabovaná a podrývaná vo svete. Napriek tomu je táto sloboda esenciálna pre každého – nielen pre veriacich. Umožňuje všetkým ľuďom žiť v súlade s ich svedomím a presvedčením. Náboženská sloboda je nevyhnutná pre upevňovanie slobodnej spoločnosti. Preto je osobitne chránená Ústavou, európskym a medzinárodným právom.  Aj preto sú podľa neho právna bdelosť a tento súdny proces pre budúcnosť veľmi dôležité. Obmedzenia základného práva musia byť vždy starostlivo zvážené. Musíme chrániť svoje základné práva pred ich obmedzovaním nekompetentnosťou či aroganciou moci. Inak hrozí, že budeme opakovať rovnaké chyby, keď príde nová kríza.

Arcibiskup C. Vasiľ zdôraznil, že Katolícka cirkev bola pripravená na dialóg a konštruktívnu spoluprácu so štátnymi orgánmi pri prijímaní nevyhnutných opatrení v zmysle medicínskych postupov a vedeckých poznatkov. Evidentne, v prvej vlne boli kvôli novosti fenoménu COVID-u a rozsahu ohrozenia verejného zdravia prijímané vládne opatrenia na báze „pokusu a omylu“. Na druhej strane, kvôli neprimeranosti týchto opatrení počnúc druhou vlnou pandémie KBS a ďalšie cirkvi na Slovensku verejne privítali a podporili iniciatívu Jána Figeľa ako oprávnenú.

JUDr. Martin Timcsák popísal dôvody, kvôli ktorým nebolo možné na individuálnej občianskej úrovni dosiahnuť nápravu na vnútroštátnej úrovni. Považuje za pozitívny signál z hľadiska očakávania rozhodnutia ESĽP samotné prijatie sťažnosti J. Figeľa, jeho zverejnenie a doterajšiu serióznu argumentačnú komunikáciu s orgánmi Súdu. Sťažovateľ nepožaduje žiadne odškodnenie, ale ide mu o potvrdenie a obhajobu základného práva pre budúcnosť. Ako uviedol M. Timcsák, v prípade rozhodnutia pôjde o prvý a dôležitý celoeurópsky rozsudok týkajúci sa rešpektovania náboženskej slobody v čase pandémie.

(nad, fed)