Najzaujímavejšia analýza rozhovoru Carlson-Putin: Arestovič hovorí, že Putin nechce zničiť Ukrajinu, ale NATO
Bývalý poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovič hovorí, že mnohí na Ukrajine snívajú o zvrhnutí Volodymyra Zelenského a o prevzatí moci armádou. Takýto scenár by však podľa neho Ukrajinu položil na lopatky. Zároveň tvrdí, že Putin nechce zničiť Ukrajinu, ale NATO. A to sa mu vraj po zvolení Donalda Trumpa môže podariť. Arestovič pritom odporúča, že Ukrajina by sa mala chopiť príležitosti mierových rokovaní s Ruskom.
Olexij Arestovič poskytol ukrajinskému novinárovi Nikolajovi Feľdmanovi povšimnutiahodný rozhovor, v ktorom sa vyjadril k výmene vrchného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného, motiváciám ruského prezidenta Vladimira Putina k mierovým rokovaniam a k chaotickej dynamike na americkej politickej scéne.
Puč ako najhorší scenár. Bez americkej pomoci skončíme do dvoch mesiacov
Arestovič je presvedčený, že operáciu na odstránenie Zalužného vláda dlho pripravovala tak, aby nerozhnevala národ – jeho popularita totiž bola vyššia než Zelenského – a aby nedošlo k rozvratu v armáde. Zalužného vystriedal generál Oleksandr Syrskyi, ktorý je medzi vojakmi nepopulárny, k prezidentovmu pohľadu na vojnu však má mať bližšie než jeho predchodca.
„Odstraňujú Zalužného klan na všetkých úrovniach armády a dochádza k jeho nahradeniu Syrského klanom,“ povedal Arestovič, podľa ktorého je takýto vývoj pri výmene veliteľov prirodzený a deje sa napriek tomu, že osobné vzťahy medzi dvoma generálmi sú dobré.
Na Ukrajine sa podľa Arestoviča veľa hovorilo o tom, že najlepšie by bolo, keby Zalužnyj Zelenského zvrhol.
Bývalý Zelenského poradca to však označil za synonymum katastrofy: Keby sa tak stalo, kandidát na amerického prezidenta Donald Trump by získal najlepší argument na zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. V takom prípade by podľa Arestoviča munícia protivzdušnej obrane došla do mesiaca a front by Rusi prelomili do dvoch mesiacov.
„Koniec krajiny, Afganistan, partizánska vojna, to je cena pokusu o prevrat, o ktorom všetci tak dlho snívajú,“ zhodnotil takéto úvahy Arestovič. Doplnil, že americká pomoc visí na vlásku a Zalužnyj svoju zodpovednosť voči krajine pochopil.
Ešte provokatívnejšie sú však pre mnohých jeho úvahy o Putinovi.
Pre Putina je to občianska vojna, ktorá ho morálne ťaží
Nasledujúca úvaha reaguje na minulotýždňový rozhovor amerického novinára Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom. Arestovič hovorí: „Na Putina sa na Západe dívajú cez ľavicovo liberálnu optiku, pokúšajú sa z neho urobiť marginalizovanú príšeru, fašistu, čierneho démona.“
A na ďalšom mieste dodáva: „Tí istí ľudia v ďalšom argumente, v ďalšej vete za čiarkou, hovoria, že je to starý šialený dedo a nie je dôležité, čo hovorí.“
Podľa Arestoviča ani jedno z týchto tvrdení neplatí. Keby bol Putin „šialený dedo“, nemohol by byť hrozbou pre svetový systém. Ruský prezident tiež podľa Arestoviča nie je fašista. „Putin je z tých politikov, ktorí boli v Rusku pri moci, najliberálnejší,“ vyhlásil. Pripomenul tak vyše desať rokov starý text ruského spisovateľa Viktora Jerofejeva, keď napísal, že Putin je liberálnejší ako 80 percent Rusov.
