Ktorí členovia NATO si plnia svoje záväzky? Slovensko by sa Trumpa nemalo obávať

Bývalý šéf Bieleho domu a jednotka republikánov v nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách svojim priaznivcom v sobotu na predvolebnom podujatí dokonca povedal, že by „povzbudil“ Rusko, aby zaútočilo na ktoréhokoľvek spojenca Spojených štátov v NATO, ktorý podľa neho neplní svoje finančné záväzky.

Tie sú pre všetkých členov Severoatlantickej aliancie nastavené od roku 2014 na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu. Pre najväčšiu ekonomiku NATO, Spojené štáty, predstavuje táto povinnosť závratných niekoľko stoviek miliárd eur, zatiaľ čo pre Slovensko ide o záväzok vynaložiť na obranu zhruba dve miliardy eur.

Pod dvojpercentnou hranicou sú dve tretiny štátov

Napriek tomu, že už takmer dva roky prebieha na východe Európy krvavá opotrebovacia vojna, povinnosť investovať do vlastnej obrany aspoň dve percentá produktu zďaleka neplnia všetci členovia obrannej aliancie. Podľa odhadovaných údajov, ktoré na webe uvádza samotná NATO, iba zhruba tretina členov Aliancie splnila v roku 2023 tento záväzok.

Napriek negatívne vyzerajúcim číslam, množstvo výdavkov, ktoré jednotliví členovia NATO vynakladajú na obranu, sa od roku 2014 razantne zvýšilo. Takmer všetky krajiny vyčleňujú na obranu viac peňazí než pred necelou dekádou.

Výdavky NATO výrazne vzrástli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Nárast však bolo možné pozorovať už po anexii Krymu a následnom Trumpovom funkčnom období v rokoch 2017 až 2021, keď sa viackrát bez servítky na margo európskych spojencov vyjadril, že do armády nedávajú dostatok prostriedkov.

Výdavky sa podstatne zvýšia aj v roku 2024

Dobrou správou je, že situácia by sa mala v aktuálnom roku ešte viac zlepšiť. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu uviedol, že tento rok európski členovia NATO po dlhej dobe dohromady vynaložia na svoje armády dve percentá svojho spoločného hrubého domáceho produktu.

Napriek tomu však niektoré štáty záväzok nedodržia. V aktuálnom roku splní výdavkový cieľ podľa vyjadrení Stoltenberga 18 z 31 členov obrannej aliancie (už aj s Fínskom, ktoré do NATO vstúpilo v roku 2023).

Čo sa týka Slovenska, v roku 2023 smerovalo do armády o niečo viac ako dve percentá ročnej produkcie, keď sa rezortu obrany pridelilo približne 2,1 miliardy eur. Z veľkosti rozpočtovaných výdavkov na aktuálny rok vyplýva, že krajina by mala dodržať záväzok voči NATO aj naďalej, keď vláda posunula rezortu obrany zhruba 2,6 miliardy eur.

Zvýšenie výdavkov nemusí postačovať

Hoci Trumpove rečnícke vystúpenia nemožno chápať úplne doslovne, ak by Spojené štáty vystúpili z NATO, ako exprezident v minulosti pohrozil, starý kontinent by mal pomerne veľký problém.

Economist podotýka, že sa tým pred Európu postavila nová hrozba. No lídri by nemali nariekať, ale radšej investovať väčšie množstvo peňazí do obrany. Doplnil, že bez americkej pomoci by bolo potrebné, aby všetky krajiny pumpovali do obrany viac ako tri percentá HDP.

Americká vojenská dominancia oproti Európe sa dá ilustrovať aj na tom, akou esenciálnou je pomoc Spojených štátov Ukrajine. Hoci v porovnaní s výškou HDP nie je americká podpora Kyjeva až taká významná ako z pohľadu Poľska, Lotyšska či Estónska, ak sa ráta iba vojenská pomoc, USA sú absolútne nenahraditeľné, keď poskytli Ukrajine zhruba toľko vybavenia ako zvyšok spojencov.

Oana Lungescu, hlavná hovorkyňa NATO v rokoch 2010 až 2023 v súvislosti s Trumpovými výrokmi a aj dominanciou USA na poli vojenských výdavkov poznamenala: „Nemôžete sa príliš zaoberať rétorikou, ale namiesto toho sa sústreďte na predkladané body a uistite sa, že Trumpovi dáte za pravdu, ak a keď bude mať pravdu.“

Problémom Európy je, že namiesto investovania radšej nakupuje. V zahraničí

Ak nechcú európske krajiny aj naďalej ostať vojensky závislé od pomoci Spojených štátov, a tiež vzhľadom na vojenský konflikt na východe starého kontinentu, budú musieť investovať väčšie peniaze do zbrojného priemyslu. Tomu sa v posledných dvoch rokoch pomerne darilo a mnohé firmy expandovali.

Na vojenskú nezávislosť to však stále nestačí. Economist píše, že bude nutné investovať „do všetkého, od munície až po všetky ostatné veci, ktoré Amerika poskytuje vo veľkom rozsahu: dopravné a tankovacie lietadlá, protivzdušnú obranu, systémy velenia a riadenia a spravodajské platformy od satelitov až po bezpilotné lietadlá“.

Magazín tiež dodáva, že peniaze by sa mali míňať lepšie než doteraz. S podobnou premisou pritom prišiel aj americký denník Washington Post. Ten s odvolaním sa na francúzsky think tank IRIS i Európsku obrannú agentúru (EDA) uviedol, že európske vlády techniku a vojenské vybavenie radšej nakupujú, ako by mali investovať do vývoja nových vlastných systémov.

Až 78 percent prostriedkov sa pritom vynakladá na nákupy z krajín mimo EÚ, pričom takmer dve tretiny tvoria objednávky na vojenský tovar zo Spojených štátov.