Radikalizmus podporovateľov potratov v Európskom parlamente si neviete ani len predstaviť

Do Charty sa dopĺňa veta: „Každý má právo na telesnú autonómiu, na slobodný, informovaný, úplný a univerzálny prístup k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a právam, a ku všetkým súvisiacim zdravotníckym službám bez diskriminácie, vrátane prístupu k bezpečnému a legálnemu potratu.“

Kto by si to bol pomyslel v časoch, keď pred sedemdesiatimi rokmi vznikalo Spoločenstvo uhlia a ocele, založené prevažne kresťanskými politikmi, že neskôr liberálna ľavica pretransformuje toto spoločenstvo na nadnárodnú lokomotívu, ktorá bude poháňať globálnu antropologickú revolúciu namierenú proti ochrane ľudského života a rodiny?

Ale stalo sa tak. To neznamená, že EÚ, ešte pod inými názvami, bola od začiatku odsúdená na takýto osud. Ale faktom je, že je už roky pôdou, ktorú antropologická revolúcia využíva na dosahovanie svojich cieľov. A to tak, že vytvára tlak na členské štáty, aby tie ciele podporili.

Ján Čarnogurský to videl pred tridsiatimi rokmi

Prvý, kto si na Slovensku všimol, že v EÚ je naštartovaný tento proces, bol Ján Čarnogurský. Mal tú vlastnosť, že hlboké procesy si všimol už na ich začiatku. Na budúci rok to bude tridsať rokov, čo predseda KDH Čarnogurský na stretnutí európskych kresťanských a konzervatívnych strán Európskej ľudovej strany EPP (vtedy ešte mala iné meno) v Nice navrhol, aby tieto strany spoločne na pôde EÚ presadzovali princíp zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach.

Tento princíp znamenal, že EÚ by uznala, že kompetenciu rozhodovať o otázkach ochrany života a rodiny, a tak ďalej, majú nie orgány EÚ, ale výlučne členské štáty na svojom území.

Čarnogurský neuspel, lebo už vtedy odkresťančené technokratické strany EPP o túto tému nemali záujem. Ale o pár rokov som Čarnogurskému navrhol, aby KDH navrhlo deklaráciu, v ktorej by Národná rada SR odsúhlasila tento princíp zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Deklaráciu sme napísali, predložili do slovenského parlamentu a ten ju v januári 2002 skutočne aj schválil.

Samozrejme, ako vieme, vývoj v EÚ šiel presne opačným smerom. O týchto otázkach chce rozhodovať EÚ. Preukázalo sa to v orgánoch EÚ, vrátane Európskeho parlamentu, nespočetnekrát. Naposledy teraz, schválením rezolúcie o zakotvení práva na potrat do Charty.

Základná filozofia antropologickej revolúcie spočíva v tom, že svoje ciele vydáva za ľudské práva a o tých nebude diskutovať. Len ich dosahovať.

Podobnú úlohu ako EÚ vo veci revolúcie plnia aj iné nadnárodné inštitúcie ako Rada Európy, OSN a Svetová zdravotnícka organizácia WHO. A môžeme k nim priradiť aj superveľmoc USA, ktoré sa im svojím globálnym pôsobením a vplyvom vyrovnajú. Snaženia všetkých týchto síl na seba nadväzujú a navzájom sa podporujú.

Korčokov trapas

Ktorý štátnik sa tomuto nadnárodnému tlaku vie vzoprieť a svoj národ ochrániť? Je to skôr naopak. Politici z národných štátov využívajú nadnárodnú inštitúciu, aby revolúciu šírila aj v iných členských štátoch. Veď s myšlienkou zakotvenia práva na potrat do Charty prišiel už dávnejšie francúzsky prezident Emmanuel Macron.

A teraz si predstavte, že za slovenského prezidenta kandidoval Ivan Korčok, ktorý si tento dlhoročný tlak EÚ na členské štáty ani len nevšimol. Pritom bol ministrom zahraničných vecí.

Tento tlak je viditeľný ako Himaláje, ale Korčok tvrdil, že ten tlak neexistuje. A že kto na ten tlak upozorňuje, šíri hoaxy.

Možno si to nevšimol aj teraz.

A tým netvrdím, že zvolený prezident je zorientovanejší.

Možno to nie je až také hrozné, hovoria niektorí

Niekto si povie, že veď sa nič také strašné nedeje. Jednak schválenie rezolúcie neznamená ešte jej právnu záväznosť. Pre potratovú loby je to zatiaľ len úspešné zdolanie jednej prekážky.

A jednak potratový zákon predsa máme na Slovensku už vyše šesťdesiat rokov, no tak teraz to iba potvrdí EÚ, tak čo?

Lenže ono je to komplikovanejšie. A horšie. Radikalizmus globálnej potratovej loby si neviete ani predstaviť. Všimnime si niektoré detaily rezolúcie. Aby sme vedeli, akým radikálom čelíme.

Koordinácia Európskeho parlamentu a WHO

Už sme spomínali, že ku stratégii globálnej potratovej loby patrí koordinácia medzi nadnárodnými inštitúciami.

