Za rastom amerických firiem je aj ošiaľ z umelej inteligencie. Ožívajú spomienky na známu bublinu

Ak ste na začiatku minulého roka investovali do amerických akcií, pravdepodobne si teraz počítate zisky siahajúce niekde k dvadsiatim percentám. Piatim stovkám spoločností, ktoré zahŕňa akciový index Standard and Poor's 500 (S&P 500) sa totiž ako celku mimoriadne darilo, čo sa odrazilo na rastúcej trhovej hodnote ich akcií.

Globálne najznámejší index, ktorý je zároveň indikátorom výkonnosti hospodárstva, po prudkom páde o dve desiatky percent v roku 2022 vlani vzrástol o celú štvrtinu. A od začiatku nového roka pokračuje v nastolenom trende, vzrástol o vyše päť percent, prekonal historické maximum a tento mesiac sa prehupol aj nad magickú päťtisícovú hranicu.

Podrobnejší pohľad však ukazuje, že výsledky neboli naprieč spektrom amerických firiem rovnomerné.

Kto ťahal index do zelených čísel

Motorom boli jednoznačne technologickí giganti, ktorí sa spolu so sektorom komunikačných služieb a obchodníkmi s lukratívnym tovarom najvýraznejšie podieľali na tom, že sa index obsahujúci akcie 500 najväčších amerických spoločností ocitol výrazne v plusových číslach.

„Index Standard & Poor's 500 dnes prvýkrát v histórii uzavrel nad úrovňou 5-tisíc bodov. Jeho rast je však čoraz koncentrovanejší,“ skonštatoval pred niekoľkými dňami na sociálnej sieti X (predtým Twitter) český ekonóm Lukáš Kovanda.

Na to, že americké spoločnosti ťahá nahor len zopár firiem, upozorňoval už skôr aj ekonóm a stĺpčekár Bloombergu John Authers: „Odstráňte z indexu S&P 500 desať najväčších akcií [...] a zvyšok akciového trhu už nevyzerá tak draho.“

Spoločnostiam rástli aj zisky

To, ako popredných pár firiem uteká zvyšku biznisového sveta, dokonale ilustrujú aj zisky za posledný kvartál minulého roka.

Podľa informácií denníka Wall Street Journal a webu FactSet sa zisky šiestich amerických kolosov (Nvidia, Apple, Amazon, Alphabet, Microsoft, Meta) v predchádzajúcom štvrťroku medziročne zvýšili o vyše 60 percent.

Zvyšných 494 amerických spoločností v indexe S&P pritom zaznamenalo pokles ziskov o takmer deväť percent.

Vplyv výkonu šiestich kolosov, ktoré tvoria zhruba štvrtinu trhovej hodnoty všetkých päťsto najväčších amerických spoločností, na obľúbený index vidieť najmä po spriemerovaní údajov [výpočet váženým priemerom, kde tvorí váhu trhová kapitalizácia firmy, pozn. red.].

Zisky všetkých firiem, ktoré obsahuje S&P, totiž dohromady rástli o necelé dve percentá.

Spojitosti so známou bublinou

Spomedzi spomenutých šiestich spoločností je väčšina prepojená s technologickým sektorom. Ten sa v súčasnosti nesie na vlne mánie okolo umelej inteligencie. A je jediným z jedenástich sektorov indexu, ktorý sa (rovnako ako celý S&P 500) dostal v aktuálnom roku na rekordnú úroveň. Firmy v ostatných sektoroch sa obchodujú v priemere o 15 percent pod svojimi historickými maximami.

Takéto veľké rozdiely medzi technologickými tigrami a zvyškom spoločností podnecujú medzi ekonómami obavy z toho, že sa v rámci technologických firiem vytvára podobná bublina, akú svet zažil na prelome tisícročí, keď spôsobili obrovský ošiaľ internetoví priekopníci.

Vtedy investori očakávali, že internet zmení celý svet, a vrážali do spoločností veľké peniaze, ktoré postupne nafúkli bublinu. Tá však časom spľasla [S&P 500 sa vtedy za dva roky prepadol o takmer 50 percent, pozn. red.], keďže premena sveta trvala dlhšie, než si mnohí mysleli.

Práve tu sa ponúka paralela s dnešným optimizmom okolo umelej inteligencie, ktorá nakoniec pre väčšinu firiem nemusí byť v blízkej budúcnosti taká ekonomicky efektívna, ako sa sprvu predpokladalo. Nemožno sa čudovať, že súčasná vysoká koncentrácia kapitálu v rukách hŕstky gigantov mnohých znepokojuje. Obrazne povedané, tí čo investujú do indexov, ako je S&P, majú príliš veľa vajec v príliš malom počte košíkov.

Wall Street Journal s odkazom na analýzu spoločnosti Bespoke Investment Group doplňuje, že ak by hodnota šiestich najväčších technologických akcií prestala rásť tak prudko ako doteraz a dostala sa na úroveň vlastného 200-dňového priemeru, index S&P 500 by klesol približne o päť percent.

„Vo všeobecnosti bolo v histórii zlým nápadom kupovať najväčšie akcie podľa trhovej kapitalizácie. Takmer z definície sú všetky dobré správy v ich cene a nie je kam ísť, len nadol,“ skonštatoval v komentári pre Bloomberg John Authers.

Treba sa báť investícií do technologických firiem?

Sú však aj experti, ktorí s vyššie vysloveným názorom úplne nesúhlasia a ukazujú, že napriek paralelám s internetovou bublinou nemusia byť investície do technologického sektora zlou voľbou.

Prvým dôvodom je podľa amerického ekonóma zo Stanfordu Jonathana Levisa to, že za prudko rastúcou trhovou kapitalizáciou najväčších tigrov je skutočný rast tržieb či ziskovej marže, čo sa odráža na ich konečnom profite.

A hoci sa z vrcholu padá veľmi ľahko, trhoví lídri nemusia byť zlou dlhodobou investíciou. Dokonca ani vtedy, keď ich kúpite na vrchole.

Levis totiž približuje, že hoci sa firmy ako Microsoft, Cisco či Intel počas prvých rokov po prasknutí bubliny prepadli o desiatky percent, prežili to a neskôr si vôbec nepočínali zle: „Ak by ste sa 23. marca 2000 na vrchole vydali na dlhý nákup koša siedmich najlepších akcií, stále by ste svoje peniaze zoštvornásobili. Index S&P 500 sa v tomto období zvýšil päťnásobne.“