Nižší príspevok do druhého piliera sa dotkne najmä mladých sporiteľov. Čo odporúčajú odborníci

Nakoniec sa našiel iný zdroj. Vláda rozhodla o znížení odvodu do druhého piliera z 5,5 percenta z vymeriavacieho základu na štyri. Rodičovský dôchodok označovaný aj ako bonus tak zatiaľ pokračuje podľa pôvodných nastavení len so zmenou pri vyplácaní. Dokonca v tomto roku s trochu vyššou maximálnou sumou. Dá sa však povedať, že opatrenie opäť mierne oslabilo druhý pilier.

Aj keď nikto nevie, ako bude vyzerať o päť, desať či dvadsať rokov, budúcich dôchodcov z neho pravdepodobne čakajú nižšie penzie. „Jediným riešením, na ktoré sa môže spoľahnúť každý z nás, je vlastný dôchodkový pilier. Na ten mu nesiahne žiadna vláda,“ hovorí investičný analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda. Inými slovami, ak chceme slušný dôchodok, musíme si naň začať šetriť.

Viac než 1,8 milióna sporiteľov má v druhom pilieri už takmer 15 miliárd eur. Táto suma však môže v budúcnosti rásť pomalšie práve pre nižší percentuálny odvod z našich príjmov. „Pre bežného človeka to znamená, že z druhého piliera bude dostávať nižší dôchodok. Štát ľudí upokojuje, že ešte je tu aj prvý pilier, ktorý im to vynahradí,“ vysvetľuje Burda. Problémom je, že z dôvodu nepriaznivého demografického vývoja je práve prvý pilier v jeho súčasnej podobe z dlhodobého hľadiska neudržateľný.

Z pôvodného príspevku ubudlo

Každý sporiteľ má možnosť si výšku svojich príspevkov pozrieť aspoň raz ročne prostredníctvom výpisu od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Tie sa pravidelne investujú podľa konkrétnej stratégie, a to spolu s výnosmi vytvára dôchodkovú rezervu. Jej výška teda závisí od viacerých faktorov, preto aj zmenu v druhom pilieri ľudia pocítia v rozličnom rozsahu.

Vplyv sa výraznejšie prejaví u mladších ľudí, ktorí sú na začiatku pracovnej kariéry. Ak napríklad sporiteľovi z jeho odvodov do druhého piliera odchádzalo 100 eur mesačne, tak po novom to bude už len 73 eur. To je o 27 eur mesačne menej. „Ak by ste tieto peniaze investovali po dobu 30 rokov, tak by ste na dôchodku mali na svojom účte zhruba o 20- až 30-tisíc eur viac,“ vyčísľuje Burda.

Takto končia v Sociálnej poisťovni, ktorá ich obratom použije na rôzne sociálne dávky. Aké penzie teda môžu Slováci v budúcnosti očakávať, sa odhadnúť nedá. „Mali by sme sa pripraviť na to, že výška dôchodku z prvého a druhého piliera bude približne 50 percent z nášho hrubého príjmu,“ upozorňuje analytik.

Penzia od štátu nebude vysoká

Nie je príjemné počúvať prognózy, ktoré naznačujú, že nasledujúce roky či desaťročia už seniorom neprinesú istoty, na aké boli ľudia roky zvyknutí. „Mali by si uvedomiť, že ich dôchodok od štátu nebude veľmi vysoký. Ak si chcú aj vo vyššom veku zachovať svoj životný štandard, musia si šetriť sami,“ konštatuje Burda.

Nezabúda pritom ani na tretí pilier. Jeho nastavenie však nepovažuje za veľmi výhodné, a to hlavne pre vysoké poplatky či nedostatočné zhodnotenie. Okrem toho výnosy podliehajú zdaneniu. Na kvalitnú penziu to podľa neho evidentne stačiť nebude. „Najvhodnejším spôsobom, ako sa pripraviť na dôchodok, je pravidelné a dlhodobé investovanie do akciových fondov. Veľmi populárne sú v súčasnosti ETF fondy, ktoré sú výkonné a navyše po roku držania nepodliehajú zdaneniu,“ odporúča.

Myslí si, že akcie by mali tvoriť najväčšiu časť portfólia dlhodobého investora. Doplniť ich môže napríklad zlato, ktoré má síce nižšiu výkonnosť, ale je dlhodobo osvedčeným uchovávateľom hodnoty majetku investora. Takýmto spôsobom si každý môže založiť svoj vlastný dôchodkový pilier, do ktorého môže prispievať kedy chce, koľko chce a nikto mu ho nevezme.

Aj konateľ spoločnosti Perspective Group Igor Koso pre Štandard potvrdil, že najpopulárnejšie je práve dlhodobé, pravidelné investovanie do aktívne riadených akciových fondov alebo do akciových indexových fondov. Podotýka, že aktívne riadené fondy dokážu investora skôr ochrániť pred najhlbšími prepadmi trhov. "Chránia ho teda pred ním samým a jeho panickými reakciami počas kríz," dopĺňa.

Majú však vyššie náklady a dlhodobo nižšie zhodnotenie ako pasívne indexové fondy, ktoré z dlhodobého hľadiska zarobia investorovi spravidla viac. "Daňou za to však bude vysoký pokles počas krízy. Bude zaujímavé sledovať, aké bude správanie dnešných odvážnych indexových investorov v situácii, keď príde veľký prepad," dodáva s tým, že ten väčšina z nich nikdy nezažila.