Bývalý Zelenského poradca komentoval aj najnovšie Putinove výroky, že je pripravený na dohodu s Američanmi. Mimochodom, zatiaľ čo naše noviny riešili najmä amerického novinára, presne to si na Carlsonovom rozhovore s Putinom všimol aj New York Times, venovali tomu samostatnú analýzu. Arestovič zašiel ešte ďalej a o Putinovi hovoril spôsobom, aký nielen u nás nenájdete. Citát: „On hovorí, že nechce bojovať... Je to veľmi nepopulárny názor, ale on nechce viesť vojnu. Nechce bojovať. Ťaží ho to. Morálne ho to ťaží, obzvlášť ho morálne ťaží viesť vojnu s Ukrajinou. Pretože keď hovorí, že verím, že je to jeden ruský národ, on tomu naozaj verí. Preňho je to občianska vojna, zabíja svojich, musí zabíjať svojich.“
Arestovič poznamenal, že Ukrajinci sa na tom môžu smiať, keďže sa považujú za samostatný národ, ale Putin jednoducho hovorí to, čo si naozaj myslí. Dodal, že ruský prezident nechce Ukrajinu zničiť, ale uzavrieť s ňou mier podľa kontúr istanbulských dohôd, ktoré počítali s neutralitou Ukrajiny.
Ešte v januári Arestovič vyhlásil, že tieto dohody boli pre Ukrajinu ideálne. Podľa neho by znamenali úplný odchod ruských vojsk. Cenou za to mal byť neutrálny status Ukrajiny, čiže vzdanie sa členstva v NATO.
Ako však dodáva, takúto dobrú ponuku už Ukrajina nedostane. Okrem neutrality si Putin nárokuje aj štyri obsadené juhovýchodné oblasti. Arestovič si však myslí, že v prípade začatia rokovaní by sa dal nájsť kompromis, pri ktorom by Rusko získalo napríklad len dve oblasti. Putin je podľa Arestoviča totiž viac náchylný na kompromis než pravá časť ruského politického spektra, ktorej zástupcovia by najradšej napochodovali do západoukrajinského Ľvova. Práve takýchto ľudí Putin podľa Arestoviča drží na uzde.
Arestovič tiež ozrejmil, že je ťažké analyzovať, v akých vážnych problémoch sa Rusko nachádza. Vraj stále počúva o očakávaniach Ukrajincov, že krach Ruska je za rohom. Pripomenul, že Putinovi hrá do karát možné zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Trump tvrdí, že by vojnu na Ukrajine ukončil do 24 hodín a pred pár dňami vyhlásil, že by Rusku nechal napospas tých členov NATO, ktorí si neplnia finančné záväzky voči Aliancii.
Spojenectvo s Trumpom a pokus o zničenie NATO
Najzaujímavejšia časť Arestovičovej analýzy sa týka NATO a podľa neho aj Putinových cieľov v tejto vojne. Odrazil sa od rozhovoru s Carlsonom, kde sa Putin trochu tajomne vyjadril, že nevie, kto v skutočnosti v USA vládne a že v Spojených štátoch sú sily, ktoré chcú znemožniť mierové spolunažívanie s Ruskom. Arestovič to vyhodnotil ako signál Trumpovi a odkaz elitám, ktoré bývalého a možno aj budúceho amerického prezidenta nemôžu vystáť. Trump a Putin sú podľa Arestoviča de facto spojenci, ktorí chcú „globalistom“ zasadiť tvrdé rany a zničiť ich vplyv v Európe.
Citát: „Rusko chce zahrať geopolitickú hru, ktorá povedie k rozpadu NATO, aby Rusko mohlo získať to, čo nezískal Sovietsky zväz. Rusko nebude proti skupine európskych krajín, ale proti každej krajine zvlášť. Niekoho kúpi, niekoho vystraší. Bude to obrovský úspech. Putin sa môže zapísať do histórie nie ako Peter Veľký alebo Katarína Veľká, ale ešte významnejšie. A práve to, samozrejme, chce. A Trump dosiahne svoje bonusy, zničiť globalistov tým, že im spôsobí najťažšiu porážku.“
Toto je podľa Arestoviča jeden z najpravdepodobnejších scenárov súčasného vývoja. „Putin nechce zničiť Ukrajinu, ale chce zničiť NATO,“ dodal bývalý poradca Zelenského.
KritikaBidena: Američania aj Ukrajinci sa chytajú za hlavu
Zaujímavo vidí ukrajinský analytik aj Bidena a jeho súčasnú "zaseknutú" politiku voči Ukrajine. Ak by americký prezident Joe Biden naozaj chcel, môže podľa Arestoviča dodať Kyjevu až tisícku taktických raketových systémov ATACMS. „Potom by z ruskej logistiky, štábov a letísk nezostalo nič. Zostali by neorganizované masy pechoty,“ zhodnotil Arestovič s tým, že ak by to aj Rusov neprinútilo svoje sily stiahnuť, veľmi by ich to zabolelo.
