Ultraortodoxní židia vstupom do armády pomôžu izraelskej ekonomike, tvrdí izraelská centrálna banka
Ultraortodoxní židia vstupom do armády pomôžu izraelskej ekonomike, tvrdí izraelská centrálna banka. Zároveň varovala pred hospodárskymi škodami, ktoré sa zväčšujú tým, že haredim – prísni veriaci – neznášajú ekonomické dôsledky vojny.
Banka tak vstúpila do verejnej diskusie, v ktorej sa rozhoduje, či celoživotní študenti Tóry budú podrobení vojenskej službe. Vláda premiéra Benjamina Netanjahua túto otázku rieši prakticky od začiatku vojny v Pásme Gazy.
Vláda vo februári uviedla, že bude hľadať spôsob, ako ukončiť výnimky z vojenskej služby pre ultraortodoxných Židov, ktoré sa datujú od založenia Izraela v roku 1948, aby sa vojnové bremeno spravodlivejšie rozložilo na celú spoločnosť. Toto rozhodnutie sa však stretlo s odporom ultraortodoxných židovských strán a spôsobilo rozkol v koalícii.
Centrálna banka vo svojej výročnej správe za rok 2023 uviedla, že vojna Izraela proti hnutiu Hamas v Gaze zvýraznila personálne potreby armády a zvýšila záťaž pre ekonomiku v dôsledku prudko zvýšeného počtu dní služby, ktoré sa budú vyžadovať od brancov aj vojakov v zálohe.
To podľa nej zhoršuje ekonomické výsledky vojakov, ako aj zamestnanie ich manželiek. „Keďže sa bremeno vojenskej služby rozdeľuje medzi väčší počet vojakov... ekonomický dopad na každého z nich sa znižuje, rovnako ako celkový vplyv na ekonomiku,“ uviedla Bank of Israel.
„Rozšírenie okruhu vojenského personálu o ultraortodoxné obyvateľstvo.... preto umožní reagovať na rastúce potreby obrany a zároveň zmierniť dopad na personál a ekonomiku,“ dodala banka.
Nedeľa bola konečným termínom, do ktorého mala vláda predložiť legislatívu na vyriešenie otázky odvodu pre haredim, ale Netanjahu na poslednú chvíľu podal žiadosť na Najvyšší súd o 30-dňový odklad.
(reuters)