Vlastná rezerva sa nevytvorí sama

Experti sa zhodujú na tom, že najdôležitejšie je s investovaním začať. "Ak máte obavy, či na to máte, začnite hoci aj s menšou sumou, je to vždy lepšie, ako neinvestovať vôbec," radí Burda. Nepotrebujete na to veľký kapitál.

Pravidelnú mesačnú platbu si nastavte hneď po výplate. Ak totiž budete každý mesiac čakať, či vám na to určený obnos finančných prostriedkov ostane, veľa pravdepodobne nezainvestujete. Tí, ktorým sa to podarí, môžu postupom času sumu zvyšovať.

Optimálna výška investície je podľa Kosa pre každého investora individuálna. "Čo sa týka budovania majetku cez investovanie, platí zásada, že pokiaľ investor neoptimalizuje svoje dane a odvody, a teda môže rátať s dôchodkom od štátu, a začne do tridsiatky, mal by dávať na poistenie a dôchodkové investovanie asi 10 percent čistého príjmu," odporúča.

Koľko by mal človek sporiť, sa podľa neho dá vyrátať. "Ak platí odvody z minimálnej mzdy alebo s investovaním začne vo vyššom veku, mal by dávať viac. Závisí to od vstupného veku, veku odchodu do dôchodku, želaného percenta náhrady súčasného príjmu a zvolenej miery inflácie," vysvetľuje Koso, pričom radí investovať mesačne.

Určite je dôležité mať o vytváraných rezervách prehľad, nepanikárte však pri každom výkyve na trhu. Pamätajte si, že po každej kríze začnú trhy skôr či neskôr rásť. Výber pri poklese znamená zrealizovať stratu.

V tomto by vám mohla byť nápomocná aj spoločnosť, prostredníctvom ktorej ste sa rozhodli investovať. Nielenže môže do istej miery garantovať bezpečnosť vašej investície, ale mala by vás na riziká trhu či na unáhlené reakcie upozorniť.

V neposlednom rade zvážte, aké poplatky vám budú účtované. Aj na prvý pohľad malý percentuálny rozdiel medzi jedným percentom a dvomi môže v dlhodobom horizonte z vašich peňazí ukrojiť tisíce eur.

Kým niečo prerába, iné rastie

Finančný trh dnes záujemcom o zhodnotenie svojich úspor prináša skutočne široké možnosti. Riziko významne eliminujete, ak využijete viaceré z nich. Odborníčka na zlato, investovanie a finančné trhy zo spoločnosti Golden Oak Trust Diana Janošťáková napríklad objasňuje význam investovania popri akciách aj do zlata. "Pridajte ho do svojho portfólia nie z dôvodu výšky jeho priemerného výnosu, ale z dôvodu jeho poistnej funkcie," radí.

Keď totiž akciové či realitné trhy padajú, tak sa zlatu darí a jeho cena rastie. Je výborným nástrojom na znižovanie rizikovosti portfólia, preto je medzi investormi označované ako „safe heaven“, teda bezpečný prístav. Janošťáková zároveň pripomína jeho funkciu ako dlhodobého uchovávateľa hodnoty. "Ak chce niekto rýchlo zbohatnúť, tak zlato na to nie je vhodným nástrojom," upozorňuje.

Avšak, podľa nej je ideálne pre investora či bežného človeka, ktorý chce ochrániť svoj majetok pred infláciou. Kým totiž peniaze svoju hodnotu strácajú, zlato si ju dlhodobo uchováva. Je aj viacero spôsobov, ako sa k tejto komodite dostať. Okrem jeho kúpy v investičnej forme, minciach alebo šperkoch, je k dispozícii aj ako papierové – ETF, ETC, futurity, certifikáty, akcie ťažiarov a podobne.

Na iné aspekty investície do tohto drahého kovu však poukazuje Koso. "Dlhodobé investovanie do zlata investorom neodporúčame," hovorí finančník s tým, že ak investor kupuje zlato, veľmi často počuje, že jeho cena v priemere dlhodobo vyrovnáva infláciu. "To je pravda. Je to však len polovica pravdy," dodáva.

Zlato je totiž takzvané protiváhové aktívum. Ak akcie rastú, cena zlata je spravidla nízko. A naopak, ak akcie klesajú, zlato plní funkciu bezpečného prístavu. Investori sa zbavujú akcií a nakupujú ho, čím jeho cena rastie. "Problém zlata je v tom, že obdobia, keď akcie rastú, tvoria asi tri štvrtiny času. To znamená, že tri štvrtiny času cena zlata stagnuje alebo dokonca klesá a nedá sa súhlasiť s tým, že by vždy vyrovnávala infláciu," vysvetľuje.

Ak by podľa Kosa investor do neho pravidelne investoval a finančné trhy by fungovali ako doteraz, je vysoko pravdepodobné, že ho bude predávať v čase, keď jeho cena bude nízka. "Dlhodobá výkonnosť je s akciami neporovnateľná. Od roku 1972 do roku 2024 cena zlata narástla asi tridsaťnásobne," uvádza, pričom Index Standard and Poors 500 v rovnakom období s reinvestíciou dividend narástol asi 180-násobne.

Nedá sa však poprieť, že tento kov má vysokú likviditu, čo znamená, že ho môžete predať prakticky kedykoľvek a kdekoľvek vo svete. Fanúšikovia komodity neraz investorom odporúčajú aj mať ho doma v trezore, aby v prípade krízy mali k dispozícii niečo, čo v núdzi vymenia napríklad za potraviny. Práve tým sa odlišuje od digitálnych peňazí na účte, ku ktorým sa nemusíte dostať, či od hotovosti, z ktorej môže hyperinflácia urobiť len papieriky.