Nechápe preto kroky Bidenovej vlády a priznal, že analýza americkej politiky je „zložitá“. Arestovič pripomenul, že republikánmi ovládaná Snemovňa reprezentantov zadržuje finančnú pomoc Ukrajine pod podmienkou, že Biden opätovne zavedie migračné kontroly na hranici s Mexikom. Biden to môže spraviť jediným dekrétom, ale nerobí to napriek tomu, že medzi americkými voličmi má rekordne nízku podporu. „Američania sa držia za hlavu a nechápu, čo sa deje. A my tu sa držíme za hlavu a nechápeme ešte viac,“ opísal.
Putin podľa Arestoviča veľmi dobre vie, že tisíc raketometov ATACMS môže eventuálne na Ukrajinu prísť, a preto je ochotný rokovať a ponúknuť Ukrajine dôstojný koniec vojny. V tejto chaotickej a neistej situácii sú však podľa Arestoviča rokovania aj v záujme Ukrajiny. Arestovič zdôraznil, že podľa neho stále existuje „reálna šanca na uzavretie mieru“. Druhým scenárom je podľa neho položiť ďalších stotisíc a viac životov – s nejasným a možno horším výsledkom pre Ukrajinu.
Otázniky nad Arestovičom
Olexij Arestovič sa preslávil tým, že v roku 2019 mimoriadne presne predpovedal budúci ruský útok na Ukrajinu. Jeho predpoveď zahrňovala útok z východu aj Bieloruska, snahu o obsadenie Kyjeva, prepojenie Krymu s Ruskom či ničenie infraštruktúry v ukrajinskom vnútrozemí. Správne tiež odhadoval, že Rusi inváziu spustia niekedy v rokoch 2020 až 2022. Predpovedal pritom, že vojna bude cenou za vstup Ukrajiny do NATO a Rusko v nej bude porazené.
Arestovič bol vždy enigmatický, ťažko povedať, či je úprimný ukrajinský vlastenec, kontrarián, oportunista, podvodník, dvojitý agent, „komplikovaný intelektuál“ alebo zmes niečoho z toho. Za mlada paktoval s ruským radikálnym filozofom a teoretikom eurazianizmu Alexandrom Duginom, ktorý ruskú inváziu na Ukrajine nazýva „geopolitickým exorcizmom“. Dnes tvrdí, že už v tom čase bol spolupracovníkom ukrajinskej rozviedky.
Po revolúcii na Majdane sa začal pravidelne objavovať v ukrajinských médiách ako vojensko-politický analytik. Ako spravodajský dôstojník sa podieľal na psychologickej príprave ukrajinských vojakov na Donbase. Do Zelenského garnitúry sa dostal ako poradca pre ukrajinskú delegáciu v trilaterálnej komisii, ktorej cieľom malo byť riešenie vojny na východe Ukrajiny. Následne si ho šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vybral za komunikačného poradcu v oblasti národnej bezpečnosti. Jermak je dodnes najbližší Zelenského spolupracovník.
Po ruskej invázii Arestovič verejnosti ponúkal denné hlásenia o stave vojny, čím si získal množstvo fanúšikov. Jeho popularita narástla tak prudko, že podľa prieskumov v máji a júli 2022 bol medzi Ukrajincami druhým najobľúbenejším politikom po prezidentovi Zelenskom.
Arestovič skončil u Zelenského pre jeho výroky v súvislosti s raketovým útokom na bytový dom v meste Dnipro, ktorý si vyžiadal desiatky obetí na životoch. Arestovič vtedy vyhlásil, že ruskú raketu Kh-22 vystrelenú na Dnipro zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana a civilné obete boli dôsledkom tejto ukrajinskej obrany. Aj keď sa neskôr za tieto výroky ospravedlnil, viacerí ukrajinskí poslanci ho nazvali agentom a plánovali požiadať tajnú službu SBU, aby voči nemu zakročila. Arestovič ich predbehol a sám zložil funkciu. Svoj odchod označil za dôsledok informačno-psychologickej operácie. O Arestovičovi kolujú informácie, že striedavo sa skrýva či pôsobí v Poľsku či USA.
