Premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický predstavili začiatkom týždňa na spoločnej tlačovke prvé konsolidačné opatrenia pre rok 2025 – zdanenie tabakových výrobkov a sladených nápojov. Platiť by mali od januára budúceho roka.

"Očakávame vyššie príjmy do štátneho rozpočtu s tým, že sa zvýšia dane, ktoré sa týkajú tabakových výrobkov. Druhý taký produkt, ktorý má odsúhlasenie aj našich koaličných partnerov, budú drahšie všetky nápoje, kde je cukor a sladidlá," priblížil premiér.

Štát si od zdanenia sladených nápojov podľa Kamenického sľubuje dodatočné príjmy 85 miliónov eur v roku 2025 a 117 miliónov eur v roku 2026.

Fico ozrejmil, že zdanenie sa týka nápojov, kde je cukor pridaný, nie napríklad čistých ovocných štiav. "Tam vidíme cestu získať určité zdroje do štátneho rozpočtu. Toto nie je téma, ktorá by sa dotýkala sociálneho štandardu ľudí, pretože tí majú vždy alternatívu," zhodnotil.

Koľko si za sladké pokušenie priplatíme?

Ak dnes stojí jedenapollitrový kolový nápoj 1,45 eura, tak od januára budúceho roku to bude vplyvom novej dane 1,68 eura. Každý liter štandardných ochutených nápojov bude totiž zdanený sadzbou 15 centov.

V prípade energetických nápojov je sadza dvojnásobne vyššia – 30 centov za liter. Pollitrová plechovka „energeťáku“ by tak po novom mohla stáť približne 1,64 eura, teda o 15 centov viac ako v súčasnosti.

Zdanenie sa síce nedotkne ovocných džúsov, ale bude platiť pre sirupy a tuhé koncentráty. Na práškové sladidlá ministerstvo avizoval daň vo výške 4,30 eura za kilogram. Tekuté koncentráty budú zdanené sadzbou 1,05 eura za liter.

Klasickú 14-gramovú šumienku si tak od budúceho roka kúpime približne za 0,28 centov (v súčasnosti 22 centov). Najväčší šok spôsobí zrejme cena sirupu. Tovar, ktorý aktuálne stojí len niečo málo vyše dvoch eur (2,19 eura) bude po zdanení atakovať trojeurovú cenovú hladinu (zdražie približne na 2,93 eura).

Zdanenie je nesprávne, tvrdia výrobcovia

„Zavedenie dane na sladené nápoje považujeme za diskriminačné opatrenie vybranej kategórie potravín,“ uviedla výkonná riaditeľka Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM) Lucia Morvai.

„Je regresívnou daňou, ktorá výrazne viac postihuje obyvateľov z nižších sociálnoekonomických skupín," tvrdí zase spoločnosť Mattoni 1873, podľa ktorej navrhovaná daň zo sladených nápojov nemá ani žiadne priame zdravotné benefity. Zdanenie považuje za diskriminačné a nesprávne.

[link url = https://standard.sk/520184/na-sladenych-napojoch-nebude-co-zdanovat-tvrdia-obchodnici-na-slovensku-su-ich-ceny-vysoke-a-spotreba-klesa-aj-bez-regulacie]

Návrhom sú vo firme Mattoni 1873 znepokojení. Podľa manažéra spoločnosti Karola Ponesza, ak je cieľom tejto dane zlepšovať zdravie obyvateľov, tak väčší zmysel podľa neho dáva osveta ohľadom zdravotného štýlu. "Ak je cieľom len zvyšovať príjmy do štátneho rozpočtu, je to síce zo strany vlády legitímne, nerozumieme však, prečo práve na úkor sektora sladených nápojov," dodal Ponesz.

S ministerstvom zástupcovia výrobcov z AVNM komunikovali len v čase, keď bolo dostupných minimum informácií. O konkrétnych sadzbách sa teda dozvedeli tak, ako všetci ostatní – z tlačovej konferencie Fica a Kamenického.

„Namietali sme diskriminačné zdanenie vybranej kategórie potravín, pričom iných potravín s obsahom cukru či nekalorických sladidiel sa zdanenie nedotkne,“ uviedla riaditeľka AVNM Morvai, podľa ktorej si spotrebiteľ „sladké“ pokojne doplní z iného zdroja.

Pokiaľ vláda zvažuje zaviesť fiškálne opatrenia s cieľom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života, jediná cesta ako dosiahnuť želaný výsledok je podľa Morvai zdaniť konkrétnu živinu – cukor a izoglukózu vo všetkých potravinách.

„Aktuálne čakáme na zverejnenie konkrétneho návrhu zákona, ktorý sme pripravení pripomienkovať a zodpovedne posúdiť vplyvy na sektor výroby nápojov,“ dodala Morvai.

Sladené nápoje sú na Slovensku drahé už dnes

Podľa porovnania cien z roku 2022 sme na Slovensku platili za nealkoholické nápoje viac ako v Maďarsku či Francúzsku, kde sú sladené nápoje už zdanené.

Vzhľadom na priemerné ceny nealkoholických nápojov, ktoré sú na Slovensku vyššie ako v okolitých krajinách, sa „dá očakávať výrazný nárast cezhraničných nákupov v prihraničných oblastiach, čo spôsobí aj pokles odbytu iných potravín a pokles príjmov potravinárov aj lokálnych predajcov v daných oblastiach,“ vysvetľuje Morvai možný negatívny vplyv nového opatrenia.

„Chceme, aby sa znížila spotreba sladených nápojov na Slovensku,“ povedal minister Kamenický, ktorý deklaruje, že opatrenie má mať okrem iného aj pozitívny dosah na zdravie obyvateľov, z ktorých mnohí majú problémy s nadváhou až obezitou. Podľa posledných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR z roku 2019 má nejaké to kilo navyše až 59 percent Slovákov.

 „V Mexiku, kde bola táto daň s cieľom znížiť mieru obezity zavedená, podľa údajov OECD miera obezity dokonca stúpla. Nórsko daň zo sladených nápojov v roku 2021 zrušilo z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku, podobne ako Dánsko,“ uviedla Morvai, podľa ktorej je prax s týmto opatrením vo svete skôr negatívna.