Preskočiť na obsah
EkonomikaHospodárstvo

Juraj Karpiš: Centrálna banka recesiu neočakáva, no viac faktorov svedčí o jej príchode

Ekonóm z think tanku INESS Juraj Karpiš vysvetľuje, prečo je klesajúce tempo inflácie prirodzené vzhľadom na to, koľko peňazí zmizlo z obehu kvôli utlmeniu úverovania. Na rozdiel od centrálnych bankárov si však nemyslí, že sa vyhneme recesii a neráta ani s tým, že by rok 2024 bol bodom zlomu na hypotekárnom trhu. 

Juraj Karpiš. Foto: Profimedia.sk

Juraj Karpiš. Foto: Profimedia.sk

Publikované: 

Karpiš zároveň dúfa, že problémy spôsobené ambicióznymi energetickými, klimatickými a zelenými politikami prinútia Brusel k pragmatickejšiemu prístupu v mnohých oblastiach. „Európska únia sa musí poučiť a ustúpiť od príliš ambicióznych a nerealistických cieľov, ktorých realizácia často vedie ešte k horším dôsledkom,“ verí ekonóm.

Európa sa dnes po dlhom období cválajúcej inflácie spolieha na to, že zvyšovanie cien sa bude spomaľovať, ako sme to videli v druhej polovici minulého roka, keď sa inflácia začala blížiť k svojmu dvojpercentnému cieľu. Sú tie predpoklady správne?

Odhady obvykle robím na základe toho, čo sa deje v peniazoch. Amerika aj eurozóna sú v menovej deflácii, teda medziročne peniaze ubúdali. Nemal som obavu, že by tempo medziročnej inflácie nemalo spomaľovať. Posledný štvrťrok som mal skôr obavu, či to nepreženú, pretože najmä v eurozóne prepad peňazí dosiahol až desať percent. Tento rok máme o desatinu menej peňazí ako pred rokom. To je radikálny vývoj, ktorý sme historicky ešte nevideli.

Ako prebieha to sťahovanie peňazí z obehu?

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.