Pán Kuciak, nemajte obavy, Gašpar šéfom SIS nebude

Na včerajšom mítingu v Bratislave zazneli veci, ktoré nie sú obhajobou právneho štátu, ale sledujú úplne iný cieľ.

V Bratislave bolo včera viac ľudí ako doteraz. Ak by ste z toho však odvodzovali, že sila a vplyv mítingov rastú, bol by to omyl. Mítingy celkom iste mobilizujú voličov PS, azda aj mestských voličov KDH, ale ich vplyv klesá. Dôvodom je agenda, ktorá síce dav radikalizuje, ale zároveň ho vedie po slepej ceste. Takýchto príkladov pribúda, včera sme videli ďalšie dva.

Najemotívnejším bolo vystúpenie Jozefa Kuciaka. Obáva sa, že Slovensku hrozí koniec demokracie. Nastane vtedy, ak sa obvinený poslanec a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, stane riaditeľom SIS.

Pán Kuciak, nemajte obavy: ani o koniec demokracie, ani o to, že Gašpar bude šéfom SIS. Nebude.

Dôvod je jednoduchý: deľba moci.

Riaditeľa SIS navrhuje vláda a vymenúva prezident. Nuž, a žiadny prezident Gašpara za šéfa SIS nevymenuje. Neurobí tak Zuzana Čaputová, a neurobí tak ani ktokoľvek z dvojice Korčok – Pellegrini. Ak máte pochybnosť pri poslednom mene, stačí si pripomenúť, že práve Pellegrini Gašpara odvolal ako policajného prezidenta. Nevymenovať ho za šéfa SIS je podstatne ľahšie.

Je to teda planá obava.

A politicky zavádzajúca hra a slepá cesta.

Na Slovensku už máme podobné skúsenosti. Keď zabili Roberta Remiáša, Slovensko bolo v najťažšom období od vzniku štátu. Tému vraždy a zrušenie Mečiarových amnestií dlho reprezentoval Vladimír Palko a bývalé KDH. Neúspešne, ústavný zákon opakovane neprešiel (Fica ani liberálov to vtedy veľmi nezaujímalo).

Potom prišla zmena, film v kine, témy sa ujal Matovič, Čaputová, študenti a liberálne médiá. Čaputová sa chystala na prezidentku, organizácia Via iuris, kde pôsobila, začala na zrušení amnestií mobilizovať verejnosť, s PR pomohli aj študentom, ktorých pozvali k sebe a začali riadiť. A čo bol výsledok? Amnestie boli zrušené, ale s vyšetrením to nepohlo, žiadny súd ani odsúdenie vinníkov sa nekonalo. Nuž, a Matoviča ani Čaputovú sme o tomto zlyhaní nepočuli povedať ani slovo, akoby im stačilo, že im to politicky pomohlo. Pani Remiášová sa stala poslankyňou, Matovič premiérom, Čaputová prezidentkou. Ale zrušenie amnestií nezmenilo nič. Ani tí študenti sa odvtedy neozvali.

Niekto by mohol povedať, že to po všetkých tých rokoch vyzerá tak, že išlo len o politiku. A niekto by mohol vyjadriť aj obavu, či to náhodou nebolo len zneužitie témy. Pri Matovičovi sa na tom asi zhodne väčšia, pri Čaputovej menšia časť z nás.

Bolo by dobre, aby sa takémuto scenáru rodina pána Kuciaka a pani Kušnírovej vyhli. V prvom rade kvôli pamiatke ich syna a dcéry. Cynikov je v politike viac, ako si to občas pripúšťame.

Dôkazom bolo aj včerajšie vystúpenie pani Jany Ďurkovej, ktorá je sestrou vyšetrovateľa Pavla Ďurku. Pani Ďurková má obavy, že vládna garnitúra nerešpektuje rozhodnutia súdov a myslí si, že môže všetko.

Je tu však jeden vážny problém.

Existuje dôvodné podozrenie, že práve policajt Ďurka reprezentuje to, čoho sa obáva jeho sestra. Príkladom je najnovšia kauza, keď sa práve v Ďurkovom trezore na policajnej inšpekcii našiel spis, ktorý tam nemal čo hľadať. Ide pritom o politicky výbušnú kauzu, ktorá môže odhaliť, či a ako fungovala priama linka medzi Matovičom a policajnými vyšetrovateľmi čurillovcami.