STARÁ ĽUBOVŇA – Posledná rozlúčka s tromi študentkami, obeťami nehody v Spišskom Podhradí, sa konala v ich rodisku v uplynulých dňoch, napriek tomu však mnohí známi i neznámi si dievčatá neustále pripomínajú.
Na sociálnych sieťach sa objavili odkazy, komentáre i spomienky, ktorých autori zrejme vychádzajú zo slov, ktoré povedali vo svojich príhovoroch na zádušnej liturgii správca farnosti a riaditeľ gymnázia.
Duchovný z Farnosti Matky ustavičnej pomoci Ondrej Pacák so súhlasom smútiacich rodín predniesol zhromaždeniu čriepky z osobného života Kataríny, Lucie a Sofie, ktoré, ako pripomenul, boli obdarované veľkým talentom.
LUCKA († 17)
Chcela byť lekárkou. „Citlivá, pokojná, mimoriadne skromná, najstaršie dieťa v rodine. Veľa času venovala modlitbe a preto niekedy meškala na vyučovanie. Mala rada prírodu, najmä Tatry, bola náruživou hubárkou i bežkyňou,“ rozprával gréckokatolícky duchovný.
Poznamenal, že krok za krokom si dievča plnilo cestovateľské sny. Lucia sa tešila na výlet do Prahy s kamarátkami, i na cestu do chorvátskeho Vantačići. Veľmi rada spomínala na najlepší výlet, ktorým bola podľa nej návšteva starkých v Amerike.
Milovala rozhovory s mamou. Rada čítala alebo počúvala audioknihy. Tiež recitovala, len pred niekoľkými dňami zvíťazila v okresnej súťaži Hviezdoslavov Kubín. Bola niekoľko rokov počas prázdnin súčasťou hradných rozprávok s pesničkami.
„Tužila po vlastnej izbe, práve sa chystala tento mesiac ukončiť vodičský kurz. Tešila sa na prvý prípitok s vínom spolu s rodičmi po dosiahnutí prahu dospelosti. Milovala svojich štyroch súrodencov,“ poznamenal farár.
SOFIA († 18)
Chcela byť učiteľkou alebo právničkou. Prvorodená dcéra, poslušná, spoločenská, vždy akčná a zdravo zvedavá. Vynikajúca študentka.
„Robila naraz niekoľko vecí, a potom sa hnevala, že nič nestíha. Vedela si však uznať chybu. Sršala z nej veľká energia. Milovala spev a kultúru. Svoj spevácky talent rozvíjala už od detstva. Jej hlasový rozsah a prejav ocenili na súťažiach u nás i v zahraničí, naposledy na Malte,“ spomenul Ondrej Pacák.
Dodal, že priala si mať raz malé nahrávacie štúdio, čo sa jej napokon splnilo. „V zásuvke mala odložené vlastné gospelové skladby, ktorými chcela potešiť priaznivcov hudby. Bola inšpiráciou pre svoje tri sestry. Snívala o ceste za krstným otcom do Kanady,“ uviedol o talentovanej speváčke správca miestnej farnosti.
KATARÍNA († 17)
Tešila sa zo života, mala veľké plány. Chcela študovať medicínu a byť raz úspešnou a obetavou lekárkou.
„Chodila na duchovné stretnutia, turistiku s kaplánmi i na adorácie, keďže viera bola pre ňu dôležitou súčasťou života. Milovala prírodu zvieratá a umenie. Na umeleckej škole absolvovala odbor výtvarné umenie. Jej obrazy boli plné kvetov, zvieratiek a predmetov, ktoré vytvárala z modelovacej hmoty. Často a rada pracovala ako dobrovoľníčka,“ pridal Pacák v rámci spomínania niekoľko detailov zo života Kataríny.
Dôvetkom bolo, že mala rada šport, najmä basketbal. Bola veľká fanúšička hokeja, najviac fandila klubu HK Poprad a našim hráčom v NHL.
„Sledovala dianie okolo Formuly, najmä Veľké ceny F1. Navštívila nedávno Londýn. Rodičia a dvaja starší súrodenci sa o Katku s láskou starali, ochraňovali a podporovali ju,“ odznelo na záver príhovoru o tragicky zosnulých študentkách.
Slová svojho predrečníka potvrdil neskôr v bloku príhovorov v chráme aj riaditeľ Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša v Starej Ľubovni Pavol (Maroš) Chmeliar.
Nazval dievčatá svojimi úžasnými školskými dcérami a deťmi ich gymnaziálnej rodiny. „S kolegami sme sa zhodli, že aj keď bola každá iná, mali spoločné črty. Boli skromné nenápadné, nijako nepotrebovali byť stredobodom pozornosti.“
Následne sa aj on venoval osobitne každej jednej z nich.
Lucka vynikala podľa jeho slov svedomitosťou. „Všetko sa snažila mať splnené. Negatívne vlastnosti nedokázala ani zahrať, nieto ich cítiť.“
Sofia zase mala obrovský dar hlasu a talent na spev. „Kedykoľvek bola ochotná spevom slúžiť či v chráme, či v škole. Tam, kde to bolo potrebné, chcela, aby boli ľudia radostnejší.“
Katka bez zviditeľňovania, v tichosti veľa pomáhala okoliu. „Venovala sa na „stretkách“ deťom. Pamätám si ju vždy len s úsmevom na tvári.“
Odchod troch študentiek podľa vyjadrenia riaditeľa školy je aj pre nich všetkých obrovskou bolesťou zo straty, ako keby ich opustil niekto veľmi blízky.
„Bolo až zvláštne, ako nás ich náhly odchod spojil. Zblížil duše a poukázal na to, čo je v živote dôležité. Sú to ľudia vedľa nás a náš vzťah s nimi. Ten nesmú prehlušiť žiadne malichernosti. Dievčatá, ktoré už majú teraz iné poslanie a úlohy, budú bdieť nad nami, stali sa našimi anjelmi strážnymi,“ zdôraznil v závere príhovoru mimoriadne dojatý riaditeľ cirkevného gymnázia.