Druhý pilier ostane podľa experta terčom vlád. Slovákom odporúča pripraviť sa aj na negatívny scenár

O výsledkoch pravidelne informuje Asociácia dôchodkových správcovských spoločností aj prostredníctvom svojho portálu. Koncom decembra sa podľa nich celková zainvestovaná suma šplhala takmer k 14 miliardám eur. Z toho viac ako 6,34 miliardy eur je v garantovaných fondoch a v tých negarantovaných bolo takmer 7,66 miliardy eur.

Len jediný z konzervatívnych dlhopisových fondov skončil od začiatku roka 2023 s negatívnou výkonnosťou (-1,78 percenta). Výnosy ostatných štyroch sa ku koncu decembra pohybovali v rozmedzí od 2,69 do 5,75 percenta. Všetkých jedenásť negarantovaných fondov v minulom roku sa zhodnotilo dokonca v dvojciferných číslach, a to od 12,45 po 19,86 percenta. Z nich sa už tradične najviac darilo takzvaným indexovým fondom, ktoré narástli o 17,45 až 19,58 percenta.

Druhý pilier teda zaknihoval úspešný rok. „Investovať na burzách, zabezpečiť si dôchodok, ale nevynaložiť z vlastného vrecka ani euro. Znie to ako dobrý plán,“ hodnotí výsledky Matej Varga, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ dôchodkovej spoločnosti Kooperativa. Medziročne stúpol aj počet sporiteľov a presiahol 1,8 milióna ľudí.

A rovnako to vidia aj ďalší analytici. „Rok 2023 bol mimoriadne ziskový aj pre investorov v druhom pilieri. Najvýkonnejšie fondy dosiahli viac ako 18 percent, čo je oproti priemernému ročnému zhodnoteniu za posledných 10 rokov vo výške 9,5 percenta skoro dvojnásobok,“ dodáva pre Štandard Olívia Lacenová, hlavná analytička spoločnosti Wonderinterest Trading. Dá sa teda skonštatovať, že správcovské spoločnosti dokázali adekvátne zhodnotiť finančné prostriedky klientov.

Správcovia zníženie odvodu kritizujú

Pri zavedení starobného sporenia v roku 2005 sa 18-percentný odvod delil na polovicu. To znamená, že kým deväť percent ostávalo po zaplatení odvodu na účtoch Sociálnej poisťovne, druhých deväť smerovalo na osobný dôchodkový účet. Sporiteľ zároveň prostredníctvom pravidelných výpisov získal informáciu nielen o zainvestovanej sume, ale aj o zhodnotení úspor.

Jeho hlavnou výhodou je to, že vás to nič nestojí. „Stačí podpísať zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a časť vašich odvodov opustí priebežný systém. A odíde na váš osobný dôchodkový účet.
Odvody sú povinné a platíte ich v rovnakej výške, ako keby ste boli len v Sociálnej poisťovni (priebežnom systéme),“ vysvetľuje pre Štandard finančný sprostredkovateľ Igor Koso, odborný garant a konateľ v spoločnosti Perspective Group. To je však zároveň hlavná nevýhoda druhého piliera. So zvyšujúcim sa deficitom priebežného systému totiž bude rásť tlak na „návrat“ prostriedkov do poisťovne.

Predovšetkým pod vplyvom ekonomických kríz sa podmienky stanovené zákonom týkajúce sa tohto piliera niekoľkokrát menili. Z povinného vstupu sa stal dobrovoľný, dokonca bolo možné z neho aj vystúpiť a pokleslo aj percento, ktoré mesačne na dôchodkový účet nakoniec dorazilo. Štandard sa podrobnejšie komplexnému vývoju venoval ešte pred voľbami v súvislosti s tým, že práve niekoľko vlád Roberta Fica sa na spomínané zmeny odhodlalo, a to aj napriek kritike odborníkov.

Tá priamo od správcov súkromných penzií zaznieva aj teraz. „Asociácia DSS nesúhlasí so znížením príspevkov do druhého piliera. Takéto opatrenie nie je riešením súčasných problémov štátneho rozpočtu, je len jeho odsunutím na budúce generácie,“ uvádza Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Dôchodkové výdavky prvého piliera prudko rastú a už dnes prekračujú jeho príjmy. A situácii nenahráva ani vývoj populácie. Demografické zmeny by sa dali opísať dosť jednoducho. Počet dôchodcov dlhodobo rastie, pracujúcich v rovnakom tempe určite nepribúda. Kým dnes pripadá na jedného dôchodcu menej ako 2,4 pracujúceho človeka, v roku 2070 to bude podľa odhadov už len 1,5 človeka. Z toho vyplýva, že priebežne platený pilier si dnešnú štedrosť neudrží.

