Na Slovensku tretí rok po sebe klesá počet obyvateľov. Pôrodnosť je na historickom minime

Prirodzený úbytok už štvrtý rok za sebou

Pokles celkového počtu obyvateľov Slovenska v roku 2023 ovplyvnil najmä prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka zomrelo viac ako 54,1-tisíc osôb a živo sa narodilo viac ako 48,6-tisíc detí. Nastal teda prirodzený úbytok obyvateľov na úrovni 5,5-tisíc osôb.

Počet zomretých bol na Slovensku vyšší ako počet živonarodených detí už štvrtý rok za sebou. Počas rokov 2020 až 2022 tento fakt ovplyvňovala vysoká nadúmrtnosť, v rokoch 2022 a 2023 zasa pokles počtu narodených detí.  

„Prirodzený úbytok obyvateľstva v Slovenskej republike pokračoval v roku 2023 napriek tomu, že sa úmrtnosť po troch pandemických rokoch dostala na dlhodobý priemer. Na veľmi nízku hodnotu sa však znížila pôrodnosť, počet živonarodených detí klesol pod 50-tisíc,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

Medziročne klesajú počty živonarodených detí na Slovensku už šesť rokov, išlo však len o mierne hodnoty, ktoré nenaznačovali zásadnejšiu zmenu trendu vývoja. Výrazný prepad počtu narodených v posledných dvoch rokoch však vedie nielen k historickým minimám pôrodnosti, ale aj k celkovému úbytku obyvateľstva.

Rodí sa len polovica detí v porovnaní s historickými maximami

Z dlhodobého hľadiska krivka pôrodnosti na Slovensku kulminovala po dvoch svetových vojnách a na konci 70. rokov minulého storočia, keď sa na Slovensku rodil dvojnásobný počet detí ako v súčasnosti. Ročne to bolo viac ako 100-tisíc živonarodených detí.

Počet živonarodených detí začal prudko klesať na začiatku 90. rokov minulého storočia. Z pôvodného počtu viac ako 70-tisíc živonarodených detí za rok sa pôrodnosť postupne dostala na úroveň menej ako 51-tisíc živonarodených detí v roku 2002.

Následne pôrodnosť znovu medziročne rástla až na úroveň necelých 61-tisíc živonarodených detí v roku 2011. Ďalších desať rokov sa udržovala na nižšej úrovni, rodilo sa 55-tisíc až 58-tisíc detí ročne.

Mimoriadne nízke hodnoty prišli až počas posledných dvoch rokov.

Počet detí na 100-tisíc obyvateľov významne klesol

Pokles na historicky najnižšiu hodnotu potvrdzuje aj takzvaná hrubá miera pôrodnosti, ktorá umožňuje porovnanie vývoja napríklad v dlhom čase, teda za obdobia, keď sa zásadne menil aj celkový počet obyvateľov v krajine.

Počas posledných 20 rokoch dosahoval tento ukazovateľ hodnoty 1 033 živonarodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Pod hranicu tisíc detí sa dostal v roku 2022 a v minulom roku dokonca klesol ešte hlbšie, na hodnotu 896 detí na 100-tisíc obyvateľov.

„Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2023 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky, ale za posledných 100 rokov,“ vysvetlila Podmanická.

Chromík: Deti môžu narušiť životný štandard ľudí

Trend klesajúcej pôrodnosti sa podľa advokáta a predsedu Aliancie za rodinu Antona Chromíka nedá zastaviť ani otočiť. Hlavnú príčinu vidí v zmene vnímania dôležitosti detí v rodinách a postupujúcej sekularizácii.

V spoločnosti sa podľa Chromíka pertraktuje rovnosť medzi tými, ktorí nemajú deti a ľuďmi s potomkami, čo nie je správne. „Stratili sme morálny kompas, ktorý ľudstvo viedol k uvedomeniu si, že na svet sme neprišli len preto, aby sme si užívali a zomreli. Dieťa vie obrátiť človeku svet naruby, prináša veľkú radosť, ale aj veľkú starosť,“ povedal pre Štandard.

