Karas: Niekedy sme Korčokovi ani my nerozumeli. Voľby sú pre KDH príležitosť na reštart

Ako hodnotíte výsledok prezidentských volieb?

Čakal som veľmi tesný výsledok, ale čakal som, že vyhrá Ivan Korčok. Tento výsledok naznačuje, že ľudia stavili na to, aby sa neexperimentovalo a uverili tomu, že tento výsledok bude pre krajinu znamenať pokoj a kontinuitu.

Chcem dúfať, že to nebude kontinuita falošná a prázdna. Výsledok môže znamenať dve veci. Optimista môže dúfať, že dospejeme k štátnosti a k stabilite. Skeptik zasa vidí riziko, že dospejeme k „tichu“, kde sa ani o potrebných veciach nebude hovoriť navonok a budú ovládané mocenské štruktúry štátu. Prezident má významné menovacie právomoci smerom k bezpečnostným orgánom a justícii. Ak sa aj justícia nechá podrobiť mocenskému tlaku, tak krajina nemá dobre vyhliadky.

Vyjadrili ste sa, že s potenciálnym prezidentom Petrom Pellegrinim by ste boli ochotný spolupracovať.

Ako konzervatívec si ctím inštitúcie štátu, prezident je jeho vrcholným predstaviteľom. Treba pred Pellegrinim dať klobúk dole, poblahoželať mu k víťazstvu, ale zároveň ho chcem aj vyzvať, aby viac spájal, ako rozdeľoval. Aby to neboli prázdne reči, ale aby naozaj načúval, lebo krajina je rozdelená minimálne pol na pol a to je príliš veľa. Musí otočiť list.

Po týchto voľbách sa mení jeho pozícia, súťažili sme a už nesúťažíme, stáva sa hlavou štátu. Ako občan ho budem rešpektovať a zároveň ponúkam otvorenú ruku, že urobíme všetko preto, aby sa začalo budovanie mostov medzi dvoma tábormi. Budeme ale od neho žiadať, aby nemlčal, keď má rozprávať. A budeme žiadať, aby konal, keď má konať.

Bol správny krok, aby KDH už v prvom kole podporilo Ivana Korčoka?

Budem hovoriť ako bývalý minister spravodlivosti a vášnivý právnik. Z poznania ústavnej právomoci premiéra, prezidenta a Národnej rady, ako aj z pozície vhodnej deľby moci by pre Slovensko bolo naozaj lepšie, aby dialóg ipso facto predstaviteľov dvoch táborov viedol ku konsenzu a kompromisom. Takto je aj systém bŕzd a protiváh v Národnej rade nastavený.

Myslím, že rozhodnutie o podpore pána Korčoka bolo racionálne a bolo motivované aj snahou o balans. Dnes je však zrejmé, že niektoré veci sme mohli a mali komunikovať inak a viac akcentovať naše dlhodobé priority, ktoré tvoria DNA nášho hnutia. Osobne ma tiež mrzí, že štáb pána Korčoka jednoducho nenavnímal slovenskú realitu a napriek sľubom o rešpekte konzervatívnych hodnôt sa za ne hlasnejšie nepostavil.

Narážate aj na stretnutie s pro-LGBT farárkou Annou Polckovou počas Veľkej noci?

Napríklad. To boli kroky, ktorým sme ani my nerozumeli, neboli potrebné a nijakým spôsobom nenaznačovali jeho vnímanie sveta, ako ho on sám deklaroval.

Korčok sa vyjadril počas kampane, že nie je za sprísňovanie potratovej legislatívy a je za registrované partnerstvá.

Rovnako sa k tomu stavia Pellegrini. V tomto sme možno jasnejšie mali povedať, že z hľadiska ochrany tradičných hodnôt konzervatívny tábor jednoducho nemal svojho kandidáta.

KDH však vyrábalo ako konzervatívneho kandidáta Korčoka.