Podľa ekonómov by si preto stabilita dôchodkového systému vyžadovala presný opak, posilnenie sporiacej schémy. Zníženie odvodu do druhého piliera nevnímajú pozitívne. „Toto opatrenie nemá byť označované ako (trvalo) konsolidačné, keďže okrem vyšších príjmov pre Sociálnu poisťovňu dnes bude znamenať aj potrebu vyšších dôchodkových výdavkov v budúcnosti,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa asociácie zase silný druhý pilier dokáže znížiť tlak na verejné financie v časoch, keď sa demografická kríza naplno prejaví. „Bez druhého piliera náklady na dôchodky zaťažia iba mladú generáciu,“ dodávajú správcovia s tým, že ide v súčasnosti aj o najlacnejší spôsob, ako si sporiť na dôchodok.

Krátkodobé vyhliadky ostávajú pozitívne

Dlhopisovým fondom sa podľa Vargu bude dariť zrejme porovnateľne s rokom 2023. „Očakávame solídne kladné výkonnosti. Kým indexové fondy môžu vinou spomaľovania ekonomiky a pomerne prehnane optimistickým očakávaniam investorov zaznamenať výkyvy a zníženie výkonnosti,“ vysvetľuje. Sporenie na dôchodok má však podľa neho dlhodobý charakter, preto nie je potrebné uvedené očakávania nijako reflektovať vo svojej sporiacej stratégii.

Výhľad na rok 2024 zostáva podobne, ako ku koncu roka 2023, pozitívny aj v očiach Lacenovej. „Klesajúca inflácia, ústup dlhodobých problémov, ako boli vysoké ceny energií, problémy dodávateľských reťazcov či covidová pandémia ustupujú do úzadia, ale predovšetkým očakávaný začiatok znižovania úrokových sadzieb predstavuje pozitívny sentiment na trhoch,“ hovorí pre Štandard. Dodáva, že iné výraznejšie problémy v súčasnosti finančné trhy netrápia, no investori by mali zostať aj naďalej obozretní.

Je však nevyhnutné vidieť aj širší obraz. Tu tie vyhliadky podľa niektorých expertov nie sú ružové. „Budem za pesimistu. Podľa môjho názoru druhý pilier nemá na Slovensku veľmi dobrú perspektívu,“ hovorí pre Štandard Koso. Je pritom potrebné pripomenúť, že by sme jeho zrušením len išli po stopách viacerých (aj susediacich) krajín, ktoré to už urobili.

Podľa neho jeho najväčším rizikom nie je prirodzené kolísanie, spôsobené kolísaním finančných trhov.
Je to pokušenie politikov použiť druhý pilier na zaplátanie aktuálnej diery v dôchodkovom systéme. So zhoršujúcou sa demografiou pritom bude ešte rásť. „Súčasné zníženie príspevkov tomuto trendu, žiaľ, zodpovedá,“ konštatuje Koso a dodáva, že štát, respektíve politici, majú stále pocit, že sú to „štátne peniaze“. A majú čiastočne pravdu, pretože o nich môžu rozhodnúť.

Už okolo roku 2035 by sa deficit priebežného dôchodkového systému mohol stať neudržateľným. „Obávam sa, že najneskôr vtedy sa objaví politik, ktorý navrhne jeho definitívne ‚znárodnenie‘. A myslím si, že značná časť spoločnosti tomuto kroku zatlieska,“ dodáva expert. Človeku, ktorý myslí na svoju starobu, by však poradil veľmi so štátnou penziou nerátať a žiaľ, ani s tou z druhého piliera.

Je potrebné sa pripraviť aj na negatívny scenár

Pre mnohých Slovákov je aj po takmer dvadsiatich rokoch, keď sa začali uzatvárať zmluvy s vlastnými dôchodkovými účtami druhého piliera, nepredstaviteľné, že by si na penziu skutočne nesiahli. Koso však upozorňuje na to, že to možné je. Jednoducho budeme nútení pracovať dlhšie a v tom lepšom prípade dostaneme od štátu na sklonku života aspoň niečo.

