Pozitívne správy pre strednú triedu: Nahradenie ľudí umelou inteligenciou potrvá, zamestnanci sú zatiaľ lacnejší

Umelá inteligencia nedokáže v súčasnosti nahradiť veľkú väčšinu pracovných miest nákladovo efektívnym spôsobom. Takto znejú závery novej štúdie tímu piatich autorov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) a ďalších dvoch výskumných stredísk.

Výskumníci sa zaoberali nákladovou atraktívnosťou automatizácie rôznych pracovných úkonov na americkom pracovnom trhu. Zamerali sa na pracovné pozície, kde je možné využívať takzvané počítačové videnie (computer vision), čo je oblasť umelej inteligencie, ktorá sa zaoberá vizuálnymi dátami. Využívať sa dá napríklad pri činnostiach, ako je „kontrola kvality výrobkov“ či „skenovanie lekárskych snímok“.

Túto oblasť skúmali najmä kvôli tomu, že ide o pracovné miesta, ktoré sú do značnej miery vystavené vplyvu umelej inteligencie. A hoci nemožno výsledky štúdie zovšeobecňovať na všetky pracovné pozície, prináša do debaty o nahradzovaní ľudskej práce strojmi o niečo viac svetla.

Čo sa zistilo?

Závery výskumu poukazujú na to, že z pohľadu výšky mzdy by iba 23 percent pracovníkov mohlo byť efektívne nahradených. Vo zvyšku prípadov ľudia vykonávali prácu ekonomickejšie. Dôvodom boli najmä vysoké náklady na inštaláciu a prevádzku vizuálneho rozpoznávania s pomocou umelej inteligencie.

„Zistili sme, že len 23 percent odmien pracovníkov vystavených počítačovému videniu AI by bolo pre firmy nákladovo efektívne automatizovať z dôvodu veľkých počiatočných nákladov na systémy AI,“ uviedli autori výskumu.

V závere zároveň konštatujú, že toto číslo sa postupom času pravdepodobne zvýši. Vplývať na to bude najmä zlacňovanie tejto technológie. Konštatujú však, že aj pri rýchlom znižovaní nákladov o 20 percent ročne by trvalo desaťročia, kým by sa to stalo pre firmy ekonomicky efektívnymi.

Pomer nákladov a prínosov je v rámci skúmaných pracovných pozícií najpriaznivejší v segmentoch, ako je maloobchod či doprava a skladovanie, no akademici spomínajú aj oblasť zdravotnej starostlivosti.

Kto je umelou inteligenciou najviac ohrozený?

Problematika nahradzovania ľudskej práce systémami využívajúcimi umelú inteligenciu je ústrednou témou debát medzi ekonómami či svetovými lídrami už vyše roka.

Hoci sa o tom, čo spraví automatizácia a robotizácia s pracovným trhom, diskutovalo v odborných kruhoch už predtým, hlavnú popularizáciu témy i zvýšenie obáv bežných ľudí priniesol najmä vývoj generatívnej umelej inteligencie spoločnosťou OpenAI, ktorá koncom jesene 2022 sprístupnila verejnosti inteligentného chatbota ChatGPT.

Odvtedy viaceré inštitúcie publikovali seriózne výskumy, v ktorých sa snažili vyčísliť, ako nové technológie ovplyvnia pracovný trh.

Prednedávnom upútala pozornosť štúdia analytickej spoločnosti Forrester, ktorá svojimi zisteniami nadviazala na roky staré výskumy. V nej analytici predpovedali, že generatívna umelá inteligencia ovplyvní do roku 2030 len v USA celkovo viac ako 11 miliónov pracovných miest a ľudského pracovníka nahradí v približne 2,4 milióna prípadoch.

Závery výskumu tiež v súlade so staršími štúdiami prestížnych ekonómov, ako napríklad Davida Autora, priblížili, že najnovšia technológia by mala ovplyvniť najmä zamestnania, ktoré už sú vo väčšine západných krajín neatraktívne, ako je práca pri výrobných linkách či rôzne stereotypné administratívne pozície.

Vo výskumoch tiež panuje pomerne veľká zhoda v tom, že sa tento fenomén dotýka najmä strednej príjmovej triedy. Tí, čo vykonávajú jedinečné úkony, ako napríklad stavbári, respektíve podnikatelia alebo vysokí manažéri stojaci na druhej strane príjmového spektra, by mali byť umelou inteligenciou ohrození menej, hoci existujú aj také výskumy, ktoré tento naratív nepotvrdzujú.

Medzinárodný menový fond pred niekoľkými týždňami uviedol, že to ovplyvní takmer 40 percent pracovných miest na celom svete, pričom v rozvinutých krajinách sa toto číslo môže vyšplhať až na 60 percent.

Čo sa týka dopadu vývoja AI na slovenský pracovný trh, staršia správa OECD v lete minulého roka ukázala, že až 33 percent všetkých pozícií na Slovensku je vysoko automatizovateľných (a teda ohrozených), čo bolo najviac spomedzi vyše tridsiatky skúmaných krajín.

Potešujúce správy

V súvislosti s tlakom umelej inteligencie a jej prenikaním na pracovný trh sa zároveň často dodáva aj tá pozitívnejšia časť – hoci ide pre značnú časť zamestnancov o hrozbu, v dnešnom svete majú dostatok príležitostí na dodatočné vzdelávanie či rekvalifikáciu. Práve na ňu bude podľa odborníkov veľký tlak, keďže na množstve pozícií sa budú musieť zamestnanci naučiť využívať umelú inteligenciu na zefektívnenie svojej práce.

Januárový výskum akademikov z MIT ich preto zrejme poteší, keďže výsledky ukazujú, že na prispôsobenie budú mať pravdepodobne viac času, než množstvo ľudí predpokladalo.

„Naša štúdia o automatizácii pomocou systémov počítačového videnia s umelou inteligenciou prináša povzbudivé správy o nahrádzaní pracovných miest, ktoré ukazujú, že mnohé úlohy by nebolo ekonomicky atraktívne automatizovať celé roky alebo dokonca desaťročia,“ uviedol pre CNBC Neil Thompson, jeden z výskumníkov z prestížnej univerzity.