Hongkonskí katolíci idú do väzenia. Vatikán mlčí, no chce zapojiť Čínu do diálogu

Súd v Hongkongu odsúdil deväť aktivistov za nedovolené zhromažďovanie, ktoré minulý rok vyústilo do masových prodemokratických protestov. Nespokojnosť obyvateľov vtedy vyvolal kontroverzný návrh zákona o národnej bezpečnosti, lebo mal obmedziť práva v samosprávnom území v prospech vnútrozemskej Číny. Napriek nesúhlasu na uliciach zákon schválili.

Ohrozenie národnej bezpečnosti však môže znamenať čokoľvek a hneď v prvý deň sa zákon aj zneužil, varovala nezisková organizácia Amnesty International. Dodala, že čínsky komunistický režim získal zbraň v tradične slobodnejšom Hongkongu, keďže sprísňuje kontrolu nad školstvom, novinármi, sociálnymi médiami a tento zákon vraj platí na celom svete. Hongkončanov taktiež môžu vydať do vnútrozemskej Číny, kde ich čakajú nespravodlivé procesy, vymenúva ďalšie problematické časti schválenej legislatívy ľudskoprávna organizácia.

„Hongkong ako sme ho poznali, už neexistuje,“ vyhlásil taliansky teológ Gianni Criveller, ktorý v najľudnatejšej krajine sveta vyučoval, a ktorý osobne pozná niekoľko odsúdencov. Za mreže pôjdu na 8-19 mesiacov a niektorým z nich odpustili trest možno pre vysoký vek. To znamená, že hongkonské súdnictvo azda stále má zmysel pre spravodlivosť, zamýšľa sa európsky sinológ. V každom prípade súdne rozhodnutia sú nelegitímne, lebo títo občania v skutočnosti neboli buriči, ale skutoční politickí lídri, ktorí vynaložili veľké úsilie, aby udržali pokoj a poriadok medzi demonštrantmi. Akokoľvek môže ísť o mierne rozsudky, budú mať odstrašujúci vplyv na ďalších ľudí, doplnil Gianni Criveller.

Piati občania zo všetkých odsúdených sú podľa neho katolíci: zakladateľ tamojších novín a konvertita v dospelosti Jimmy Lai, ako aj otec hongkonskej demokracie a zakladateľ demokratickej strany Martin Lee. Ďalší kresťanský odsúdenec, ktorého misionár osobne pozná, je politik Lee Cheuk-yan, ktorý je spolu s manželkou „úplne oddaný sociálnej spravodlivosti“. Politička Cyd Ho, ktorú tiež súd potrestal, teológovi z Talianska prezradila, že ju pokrstil jeden misionár ako mladú ženu:

„Sú to muži i ženy potrestaní za občianske nasadenie a niektorí za praktizovanie viery v profesionálnom a politickom živote. Sú svedkami a prorokmi našich dní a zaslúžia si viac uznania. Ale naša doba a náš svet nemilujú slobodu ani tých, ktorí za ňu bojujú a platia vysokú cenu.“

Mlčanie Vatikánu či snaha zapojiť Čínu do štruktúrovaného a permanentného dialógu?

„Pre Svätú stolicu je Hongkong tabu,“ komentoval „mlčanie“ zo strany Vatikánu novinár Sandro Magister, ktorý dlhodobo kritizuje vatikánsku Ostpolitik voči Číne:

„Od pápeža Františka a vedúcich predstaviteľov katolíckej cirkvi nikdy nezaznelo ani slovo na obranu tých, ktorí bojujú za svoju slobodu. To všetko preto, aby sa nijako nebránilo čínskemu režimu, a to dokonca až do tej miery, že nechali mesto (Hongkong) bez biskupa v obave, že by menovanie mohlo byť v Pekingu minimálne neželané.“

Keď Svätá stolica a „Ríša stredu“ pred rokom obnovila tajnú dohodu o menovaní biskupov v tejto východoázijskej krajine, Magister napísal, že „Peking ohromujúco vyhráva nad Rímom“.

Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Gallagher priznal, že „Svätá stolica nemá politiku – diplomatickú politiku – odsudzovať“ porušovanie ľudských práv. Tie sa totiž „porušujú v mnohých a mnohých krajinách“. Cirkev podľa neho podporuje demokraciu, no nevkladá svoju vieru iba jej:

„Myslím si, že máme viac víziu individuálnej zodpovednosti, pokiaľ ide o spoločenské angažovanie sa a záväzky, nechávame štáty, aby si určili vývoj svojej vlastnej formy vlády.“

S arcibiskupom Gallagherom nepriamo súhlasí vatikanista Marco Politi. Kedysi bola problémom východoázijskej krajiny jej izolácia a neschopnosť vnímať samu seba ako súčasť koncertu veľmocí, povedal parafrázujúc bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera. Preto je teraz dôležité, aby sa viac zapájala do svetového diania aj vďaka medzinárodným dohodám. Aj keď aktuálna dohoda o menovaní biskupov nie je ideálna, pápež František vďaka nej urobil prvý krok, aby zapojil ázijskú krajinu do štruktúrovaného a permanentného dialógu, myslí si Marco Politi. Doplnil, že traja neoficiálni biskupi v Číne, ktorých kedysi vymenoval Vatikán, neskôr Peking uznal.