Ministerstvo kultúry poslalo do medzirezortného pripomienkového konania zákon o Slovenskej televízii a rozhlase. Na základe neho aktuálna podoba verejnoprávneho média prejde značnými úpravami.
Zmeny sa dotknú predovšetkým voľby generálneho riaditeľa. Upraví sa aj podoba orgánov novovzniknutej Slovenskej televízie a rozhlasu, pričom vznikne úplne nový orgán – takzvaná programová rada. Rekonštrukciou prejde aj spôsob financovania verejnoprávneho média.
Z RTVS sa stalo "názorovo unifikované prostredie"
Ako sa píše v dôvodovej správe k predkladanému zákonu, vláda takouto úpravou reaguje predovšetkým na to, že „RTVS nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a výrazným spôsobom upustila od všetkých atribútov vysielania programov verejnej služby“.
Na tom istom mieste rezort konštatuje, že „pôvodné spojenie STV a SRO [Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, pozn. red.] od roku 2011 neprinieslo očakávanú zmenu vo väčšine zámerov predkladateľov, a to ani po následných novelizáciách zákona... Atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti deklarované v dôvodovej správe k návrhu zákona o zlúčení STV a SRO, ako aj lepšia efektivita využívania zverených verejných financií, sa vo väčšine deklarovaných zámerov nenaplnili“.
RTVS podľa predkladateľov splynula s tvorbou „iných komerčných elektronických masmédií tzv. hlavného prúdu“ alebo sa od nej líši len minimálne. Dôvodová správa sa nevyhýba ani kritike spravodajstva a publicistiky RTVS, ktoré sa podľa ministerstva kultúry stali „iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií pôsobiacich na slovenskom mediálnom trhu“.
„Spravodajstvo RTVS sa nevyhýba ani bulvárnemu spracovaniu tém vrátane osobných napádaní, ktoré mnohokrát hraničí s porušovaním ľudských a občianskych práv vo vysielaní RTVS,“ uvádza sa v správe.
Z vysielania RTVS sa podľa vlády „stratil kritický, širokospektrálny pohľad na javy a udalosti v spoločnosti“ a vytvorilo sa „názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením vnútornej oponentúry a tvorivej diskusie“.
Pôvodnú RTVS kritizoval v statuse na sociálnej sieti aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Ocenil, že RTVS sa "s jej ružovučkým logom" zmení na Slovenskú televíziu a rozhlas.
"Verím, že získa riaditeľa, čo neprešiel osobným bankrotom, bude mať moderátorov, čo nie sú politici Progresívneho Slovenska, a vlastnú tvorbu televízia už nebude robiť cez externé kamarátske firmy," vyjadril sa Taraba.
Dodal, že "RTVS je roky paródiou vyváženosti a objektívnosti".
Spolu s inštitúciou „zanikne“ aj riaditeľ
Verejnoprávne médium už nebude existovať ako Rozhlas a televízia Slovenska, teda v podobe, v ktorej jestvovalo viac než 13 rokov. Zanikne ku dňu účinnosti zákona.
RTVS nahradí „Slovenská televízia a rozhlas“ ako právny nástupca, pritom preberie všetky práva a povinnosti zaniknutej inštitúcie, ktoré ku dňu účinnosti zákona ostanú v platnosti.
Slovenská televízia a rozhlas (STR) bude podľa Šimkovičovej rezortu „verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania“.
V návrhu zákona sa nachádza zmienka, že „funkcia generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska zaniká ku dňu účinnosti tohto zákona“. Znamená to, že s príchodom STR príde o svoj post súčasný generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj, ktorý bol do funkcie zvolený v roku 2022. Riadne funkčné obdobie by mu malo trvať do roku 2027.
Keď zákon vojde do platnosti, odvolanie generálneho riaditeľa sa zároveň stane jednoduchším.