Pokles živonarodených detí podľa Chromíka ovplyvnila legálna dostupnosť potratov, ale aj vonkajšie príčiny ako inflácia, nízke mzdy či vojna v susednom štáte. Tie podľa neho však majú len určitý vplyv na klesajúcu pôrodnosť, ide skôr o povrchovú záležitosť.

„Počet miest vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach sa zvyšuje, aj sociálne prídavky na deti stúpajú, ale efekt je minimálny. Aj tieto opatrenia majú svoj vplyv a nechcem ich bagatelizovať, ale podľa mňa to nehrá kľúčovú rolu v tom, či sa pár rozhodne mať ďalšie dieťa,“ vysvetlil.

Ľudia sa podľa neho rozhodnú, že chcú určitý životný štandard, a ak by ho deti narušili, radšej si ich odoprú.

„Mali sme tu vojny, hladomory a deti sa rodili. Prichádzalo k úbytku obyvateľstva, ale vnútorné nastavenie ľudí, že dieťa je dar, ostalo. Možno rodiny nemali počas týchto katastrof toľko detí, ale ich postoj im umožňoval myslieť na budúcnosť a prijať deti,“ domnieva sa predseda Aliancie za rodinu.

Problémom je počet žien v plodnom veku, tvrdí Šprocha

Demograf Branislav Šprocha hovorí, že netreba vnímať len medziročný pokles, lebo podľa prognóz je trend klesajúcej pôrodnosti rozbehnutým vlakom.

Poukázal aj na ukazovateľ, ktorým je počet žien vo veku maximálnej plodnosti, ktorý je podľa neho zrejme najväčším kameňom úrazu. "Z tohto vekového spektra odchádzajú početné generácie narodené v 70. rokoch a do reprodukčného veku sa dostávajú generácie narodené koncom minulého a začiatkom tohto milénia," spresňuje.

Aspekt malého počtu žien v plodnom veku by dokázala podľa demografa vyriešiť len migrácia. Hoci k nám v dôsledku vojny na Ukrajine prišlo viacero žien, chýbajú štatistiky o tom, či chcú na Slovensku priviesť na svet deti, lebo väčšina z nich ešte nezískala trvalý pobyt.

"Rodenie azylantiek sa netýka našich štatistík a navyše plodnosť ukrajinských žien je nižšia než tých slovenských, takže by aj tak nedokázali našu štatistiku zlepšiť," vysvetľuje.

Ďalšie príčiny problému vidí v tom, že sa mladým nechce uzatvárať manželstvo. "V roku 2020 prudko klesol počet zosobášených dvojíc, čo sa musí s časovým odstupom odzrkadliť aj na počte narodených detí. Väčšina detí u nás sa totiž rodí v manželstve," hovorí demograf.

Časťou skladačky je podľa neho aj negatívny ekonomický vývoj a vojna, ktoré v ľuďoch vzbudzujú neistotu. "Ešte nevieme, ako rozhodnutie ľudí počať dieťa ovplyvnila nedávna covidová kríza," dodal na margo príčin.

Sociologička Kusá: Mladí odkladajú založenie rodiny

Podľa sociologičky Zuzany Kusej zo Slovenskej akadémie vied je rozhodujúcim faktorom, ktorý negatívne vplýva na pôrodnosť, klesajúci počet žien, ktoré môžu mať deti. Súvisí to s dramatickým poklesom pôrodnosti v 90. rokoch, čo bol dôsledok konca bývalého režimu.

"Odrazu nezamestnanosť narástla z nuly na dvojciferné čísla a pokračovalo to do roku 2004 až 2005. Zároveň sa zastavili propopulačné politiky ako bytová výstavba, obmedzovali a zatvárali sa predškolské zariadenia," vymenúva.

