Uznesením, ktorým boli bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ( Roman Konečný a exriaditeľ SIS Pčolinský obvinení zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a za zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa, boli podľa námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu porušené zákony.
Obvinenie preto generálna prokuratúra zrušila.
Uznesenie trpí podľa generálnej prokuratúry značnou neurčitosťou a skutkovou nedostatočnosťou. „Vyšetrovateľ PZ nešpecifikoval okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. ... Opis skutku je neurčitý, nejasný a zmätočný,“ konštatuje Kandera v uznesení z 12. marca, ktoré má Štandard k dispozícii.
„V celom rozsahu, ako je skutok jeden a dva vo vzťahu k Vladimírovi P., bolo zrušené obvinenie. To znamená, že bol obvinený nezákonne. Bude si voči štátu uplatňovať nárok na náhradu škody," povedal agentúre TASR právny zástupca exšéfa SIS Ondrej Urban.
Riaditeľ NBÚ Konečný zváži uplatnenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy za poškodenie dobrého mena. Využiť chce všetky trestno-právne prostriedky na preverenie nezákonného postupu vyšetrovateľa a „politicky angažovaných prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry“.
Predvolebná policajná akcia Rozuzlenie
Polícia a prokuratúra v lete minulého roka, kátko pred parlamentnými voľbami, v akcii Rozuzlenie začala stíhanie dvoch bývalých riaditeľov SlS Pčolinského a Michala Aláča, tiež vplyvného muža v pozadí Petra Košča a ďalších ich kolegov z bezpečnostných zložiek pre údajné zosnovanie organizovanej zločineckej skupiny, ktorá mala pracovať na diskreditácii vyšetrovateľov závažných zločinov z čias vlády Smeru.
Ich údajným cieľom malo byť zmarenie vyšetrovania korupcie vytvorením dojmu systémového zlyhávania trestných konaní manipuláciou výpovedí svedkov. SIS podľa tejto interpretácie chránila svoje záujmy, svojho obvineného šéfa, a preto rozpútala proti NAKA vojnu.
Podľa svedkov polície údajne v SIS koncom roka 2020, po zadržaní budúcich „kajúcnikov“ Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, nastala panika. Práve toho sa vraj Pčolinský obával. Makó a Beňa krátko po svojom zatknutí začali spolupracovať s políciou a okrem iného poskytli svedectvo o tom, ako prevzali úplatok od Zoroslava Kollára, z ktorého 20-tisíc eur putovalo práve Pčolinskému.
Práve to mal byť podľa vyšetrovateľov údajný motív, prečo Pčolinský s Koščom spustili útok na NAKA a prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Po zadržaní Pčolinského v marci 2021 sa vraj v SIS začali zbierať informácie, ktoré by viedli k spochybneniu Makóa a Beňu ako kľúčových svedkov.
Podľa svedka Beňu – bývalého Pčolinského námestníka v tajnej službe – boli Košč s Pčolinským už predtým nahnevaní na vyšetrovateľov Jána Čurillu a Pavla Ďurku za to, že sa nevedia dostať k informáciám z vyšetrovania. Toto svedectvo naznačuje, že Pčolinský mal motív konať proti vyšetrovaniu závažných zločinov ešte predtým, ako polícia začala stíhať jeho samého.
O význame Petra Košča, akejsi temnej postavy v pozadí tajnej služby, vypovedal aj bývalý člen tejto skupiny Michal Ciriak. Ten zároveň uviedol, že Pčolinský sa snažil zdiskreditovať a znedôveryhodniť Makóa ako svedka. Makóa vraj SIS dokonca monitorovala. Cieľom tajných bolo vraj aj spochybniť dôveryhodnosť svedka Petra Petrova po tom, ako začal s políciou spolupracovať. Tak to tvrdí vyšetrovateľ Ján Čurilla.
Líder „zločineckej skupiny“ Peter Košč mal vraj informácie o vyšetrovaniach od bývalého šéfa bratislavských operatívcov Jána Kaľavského, ktoré následne údajne posúval Pčolinskému. Pčolinský vraj inštruoval aj expolicajta Mariána Kučerku, ktorý mu údajne donášal informácie z NAKA. Podľa Beňu ho chcel Pčolinský ochrániť, pretože mu vraj riešil „všetky sr.čky“.
Kde je nejaká koordinácia?
Košč, Pčolinský a jeho nástupca vo vedení SIS sa vraj dopúšťali diskreditácie trestných konaní, pričom to údajne robili koordinovaným spôsobom spolu s policajnou inšpekciou či dokonca s Národným bezpečnostným úradom.
Práve to dnes Generálna prokuratúra Kanderovým uznesením spochybňuje. Zločinecká skupina z opisu skutku mu je neznáma: „Je zrejmé len to, že bola vraj riadená Petrom Koščom, s vplyvom Pčolinského... Jej ďalšia organizačná štruktúra v podobe uvedenia konkrétnych členov hierarchicky zaradených a pôsobiacich na jednotlivých stupňoch štruktúry, známa nie je a je konštatovaná iba vo všeobecnej rovine.“
Pri takto neurčito vymedzenom personálnom zložení zločineckej skupiny, a to v štádiu vznesenia obvinenia, „ nie je možné konštatovať naplnenie znaku – existenciu stabilnej skupiny najmenej troch osôb“, tvrdí Kandera: „Trestnosť založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny totiž spočíva vo vedomej príslušnosti k účelovo zameranej skupine.“
Kandera v uznesení nevidel ani žiadnu štruktúrovanú skupinu, pretože ani pri najlepšej vôli nie je možné identifikovať jej organizačnú štruktúru so zadefinovaním osôb, ktoré mali tvoriť jej riadiacu zložku, stredný článok a výkonný článok, a z ktorej by zároveň vyplýval vzťah nadriadenosti a podriadenosti v rámci hierarchie skupiny, ako aj istá miera deľby určených úloh a koordinované konanie jej členov, a to o to viac, že Peter Košč je od 1. 4. 2021 v pátraní a Vladimír Pčolinský bol 11. 3. 2021 zadržaný a následne do 31. 8. 2021 vo výkone väzby. V skutku absentuje vyjadrenie, ako v tomto období a za danej situácie dochádzalo k vzájomnej koordinácii jej členov.“ Podobne je od septembra 2021 na úteku aj Ján Kaľavský.
Nejasným a zmätočným spôsobom bol podľa Kanderu vymedzený aj účel pôsobenia zločineckej skupiny.
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda v deň zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v texte pre Štandard uviedol, že akcia Rozuzlenie bola dôvodom, prečo prehodnotil svoj názor k zrušeniu ÚŠP.