Čínske hospodárstvo sa síce borí s viacerými problémami, napríklad v sektore nehnuteľností, no v rámci moderných „zelených“ technológií extrémne rýchlo napreduje. Globálne najväčší emitent skleníkových plynov by ich po dlhom období prudkého rastu dokonca mohol čoskoro začať znižovať. Kľúčom je dominancia v kritických odvetviach.
Hoci sa napriek konsenzu drvivej väčšiny súčasných vedcov možno stále prieť o to, či existuje priama kauzalita v smere od emisií uhlíka po globálne otepľovanie a zmeny klímy, zrejme nikto so zdravým rozumom nepostaví svoj dom vedľa uhoľnej elektrárne či výrobného podniku vypúšťajúceho do ovzdušia mraky plynov. Tie sú medzi obyvateľmi naprieč krajinami sveta nežiaduce a na ich znižovanie sa dáva veľký dôraz. Platí to aj v Číne.
Globálna veľmoc zaznamenala v ostatných desaťročiach spolu s extrémne rýchlym rastom priemyslu, stavebného a energetického sektora i celého hospodárstva aj extrémne vysoký nárast emisií CO₂ i ďalších skleníkových plynov.