25. marec a pokračujúci zápas za ľudské práva 

25. marec patrí v kalendári na Slovensku k významným dňom. Nesie prívlastok Deň zápasu za ľudské práva ako spomienka na Sviečkovú manifestáciu r. 1988. Je to inšpirujúci dátum nielen pre náš zápas o ľudské práva, ale aj pre kultúru života a pre zjednotenie Európy. Je to Deň počatého dieťaťa ako odkaz na cirkevný sviatok Zvestovania Pána. Toho, ktorého narodenie vyjadruje náš letopočet. Aj keď nie všetci u nás si tento odkaz a fakt pripomínajú, o deväť mesiacov neskôr prichádzajúci sviatok Narodenia Pána – Vianoce –už slávia takmer všetci. A je to aj výročie podpisu Rímskych zmlúv v roku 1957 Francúzskom, Spolkovou republikou Nemecko, Talianskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Tieto spoločenstvá sa stali súčasťou Európskeho spoločenstva (ES), ktoré sa neskoršie transformovalo na Európsku úniu (EÚ).

Presne pred 10 rokmi pripadlo na tento deň aj prvé hlasovanie o návrhu na doplnenie Ústavy SR o definíciu, ochranu a podporu manželstva. Manželstvo je najstaršou inštitúciou v dejinách ľudstva a najlepšou kolískou lásky a života.

Predchádzajúce pokusy o prijatie ústavného zákona o manželstve sa v NR SR nevydarili. Medzinárodný a vnútroštátny tlak na redefiníciu manželstva v zmysle rodovej ideológie viditeľne a dynamicky narastal. Veľa som nad tým vtedy ako predseda KDH premýšľal a hľadal cestu k riešeniu, cestu pre Slovensko. Aby ďalší pokus mal väčšiu šancu na priechodnosť v NR SR, rozhodol som sa pre inovatívny prístup: aby legislatívny návrh mal autentický, slovenský pôvod, aby postup bol menej stranícky a spájal pravicu i ľavicu. A zároveň aby bol dostatočne silným, jednoznačným textom. Cieľom návrhu už nebol len ústavný zákon, ale priamo novelizácia najvyššieho zákona štátu – Ústavy SR. Riešenie som našiel v zásadách platného Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.

Schválila ho na návrh vlády vtedajšia stredopravicová koalícia. Návrh textu, ktorý som predložil, citlivo a podstatne precizoval dve dôležité zásady zákona o rodine týkajúce sa definície, ochrany a podpory manželstva. „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobro.”Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumom nedá spochybniť. Napríklad jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak. Aktívna všestranná ochrana manželstva a podpora jeho dobra bude povinnosťou nositeľov verejnej moci na všetkých úrovniach štátu – od prezidenta, parlamentu, vlády a ústredných orgánov štátnej správy cez súdy, prokuratúru a políciu až po predstaviteľov regionálnej a komunálnej samosprávy. A do tretice, s návrhom som sa obrátil na verejnosť a jednotlivo na všetkých poslancov parlamentu, teda už nie na politické strany či na poslanecké kluby.

Návrh podpísalo rekordných 40 poslancov. 25. marca 2014 získal tento legislatívny návrh 117 hlasov, spoločný návrh KDH a Smeru-SD týkajúci sa manželstva a zmien v justícii ich získal 103.

Tým sa otvorila cesta a nástup do druhého čítania a do záverečného hlasovania v NR SR. Na rokovaní gestorského Ústavnoprávneho výboru som ako predkladateľ prijal výhradu jeho predsedu Roberta Madeja k uvádzaniu počtu jeden muž a jedna žena v texte novely o manželstve. Ale zároveň som pre zachovanie jednoznačnosti definície navrhol použiť spojku medzi namiesto a. Výbor to akceptoval. Viedlo ma k tomu poznanie konkrétneho a súvisiaceho súdneho aktivizmu zo zahraničia, na ktoré ma upozornil priateľ Gregor Puppinck – právnik z Francúzska. V roku 2004 ústavný súd v Španielsku vyložil podobný výraz z Ústavy Španielskeho kráľovstva (muž a žena majú právo na manželstvo) tak, že „muž má právo“ a „žena má právo“ na manželstvo. A tento judikát odvtedy slúži v Španielsku ako základ pre uznávanie zväzku osôb rovnakého pohlavia za plnoprávne manželstvo. Slovenská ústavná definícia sa tak vo svetle medzinárodných skúseností stala ešte precíznejšou. Finálny text v čl. 41 Ústavy bol navrhnutý v znení: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobro.”

Definitívny súhlas NR SR bol dosiahnutý 4. júna 2014. 102 hlasov odobrilo navrhované ústavné ukotvenie manželstva a potrebné zmeny v systéme našej justície (zjednodušene označované aj ako deharabinizácia).

K základným ľudským právam patrí nielen právo na život, slobodu, bezpečnosť, na názor, prejav, združovanie, zhromažďovanie, vlastníctvo, spravodlivý súdny proces, atď. Od doplnenia ústavy v r. 2014 bolo evidentné, ako vlády Slovenskej republiky a zvlášť ministerstvo spravodlivosti v rozpore s konštitučnou povinnosťou manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou „všestranne chrániť a napomáhať jeho dobro“, sa opakovane pasívne prizerali na súdne rozhodovanie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu či Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu týkajúce sa tejto definície, ochrany a podpory. Viackrát tu bez explicitnej opory v práve boli cez aktivistický výklad klauzuly o nediskriminácii prijaté rozhodnutia, ktoré manželstvo muža a ženy redefinujú alebo zrovnávajú a zrovnoprávňujú s registrovanými partnerstvami, resp. inými zväzkami osôb. Všetkým, ktorí majú a budú mať podiel na verejnej moci, chcem pripomenúť článok Medzinárodného paktu (dohovoru) OSN o občianskych a politických právach, ktorý je u nás platný od r. 1976, a ktorý cez Listinu základných práv a slobôd bol inkorporovaný do Ústavy SR.

Článok 23 Dohovoru znie:

1. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu.

2. Uznáva sa právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo a založiť rodinu.

3. Manželstvo nebude uzavreté bez slobodného a plného súhlasu snúbencov.

4. Štáty, zmluvné strany paktu, podniknú vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti snúbencov pri sobáši, v manželstve a pri rozvode. Pri rozvode sa rozhodne o nevyhnutnej ochrane detí.

Zápas o ochranu a rešpektovanie základných ľudských práv je v jadre úsilia o spravodlivosť. Slušnosť je potrebná, ale nestačí. Slušnosť v politike nezabráni etickému relativizmu a nástupu nových ideológií. Základom spravodlivosti je pravda, prirodzené právo a dôstojnosť každého človeka. Z tejto dôstojnosti vyplývajú naše neodňateľné a nescudziteľné práva, ale aj osobné povinnosti voči sebe, voči druhému človeku a voči spoločnosti.