S tým nesúhlasím. Nikdy sme nepovedali, že je konzervatívnym kandidátom, komunikovali sme, že sám sa deklaroval, že je umiernený konzervatívec. To sú jeho slová. My sme len povedali, že v rámci hodnôt, ktoré strana vyznáva, má hodnota spravodlivosti a právneho štátu významné postavenie. Tam ten prienik bol. KDH je kresťanské a demokratické hnutie. V tom prvom pilieri sme nemali koho podporiť. V tom druhom sme aj v záujme vyváženia moci chceli podporiť niekoho, kto nie je z vládnej garnitúry.

Majerský vyhlásil, že Korčok je za život.

Povedal to Korčok v jednom médiu, že rešpektuje ústavu a ústavné hodnoty a nielen formálne, ale že ich chce aj napĺňať.

Ale zároveň povedal, že je proti sprísňovaniu potratov.

Mal v tomto rovnaké postoje ako pán Pellegrini.

Ale Pellegriniho ste nevyrábali.

Preto som vám povedal, že tá komunikácia nebola veľmi šťastná. Ak to poviem za seba, ako podpredseda KDH som Korčoka podporoval práve kvôli rovnováhe a balansu v štáte.

Najväčším mobilizačným faktorom sa zrejme stala téma vojny. Aj prieskum z volebnej noci ukázal, že veľká väčšina Slovákov je proti posielaniu zbraní Ukrajine zo štátnych skladov, dokonca aj polovica Korčokových voličov.

Ja si myslím, že v otázke vojny na Ukrajine nie je žiadny rozdiel medzi kandidátmi. Obaja kandidáti aj KDH volajú po ukončení konfliktu. Slovensko môže jedine diplomaticky podporiť pozitívne medzinárodné iniciatívy. Smer a vláda nerobí nič proti tomu, aby sa zbrane na Ukrajinu nedodávali, naopak, podporuje export zbraní, ich blízke prepojené firmy z toho brutálne zarábajú. Tvrdiť opak je naivné. Pozrite sa na čísla ľudí, ktorí sú prepojení so smeráckou a hlasáckou oligarchiou. Oni žijú zo zbraní, ktoré exportujú na Ukrajinu. To, čo hovoria voličom, je len mediálna kampaň a opozícia to nedokázala ľuďom dostatočne vysvetliť.

Nemôže sa stať, že teraz si, paradoxne, KDH vytvorilo súpera? Môže stranu ohroziť potenciálny Korčokov politický projekt?

Výsledok a priebeh kampane si vnútrostranícky vyhodnotíme, ale ohrozenie z jeho strany nevidíme, pretože si nemyslím, že dokáže efektívne presvedčiť konzervatívnych voličov. Môj osobný názor je taký, že KDH má dnes aktualizačný moment, obrovskú príležitosť reštartovať svoje politiky a budovať ich na zdravých základoch.

Určite potrebujeme niektoré veci zmeniť a omnoho jasnejšie sa prihlásiť ku konzervatívnym hodnotám. Musíme začať viac komunikovať našu víziu, ako chceme spravovať krajinu, ako by mala byť riadená, ako by sa malo zdravým rozumom pristupovať k riešeniu problémov, ktoré Slovensko má. Mali by sme ísť svojou cestou, ktorá je založená na hodnotách kresťanskej demokracie. Tá vôľa tu je, ja som sa s touto víziou uchádzal aj o post podpredsedu strany a s touto víziou som dostal aj veľmi širokú podporu. Myslím, že v celom hnutí je obrovská vôľa ísť touto cestou založenou na skutočných hodnotách.

Znamená to, že chcete, aby bolo KDH viac svojbytné?

Budeme absolútne svojbytné a určite budeme komunikovať svoje témy. Budeme pristupovať k veciam tak, aby sme do zmätku slovenskej politiky a rozdelenia vniesli svetlo nádeje, že veci sa dajú robiť normálne, nielen po povrchu alebo sociálnymi experimentmi. Jedno aj druhé je absurdné. Na jednej strane tvrdíte, že nechcete vojnu na Ukrajine a pritom tam cez firmy futrujete zbrane a žijete a ťažíte z toho. Na druhej strane zase chcete robiť progresívne experimenty. Ani jedna cesta nie je dobrá. Je to cesta falošná, pokrytecká. Máme právo na to predstaviť zdravé politiky, ktoré majú v centre záujmu človeka, nielen fiktívne, ale reálne. To je KDH.