Ak máte byť zdrojom vašich príjmov oveľa dlhší čas, než naši rodičia a starí rodičia okolo sedemdesiatky a vyššie, z ktorých si mnohí začali zaslúžený odpočinok užívať krátko po dovŕšení päťdesiatky, mali by ste sa zamyslieť nad kvalitou života. „Upraviť si svoju životosprávu, starať sa o seba, chodievať na preventívne prehliadky, pravidelne športovať,“ vymenúva Koso s vysvetlením, že cieľom je oddialiť nástup ochorení a predĺžiť si aktívnu fázu života.

Ďalšou dôležitou oblasťou je rodina. „Investujte do nich všetko, čo môžete. V prvom rade svoj čas. Rodina je najtradičnejšie a historicky najspoľahlivejšie sociálne a dôchodkové zabezpečenie, aké kedy existovalo,“ myslí si finančník. Vníma pritom svoje odporúčania ako návrat k historickému normálu – k rozprávke O troch grošoch. „Takto nejako vyzeralo dôchodkové zabezpečenie, kým Otto von Bismarck nezaviedol najväčšiu Ponziho schému dejín – priebežný dôchodkový systém,“ spresňuje.

Skôr či neskôr tak s vysokou pravdepodobnosťou Slovákov čaká návrat k individuálnej zodpovednosti za svoj vlastný život. „Ak k tomu človek dostane aj nejaký štátny dôchodok, mal by to brať ako bonus,“ dodáva Koso.

Budúcnosť, o ktorej sa často nehovorí

Oveľa vážnejšie riziko, o ktorom sa podľa Kosa veľmi nehovorí, je však práve to politické. Druhý pilier, a aj všetky iné formy pravidelného sporenia či investovania do akciových fondov či indexov, sú postavené na permanentnom raste akciových trhov. Trhy síce klesajú a stúpajú, ale priemer by mal rásť. Neplatí to však vždy a všade.

Aj v minulosti boli trhy, kde lokálny akciový index aj 20 rokov nerástol. „V súčasnosti napríklad Japonský index Nikkei 225 už rastie. Stále však zďaleka nedosiahol úroveň z roku 1989. Podobne hlavný Európsky index EUROSTOXX 50 ani zďaleka nedosiahol úroveň roka 2000. Španielsky index IBEX 35, či Taliansky IT 40 je lepšie klientom neukazovať,“ hovorí finančník a dodáva, že ak bude klient pravidelne investovať na nerastúcom trhu, nemôže zarobiť. Alebo len veľmi málo. Nemusí to, napríklad, stačiť ani na infláciu a nepomôžu ani nízke náklady, ani spriemerovanie nákupnej ceny.

Dôvodom stagnácie v niektorých krajinách sú podľa neho politické zásahy a zlá demografia. Priveľa regulácií, príliš veľká „štátna ochrana“, priveľa istôt. Málo trhu, rizika a slobody. Žiaľ, celá Európa, a za administratívy Joea Bidena už aj USA, sa podľa neho zelenými reguláciami a vynucovaním takzvaných ESG pravidiel vydali týmto smerom. „Môže sa stať, že na naše akciové či indexové sporenia v druhom pilieri aj inde to bude mať negatívny vplyv. Permanentný rast akciových trhov je totiž možný len v systéme, ktorý sa volá kapitalizmus. Súčasný Západ si, žiaľ, postupne, salámovou metódou, volí niečo iné,“ uzatvoril Koso.

Čo je potrebné vedieť o tomto pilieri?

• ide o pravidelné investovanie len z povinných odvodov – neplatíte nič naviac
• do Sociálnej poisťovne prúdia mesačne z odvodov štyri percentá z hrubej mzdy
• investície si vidíte prostredníctvom výpisu na vlastnom dôchodkovom účte
• kumulujúce sa úspory v druhom pilieri sú vaše a stávajú sa aj predmetom dedenia
• vstúpiť je možné do veku 40 rokov
• od mája 2023 na základe novely zákona vstup pre prvopoistencov, teda prvýkrát vstupujúcich na trh práce povinný
• vstup do druhého piliera je povinný, avšak nie účasť v ňom, prvopoistenec sa môže do dvoch rokov rozhodnúť z druhého piliera vystúpiť
• čím konzervatívnejší fond, o to menší potenciálny výnos
• keď dosiahne sporiteľ 50 rokov, začne sa časť úspor, konkrétne štyri percentá ročne, presúvať do dlhopisového fondu
• vo veku 64 rokov pri odchode do dôchodku má sporiteľ 60 percent v dlhopisovom fonde a 40 percent v indexovom