Žilinčania nerecyklujú dostatočne, hovorí primátor Fiabáne. Aké sú dôsledky?
ŽILINA – Obyvatelia mesta vytvoria ročne približne 40-tisíc ton odpadu. Upozornil na to primátor Peter Fiabáne, ktorý verejnosť upozornil aj na slabú recykláciu v meste.
„Žilinčania vytvorili v minulom roku 40-tisíc ton odpadu. V priemere vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob 499 kilogramov smetí, čo predstavuje 1,3 kg odpadu za deň. Vyseparovalo sa pritom len 40,6 percenta odpadkov," napísal na Facebooku primátor mesta Peter Fiabáne.
V statuse venovanom poriadku a (ne)čistote sa zameral najmä na to, koľko percent vyprodukovaného odpadu prechádza recykláciou. Tá je dôležitá nielen z ekologického hľadiska, ale aj z hospodárskeho.
Viac recyklácie znamená menej odpadu
„Čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu," pokračoval v digitálnom príhovore primátor.
Najviac sa v Žiline triedil zmesový komunálny odpad. Triedením prešlo 19-tisíc ton odpadu. Druhou najväčšou položkou bol papier (4,7 percenta), na treťom mieste sa umiestnilo sklo (3,1 percenta) a najmenej sa recyklovali plasty (2,7 percenta).
Žilinčania sa podľa štatistík nezaoberajú biologickým odpadom, ktorý má pri kontajneroch vlastnú, špecifickú nádobu. „Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7-tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 percenta, pričom potenciál bol až 104 ton."
Na záver svojho statusu prešiel primátor aj k hospodárskej časti problému. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by mesto prešlo 50-percentnou mierou vytriedenia, za každú tonu by občania zaplatili o 3 eurá menej.