Okrem toho sa podľa Kusej vstupom Slovenska do Európskej únie otvorili mladým brány do iných štátov, čo zosilnilo odliv mozgov. Od roku 2012 nemôže slovenská štatistika pôrodnosti obsahovať deti matiek, ktoré sa narodili v zahraničí, hoci tu ich matky majú trvalé bydlisko.

"Naposledy, teda v roku 2011, bolo päť percent slovenskej pôrodnosti realizovanej v zahraničí. Veľa žien teda odchádza a zakladá si rodiny v zahraničí. O tomto významnom čísle teraz nevieme," poukázala na problematický fakt.

Úlohu podľa Kusej zohráva aj to, že pre mladých je ťažké dostať sa k vlastnému bývaniu, a preto odkladajú založenie rodiny do stále vyššieho veku. 

Riešenie je nemožné?

Riešením negatívnej tendencie v oblasti pôrodnosti by podľa Chromíka mohli byť kampane na podporu rodičov, zdôrazňovanie ich nenahraditeľnej úlohy v spoločnosti a propagovanie viacpočetných rodín.

Šprocha sa domnieva, že nájsť všeobecne platné riešenie je nemožné, keďže nevieme, prečo ženy v reprodukčnom veku nechcú alebo nemôžu mať potomkov.

"Môžeme spraviť drahé prorodinné politiky, a aj tak na to bude reagovať len malá časť obyvateľstva. Daný aspekt totiž nemusí byť ten, ktorý ich trápi. V Bratislave možno trápi ľudí nedostatok nájomných bytov, ale na inom území Slovenska to nie je kľúčové, aby rodiny chceli druhé alebo tretie dieťa," poukazuje demograf.

Niektoré skupiny zase podľa neho skôr reflektujú finančnú pomoc a niekto s nadštandardným príjmom potrebuje skôr dostatok materských škôl a iných služieb, ktoré mu umožnia realizovať sa v zamestnaní.

Vysvetlil, že bez kvalitných priestorovo reprezentatívnych výberových zisťovaní populačnej klímy nevieme prijímať správne riešenia.

Podľa Šprochu nepomôžu ani overené opatrenia zo zahraničia. "Vo Švédsku sa veľký dôraz dáva na rodovú rovnosť a o dieťa sa musí starať muž aj žena. Toto si u nás neviem veľmi predstaviť aj vzhľadom na platové rozdiely medzi pohlaviami," uzavrel.

"Ťažko nájsť riešenie, keďže mladým sme nevytvorili podmienky, aby neodchádzali do zahraničia," mieni sociologička Kusá. "Teraz nad nami visí Damoklov meč potreby znižovať verejné výdavky, čiže nemôžeme urobiť zásadný obrat napríklad v podpore bývania a výstavby nájomných bytov. Sme v pasci," domnieva sa.

Zároveň dodáva, že "enormný nárast zadlžovania sa je bič na krajinu". 

Sociologička však zdôraznila potrebu starostlivosti o už narodené deti, ktorým treba umožniť rozvíjať ich potenciál, ak sa aj narodia do chudobných rodín. 

Migračné saldo dlhodobo v pozitívnych číslach

Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil celkový počet obyvateľov, je zahraničná migrácia a takzvané migračné saldo – teda rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných zo Slovenska. Tento ukazovateľ má dlhodobo kladnú hodnotu. Znamená to, že počet prisťahovaných stále prevyšuje vysťahovaných z krajiny.

Ani táto skutočnosť však nedokázala eliminovať prirodzený úbytok obyvateľstva v posledných troch rokoch.

V roku 2023 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt viac ako 5,9-tisíca ľudí, čo bolo o 1,4-tisíca osôb viac ako počet vysťahovaných. Migračné saldo tak bolo mierne vyššie ako v predošlom roku, z dlhodobého hľadiska však bolo na úrovni najnižších hodnôt. Od vzniku SR počet prisťahovaných každoročne prevyšoval počet tých, ktorí sa vysťahovali, a to od 0,9- – 7,1-tisíca osôb.