Ďalšia chyba Roberta Fica. Alebo poznámka o zabudnutom politickom remesle

Návrh na menovanie Pavla Gašpara za šéfa SIS je ďalšia chyba Ficovej vlády. Pavol Gašpar nie je Tibor Gašpar, to všetci vieme, ale menovaný je práve preto, že je Gašpar. Nebyť otca, nehovorilo by sa o synovi. V pozadí tohto sporu sa nám však odkrýva väčší problém.

Ako sme písali nedávno, Tibor Gašpar je nepriechodný kandidát na šéfa SIS. Nie preto, že by ho vláda nemohla navrhnúť, ale preto, že by ho prezidentka Čaputová ani nikto z dvojice Pellegrini – Korčok nemenovali za šéfa SIS.

Je to totiž úplne zbytočný spor s neúnosne vysokými nákladmi pre štát. Gašpar musel skončiť v roku 2018 na čele policajného zboru. Keď ho nedokázal odvolať Drucker, odstavil ho vtedy Pellegrini.

Rovnaký dôvod, ktorý viedol k jeho odvolaniu, by platil aj pri jeho hypotetickom pokuse o vymenovanie do vedenia SIS. Rodinné a ďalšie väzby na Bödöra sú jednoducho za hranicou takejto nominácie, ostatné má rozhodnúť súd (kauza Očistec).

Vláda však dnes rozhodla, že Gašpar sa šéfom SIS stať má. Iný Gašpar, ale Gašpar.

Synovia by nemali niesť zodpovednosť za činy svojich otcov. Má to však jeden predpoklad. Pokrvná logika ich nemá trestať, ak z nej sami neťažia. Práve to sa však deje. Navyše má junior v batôžteku pridanú dávku nezrelosti. Za normálnych okolností by sa nikto taký nemohol stať šéfom SIS.

Zuzana Čaputová by preto mala úplne pokojne návrh na menovanie Pavla Gašpara odmietnuť.

Poďme však k dôležitejšej téme, ktorej obrysy sa nám črtajú v pozadí.