Čo je za tým
Zvrátenie trendu neprichádza len tak z čistého neba. Peking už niekoľko rokov podporuje stavbu obnoviteľných zdrojov energie. A investície do tohto sektora rastú tak rýchlo, že emisie uhlíka v krajine môžu dosiahnuť vrchol o niekoľko rokov skôr, ako sa predpokladalo.
Prírastok „energie z vetra“ predstavoval v minulom roku 76 gigawattov, respektíve viac ako 20-tisíc nových turbín v celej krajine. Podľa denníka Wall Street Journal ide o väčšie kapacity, než nainštaloval zvyšok sveta dohromady.
Čína zároveň len v minulom roku skompletizovala vyše pol miliardy solárnych panelov s kapacitou vyše 200 gigawattov elektrickej energie. To predstavuje medziročný nárast kapacity o viac ako 50 percent.
Pre lepšiu predstavu o veľkosti čísla, celková kapacita solárnych panelov v Spojených štátoch predstavuje zhruba 170 gigawattov.
Výsostné postavenie
Za obrovským nárastom „zelených“ zdrojov stojí najmä dominancia Číny v celom dodávateľskom reťazci. A netýka sa to len solárnych panelov, ale aj ďalších moderných technológií. Drvivá väčšina nákladov, od elektrickej energie až po pracovnú silu, je v krajine oveľa nižšia ako v západných končinách.
Základným stavebným prvkom pre takmer všetky vyrábané solárne panely je kremík alebo polykryšlalický kremík. Ešte do roku 2005 dominovali vo výrobe polykremíka spoločnosti zo západných krajín. S obrovskou expanziou Číny a jej investíciami do solárnej energie sa to však obrátilo.
V roku 2023 sa podľa denníka Wall Street Journal približne 91 percent polykremíka pre solárne panely vyrábalo v Číne. Tá ho dokáže produkovať o polovicu lacnejšie než spoločnosti v Spojených štátoch.
Čína zároveň kontroluje približne 80 percent trhu so solárnymi článkami, ktoré sú jedným z hlavných medziproduktov. Na svetovej výrobe solárnych panelov sa ázijský tiger v roku 2023 podieľal 83 percentami.
Nárast zelených zdrojov znamená pokles fosílnych
Rekordné zväčšenie kapacít obnoviteľných zdrojov podľa experta z CREA Lauriho Myllyvirtu v podstate zaručuje, že výroba elektriny z fosílnych palív bude v Číne v roku 2024 klesať. Podobne to odhaduje aj IEA, ktorá predpokladá, že spotreba fosílnych palív v Číne dosiahne v tomto roku vrchol.
Myllyvirta navyše upozorňuje, že odvetvie energetiky je druhým najväčším producentom emisií v Číne. A keďže v iných významných sektoroch, ako sú cementárenský a oceliarsky, už došlo k poklesu emisií uhlíka, dosiahnutie zlomového bodu v sektore energetiky by mohlo viesť k trvalému štrukturálnemu poklesu emisií v celej krajine.
Taktiež dodáva, že prvýkrát bolo zväčšenie "zelených" kapacít vyššie než priemerný ročný nárast celkového dopytu Číny po elektrickej energii.
Kto je najväčším znečisťovateľom ovzdušia?
Na túto otázku sa v súčasnosti ponúka jednoznačná odpoveď – Čína. Tá produkuje zhruba tretinu svetových emisií uhlíka a zhruba trikrát väčšie množstvo ako druhé USA. Približne rovnaký pomer platí aj z pohľadu emisií skleníkových plynov.
Problém má však aj druhú stranu mince. Pri prepočte na obyvateľa vychádzajú z porovnania západné štáty omnoho horšie než ázijská veľmoc. Prvé priečky okupujú bohaté krajiny, ktoré sedia na veľkých zásobách fosílnych palív. Pred Čínu sa však v rebríčku dostávajú USA, Kanada i väčšina európskych štátov.
No ak by sme chceli zistiť či zaťažuje životné prostredie viac Američan alebo Číňan, nakoniec ani spomínané porovnanie nemusí byť úplne presné. Čínske emisie mohli tamojšie spoločnosti vyprodukovať pri výrobe tovarov, ktoré putujú na uspokojenie spotrebných chúťok k obyvateľom starého kontinentu či zámorských končín.