Nový inštitút a zmeny v kontrolnej rade
Orgánmi RTVS boli doposiaľ generálny riaditeľ a rada. Po novom sa k nim pridá aj programová rada. Jej úlohou bude posudzovať a kontrolovať program STR "z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania".
"Programová rada bude dôsledne plniť úlohu spolutvorcu a kontrolného orgánu programov vysielaných vo verejnom záujme," píše sa v dôvodovej správe.
Zriadenie nového kontrolného orgánu bolo podľa dôvodovej správy podmienené "negatívnymi skúsenosťami získanými z doterajšej viac ako trinásťročnej aplikácie" zákona o RTVS a "komparácie skúseností z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe".
Nový orgán bude pozostávať z 11 členov. Deväť členov programovej rady bude voliť a odvolávať parlament. Dvoch členov si zvolia spomedzi seba zamestnanci STR, jedného člena za oblasť televízneho vysielania a jedného člena za oblasť rozhlasového vysielania.
"Ak programová rada pri svojej činnosti zistí nedodržanie verejnoprávneho charakteru vysielania, vyzve generálneho riaditeľa na odstránenie nedostatkov vo vysielaní programu verejnej služby," píše sa v návrhu zákona.
Premiér Robert Fico (Smer) v rozhovore pre Štandard podčiarkol, že vo verejnoprávnom médiu "treba sprísniť kontrolné mechanizmy". "Lebo to, čo sa deje v RTVS, je nevídané," zdôvodnil s tým, že "nie je normálne, aby sa [RTVS] správala k slovenskej vláde nepriateľsky".
Zmeny podstúpi aj kontrolná rada, ktorá má v súčasnosti deväť členov. Volia ich poslanci parlamentu jednoduchou väčšinou.
Po novom bude rada pozostávať už len zo siedmich členov. Štyroch majú naďalej voliť poslanci. Troch má vymenúvať aj odvolávať minister kultúry s tým, že dvoch členov vymenuje bez návrhu a jedného člena bude vymenúvať aj odvolávať na návrh ministra financií. Pochádzať majú z radov odborníkov v oblasti vysielania, ekonómie, práva alebo informačných technológií.
Novej rade má navyše pribudnúť jedna významná právomoc, a to voľba generálneho riaditeľa verejnoprávneho média. O tom v súčasnosti rozhodujú poslanci parlamentu väčšinovým hlasovaním v pléne.
Voľbe by tak ako doteraz malo predchádzať verejné vypočutie.
Odvolanie generálneho riaditeľa bude jednoduchšie
Podľa zákona o RTVS bolo doteraz odvolanie generálneho riaditeľa možné iba vtedy, keď napríklad nevykonával svoju funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, ak kontrolná rada počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov uznesením opakovane konštatovala, že RTVS si neplní úlohy, alebo ak rada trikrát po sebe neschválila rozpočet.
Odvolať ho pritom mohli iba poslanci na návrh parlamentného mediálneho výboru po splnení niektorej z podmienok.
Po novom by riaditeľa zbavila funkcie kontrolná rada. Odvolať by ho mohla okrem vyššie zmienených prípadov aj vtedy, ak "opakovane konal v rozpore s rozhodnutím rady" alebo ak "v určenej lehote alebo bez náležitého odôvodnenia nevykonal nápravu vo vysielaní verejnej služby podľa rozhodnutia programovej rady".
Zákon však obsahuje aj bod, ktorý rade umožňuje odvolať generálneho riaditeľa "aj bez uvedenia dôvodu".
Zmena financovania: návrat zmluvy so štátom
Nový zákon mení aj oblasť financovania telerozhlasu. Ponecháva mu síce garantovanú výšku štátneho príspevku vo výške najmenej 0,12 percenta HDP, ktorú súčasný vládny kabinet v rámci konsolidačných opatrení znížil z pôvodných 0,17 percenta HDP. Ministerstvo však opätovne zriadi inštitút zmluvy so štátom.
