O tom, že si po voľbách Putin udrží moc, niet žiadnych pochýb. Prezidentom by mal byť do roku 2030. V prvej reakcii na svoje víťazstvo sa ruský prezident v noci na pondelok poďakoval voličom za podporu v prezidentských voľbách a považuje to za vyjadrenie dôvery.

„Chcem sa poďakovať občanom Ruska, ktorí prišli do volebných miestností a hlasovali," vyhlásil Putin na tlačovej konferencii vo svojom hlavnom volebnom stane v Moskve po zverejnení exit pollov a prvých výsledkov, ktoré mu predpovedajú zisk 87 percent hlasov.

Zároveň sa osobitne poďakoval vojakom bojujúcim na Ukrajine, ktorí podľa neho plnia ten najdôležitejší cieľ – ochranu občanov. Putin tiež vyhlásil, že Rusko sa nenechá zastrašiť a utláčať.

„Nezáleží na tom, ako veľmi nás chcú zastrašiť, nezáleží na tom, ako veľmi chcú utláčať nás, našu vôľu, naše svedomie – nikomu sa nikdy nič také nepodarilo. Nefungovalo to doteraz a nebude to fungovať ani v budúcnosti. Nikdy," dodal Putin.

Protesty proti Putinovi

Zrejme najväčším protestom proti Putinovi bola symbolická účasť vo voľbách na poludnie, na čo vyzval dnes už nebohý Alexej Navaľnyj. Aj tento protest bol však viditeľnejší v cudzine, ako samotnom Rusku. Pred niektorými ambasádami sa tvorili na poludnie dlhé rady, v Rusku to bolo zaznamenané iba vo veľkých mestách, prvky otvoreného protestu to však nemalo. Napriek tomu bolo zatknutých niekoľko desiatok ľudí.

Julija Navaľná prišla v nedeľu na ruské veľvyslanectvo v Berlíne, aby tam zahlasovala vo voľbách. Postavila sa do dlhého radu Rusov čakajúcich na odovzdanie svojho hlasu, čím sa zapojila do symbolického protestu, na ktorý ich sama vyzývala

Vdova po zosnulom lídrovi ruskej opozície apelovala, aby v rámci tohto protestu nazývaného „Poludnie proti Putinovi“ volili ktoréhokoľvek kandidáta okrem Putina, prípadne zneplatnili svoje hlasovacie lístky alebo na ne napísali veľkými písmenami meno Navaľnyj.

Novinárom povedala, že ona sama na lístok napísala meno svojho zosnulého manžela. Ďalej uviedla, že pre Putina nemá žiadny odkaz, označila ho však za "vraha" a "gangstra", ktorý jej krajinu zatiahol do vojny.

Pochybnosti o legitimite volieb

Pozornosť vyvolali voľby aj na Ruskom okupovaných a dobytých územiach Ukrajiny, čo je porušenie medzinárodného práva. Voľby tu sprevádzalo nasadenie ozbrojených jednotiek, o slobode voľby nemohlo byť reči.

Na doteraz zverejnené výsledky volieb už zareagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je toho názoru, že „simulované prezidentské voľby v Rusku nemajú žiadnu legitimitu". Domnieva sa, že Vladimir Putin, ktorý v nich zvíťazil, je chorý z moci a robí všetko pre to, aby vládol navždy.

„Všetkým na svete je jasné, že táto osoba, ako sa to už v priebehu dejín často stalo, je jednoducho chorá z moci a robí všetko pre to, aby vládla navždy,“ vyhlásil Zelenskyj. „Táto imitácia volieb nie je a nemôže byť legitímna. Táto osoba by mala byť súdená v Haagu,“ dodal.

Výsledok volieb spochybnili aj Spojené štáty. Biely dom uviedol, že voľby v Rusku „očividne neboli slobodné ani spravodlivé", keďže Putinovi oponenti boli uväznení alebo im zabránili kandidovať.

Britské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo na platforme X vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že konaním volieb na okupovanom ukrajinskom území Rusko ukazuje, že nemá záujem nájsť cestu k mieru. Británia bude „naďalej poskytovať humanitárnu, ekonomickú a vojenskú pomoc Ukrajincom, ktorí bránia svoju demokraciu".

„Takto nevyzerajú slobodné a spravodlivé voľby,“ napísal na sieti X britský minister zahraničných vecí David Cameron. Poznamenal, že na okupovanom ukrajinskom území sa hlasovalo nezákonne a voliči nemali na výber.

Podľa českého ministerstva zahraničných vecí voľby v Rusku neprebehli transparentne ani demokraticky. „Uskutočnili sa počas prebiehajúcej agresívnej vojny proti Ukrajine a v podmienkach systematického potlačovania ruskej občianskej spoločnosti, nezávislých médií a akéhokoľvek náznaku opozície... Veríme, že ruskí občania by mali mať právo zvoliť si vedenie štátu v skutočne slobodných a demokratických voľbách," píše sa vo vyhlásení ministerstva zverejnenom na jeho webe.

Poľské ministerstvo zahraničných v reakcii uviedlo, že prezidentské voľby v Rusku „nie sú legálne, slobodné ani spravodlivé", pretože sa konali v atmosfére „tvrdých represií" a v rozpore s medzinárodným právom aj v okupovaných častiach Ukrajiny.

Len symbolická konkurencia a vysoká účasť

Putin mal vo voľbách iba symbolickú konkurenciu v podobe troch protikandidátov. Komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov získal podľa exit pollu 4,7 percenta hlasov, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov dostal 3,6 percenta hlasov a predsedovi Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy 2,5 percenta zúčastnených voličov.

Podľa Ústrednej volebnej komisie Putin získal 87 percent hlasov, pričom tento údaj sa zakladá na spracovaní 60 percent protokolov. Uviedla to agentúra RIA Novosti s tým, že v roku 2018 dostal Putin vo voľbách 76,69 percenta a o šesť rokov predtým 63,6 percenta hlasov.

Účasť voličov dosiahla podľa predbežných údajov viac ako 70 percent. Na voľbách sa mohlo zúčastniť 114 miliónov ľudí, vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny.

Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999, vrátane dvoch premiérskych funkčných období. Po zmene ústavy z roku 2020 by mohol opäť kandidovať v roku 2030 na ďalších šesť rokov.

(tasr, sita, afp, sky news)