Na Sigorde kedysi stálo len zopár chát na rekreačné využitie. No čistý vzduch, pokoj, prírodná a lesná scenéria, či blízka dostupnosť do mesta láka čím ďalej väčšie množstvo Prešovčanov. K rekreačným objektom tak pribudli aj novostavby na trvalé bývanie. V súčasnosti je tam zhruba 150 chát.
Podľa starostky obce Kokošovce, pod ktorú Sigord spadá, je v rekreačnej oblasti Sigord veľa legálnych stavieb postavených na nevysporiadaných pozemkoch. „Je to dedičstvo po predchádzajúcom režime. Naopak, niektoré čierne stavby v chatovej oblasti sú postavené na cudzom pozemku a je ťažké určiť majiteľa stavby. Je škoda, že sa v minulosti na tieto stavby neupozorňovalo, keď sa stavali,“ uviedla Anna Sedláková, ktorá je vo funkcii jeden rok.
Problémom má byť podľa nej nielen samotná mohutná výstavba, ale aj príjazdová cesta k už vzniknutým chatám a domom. V súčasnosti túto cestu tvorí nespevnená cykloželeznička vedúca až k prameňu Šťavica. Je to zároveň jediná prístupová cesta v tejto lokalite a spadá do majetku Lesov Slovenskej republiky.
„Nie je to obslužná komunikácia k chatám. Nemá parametre, ktoré by postačovali pre vývoz smetí, záchranné zložky. Takisto vjazdy k chatám z cesty tretej triedy nie sú v súlade so zákonom,“ objasňuje Sedláková.
Na to, že nejde o prístupovú komunikáciu, už dlhodobo upozorňuje aj vlastník a správca tejto cesty LESY SR, OZ Šariš. Tvrdí, že nikdy nikomu nedali súhlas na jej využívanie ako prístupovej cesty.
„Pretože to komunikácia nie je. Parcela je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesov SR. Nakladanie s týmto majetkom je možné len v súlade so smernicou Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR,“ uviedla hovorkyňa Lesov SR Katarína Palková.
Dodala, že keďže to nie je cesta, žiadne jej úpravy či spevnenie neplánujú. „Samotná výstavba v lokalite je v kompetencii stavebného úradu. OZ Šariš, ak je účastníkom konania, dáva vždy rovnaké stanovisko – nesúhlas s využitím cesty ako prístupovej komunikácie,“ doplnila.
Od nástupu starostky Anny Sedlákovej nebolo vydané ani jedno stavebné povolenie na výstavbu novostavby. „Povolila som len rekonštrukciu už jestvujúcich chát,“ ozrejmila. Reguláciu výstavby chce zaradiť do nových zmien a doplnkov územného plánu (ÚP) tohto územia. Naposledy bol totiž schválený v roku 2005.
Povoľoval výstavbu chát v presne určenej zóne a lokalite. „To sa však nedodržiavalo, nikto sa nepýtal, či je ich stavba v súlade s územným plánom, či majú prístupovú cestu a pod. Chaty spred roka 2005, tie sú v územnom pláne. Problémom sú však ich prístavby,“ vysvetlila.
V súčasnosti mapujú nelegálne stavby v tomto území a snažia o ich dodatočnú legalizáciu. Novým územným plánom chce starostka docieliť reguláciu výstavby.
„Takúto enormnú výstavbu už povoľovať nebudeme. Územie bude slúžiť výlučne na rekreáciu. Stavať sa budú môcť iba chaty s určeným pôdorysom, výškou a presnými rozmermi,“ dodala.
Budúce chaty budú mať jasne stanovené aj rozmiestnenie.
„Na to, aby sme ich však mohli povoliť, bude nutné vyriešiť aj kanalizáciu, vodovod, stojiská na odpadkové koše, parkoviská, a najmä príjazdovú cestu k jestvujúcim chatám. Tá by mala byť zjednosmernená a mala by obsahovať aj odstavné plochy,“ informovala Anna Sedláková o jednotlivých zmenách a doplnkoch ku novému ÚP. Jeho súčasťou by mala byť tiež oddychová zóna.
Starostka verí, že novým ÚP oblasť tzv. vyčistia. „Požiadame vlastníkov o dodatočné stavebné povolenie, a zároveň sa to bude riešiť pokutami v zmysle stavebného zákona. Obce totiž nemajú k dispozícii finančné prostriedky na odstraňovanie čiernych stavieb neznámych vlastníkov,“ dodala.
Počíta, že nové zmeny a doplnky územného plánu by mohli byť schválené do jedného roka.
Do očí bijú nielen novostavby, ale v posledných rokoch aj nevkusné prístrešky na autá, tiahnuce sa popri hlavnej ceste pozdĺž rekreačnej oblasti Sigord. Starostka tvrdí, že z nami zaslaných fotografií nevie určiť, či sa nachádzajú na súkromnom pozemku, a ani to, kedy boli postavené.
Zároveň dodáva, že ak nie je prístrešok pevne spojený so zemou, nie je naň potrebné stavebné povolenie.
„Ak ide o prístrešok do 25 m2 a plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, je postačujúca ohlasovacia povinnosť. Ak ide o prístrešok nad 25 m2, je potrebné stavebné povolenie,“ uviedla.
Doplnila, že ak sú prístrešky postavené bez stavebného povolenia alebo ohlásenia drobnej stavby a boli postavené po roku 1976, bude ich riešiť v medziach stavebného zákona.