Zákon bude STR garantovať, že touto formou získa ročne 0,02 percenta HDP, keďže pôjde o nárokovateľný príspevok.
Zmluva so štátom obsahuje záväzok STR "v určenom rozsahu uskutočniť programy vo verejnom záujme a účelové investičné projekty alebo zabezpečiť vysielanie do zahraničia".
V noci zaznie aj hymna
Zaujímavosťou je časť zákona, ktorá prikazuje STR zaradiť „každý deň do vysielania každej televíznej a rozhlasovej vysielacej služby v čase od 23:30 hodiny do 00:30 hodiny štátnu hymnu“.
Hranie slovenskej hymny má byť predelom medzi zložkami programovej služby, pričom nemá byť súčasťou mediálnej komerčnej komunikácie ani nasledovať bezprostredne pred ňou alebo po nej.
Opozícia nešetrí kritikou, Jarjabek viní bývalú vládu
Všetky štyri opozičné strany sa voči zmenám v RTVS vymedzili. "Nová Slovenská televízia a rozhlas už nemá byť médiom verejnej služby, ale médiom vládnej moci," vyhlásilo KDH.
Jediným cieľom novely je podľa kresťanských demokratov "odstrániť súčasné vedenie a dosadiť si do verejnoprávnej inštitúcie 'svojich ľudí'". Rovnaký názor majú aj ich opoziční partneri Progresívne Slovensko a SaS.
"Z nezávislých správ sa stanú správy, ktoré budú lahodiť" premiérovi Ficovi, Andrejovi Dankovi (SNS) a Petrovi Pellegrinimu (Hlas), domnieva sa Branislav Gröhling (SaS).
Podľa neho "neakceptovateľný útok na RTVS po vzore Putina a Orbána" približuje Slovensko k Rusku a Maďarsku a "vzďaľuje nás od našich západných partnerov".
Zora Jaurová (PS) skonštatovala, že "RTVS nahradí trúba vládnej propagandy". Šéf progresívcov Michal Šimečka dodal, že vládny kabinet "postupuje presne podľa príručky autokratov".
Jaurová za PS podotkla, že sa pokúsia zvolať výbor pre kultúru a médiá, kde sa budú pýtať predkladateľov zákona aj na súlad s európskou legislatívou.
"To, čo si táto vláda dovoľuje, prekračuje všetky červené čiary a vytvára predpoklady na širší občiansky odpor," povedala predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Tŕňom v oku sa stal najmä vznik programovej rady, ktorú opoziční predstavitelia označili za "cenzorský orgán".
René Parák (SaS) označil celý návrh zákona za "totálne škodlivý pre slobodu slova a demokraciu na Slovensku". Ide podľa neho o „pomstychtivosť SNS v priamom prenose“.
Priestor dostane najmä „provládna propaganda, emocionálne zafarbené reportáže a podlizovanie sa vládnym politikom“, mieni Parák.
"Bola to práve súčasná opozícia, ktorá zrušením koncesionárskych poplatkov vytvorila z RTVS štátne médium zo dňa na deň," upozornil poslanec a člen parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer). Poukázal tým na krok, ktorý iniciovala v závere roka 2022 SaS.
Poslanec je presvedčený, že RTVS sa v súčasnosti nachádza v situácii, "že s ňou treba niečo robiť".
"To, čo prežíva RTVS, je na nový zákon, ak chceme zachovať existenciu verejnoprávnej inštitúcie," zdôraznil Jarjabek. Odmietol, že prvoradou otázkou by bolo personálne obsadenie orgánov verejnoprávneho média.
"V prvom rade je potrebné riešiť financovanie a organizačnú štruktúru, ako budú ďalej televízia a rozhlas fungovať, aby si uchovali istú autonómiu," upozornil. "Až potom, v tej poslednej fáze, sa budeme baviť o tom, kto bude riaditeľom," dodal poslanec Smeru.