Vidíme to aj na rezolúcii EP, ktorá sa opakovane odvoláva na smernice WHO k otázkam potratu z roku 2022. Výťah zo smernice nájdete tu.

Rezolúcia EP vyzýva členské štáty, aby ich potratová legislatíva zodpovedala smerniciam WHO.

Lekári a sestričky, zabíjať budete povinne

Liberálna potratová loby neznáša právo na výhradu vo svedomí, rozumej právo lekárov či zdravotných sestier odmietnuť vykonať potrat. Neznáša, keď existuje v štáte čo i len jedna nemocnica, v ktorej sa nevykonáva potrat vôbec. Žiada, aby bol každý lekár v každej nemocnici povinný potrat vykonať.

Na Slovensku sa právo lekárov a sestier na výhradu vo svedomí v zásade rešpektuje, aj keď liberálni jastrabi okolo neho občas krúžia.

Autori rezolúcie idú vehementne proti výhrade vo svedomí. Rezolúcia v bode 7 odsudzuje skutočnosť, že v niektorých štátoch sa výhrada vo svedomí rešpektuje.

Áno, je tam slovo „odsudzuje“. Ak niekto odmieta zabiť dieťa v lone matky, treba to odsúdiť. Nie to zabitie. To odmietnutie treba odsúdiť. Veď kto to kedy videl, aby si niekto dovolil odmietnuť zabiť nenarodené dieťa, však?

Takto rozmýšľajú autori rezolúcie.

Pred 18 rokmi prebehla na Slovensku zásadná politická bitka o výhradu vo svedomí. Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda odmietol splniť programové vyhlásenie vlády tým, že odmietol predložiť už pripravenú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády a parlamentu. KDH na protest proti tomu vo februári 2006 odišlo z vlády. Bol som jedným z troch ministrov, ktorí podali demisiu.

Už samotný fakt, že Slovensko sa zaoberalo zmluvou o výhrade vo svedomí, spôsobil, že zmluvu vtedy kritizovali právni experti EÚ.

Dnes by asi protestoval rovno Európsky parlament aj s Európskou komisiou.

Na odborné vykonávanie sa treba pripraviť už počas štúdia medicíny

Europarlament v bode 11 rezolúcie žiada „vlády členských štátov, aby zaviedli metódy a postupy potratov ako povinnú súčasť učebných osnov pre lekárov a študentov medicíny, najmä študentov gynekológie“.

To „najmä“ znamená, že je to pre všetkých medikov. Skončí semester a všetci majú ísť na skúšku z potratu. Budú na skúške hovoriť, ako sa to robí. Zoberiem kyretu, zavediem ju tam a tam a...

Niektorým citlivkám možno príde trochu nevoľno. Ale takí na štúdium nepatria, však?

Ale to by ešte nebolo to najhoršie. Teraz sa pripravte na pecku.

Legálnosť potratu v prvom trimestri nebude stačiť

U nás na Slovensku je potrat legálny na požiadanie v prvom trimestri. V niektorých krajinách je to viac, trebárs 20 týždňov. Ale spravidla sú všade nejaké časové obmedzenia, týkajúce sa štádia tehotenstva.

Európsky parlament v bode 6 „naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne dekriminalizovali potrat v súlade s usmerneniami WHO z roku 2022“.

Rezolúcia nepopisuje detailne, čo všetko hovoria tie usmernenia. Možno preto, aby z toho poslanci neboli omráčení.

Čítajme teda výťah z usmernení WHO k potratom. Nájdeme tam osem najdôležitejších bodov. A v bode číslo 3 nájdeme odporúčanie, aby boli odstránené „gestačné obmedzenia“ potratu. Teda tie, ktoré súvisia so štádiom tehotenstva. V tomto bode sa používa trochu cudný jazyk, predsa len je to šok, keď vám hovoria, že legálnosť potratu v prvom trimestri nepostačuje. Ale je to naznačené jasne.

Píše sa tam: „Gestačné obmedzenia sťažujú prístup k potratu (...) najmä ženám, ktoré chcú potrat v druhom trimestri.“ Človek by si povedal, že to je vari v poriadku, že predsa to tak má byť. Ale vo WHO to vidia inak.

Ďalej sa v tomto bode 3 píše, že keby sa gestačné obmedzenia odstránili, tak vtedy by to bolo ono.

Medzi nami, majú na mysli úplné odstránenie časovej hranice? Potrat až do narodenia? Radšej sa nepýtať.

Pripravíme vás o vnúča, ani si to nevšimnete

V slovenskom právnom systéme môže ísť dievča mladšie ako 18 rokov na potrat len so súhlasom rodičov.

Ak EP chce všetko podľa WHO, tak to tak nemôže zostať. Pretože WHO žiada, aby rodičia do toho nemali čo hovoriť. Stačí súhlas toho neplnoletého dievčaťa. Podľa EP a WHO by vás štát mohol pripraviť o vaše vnúča tak, že by ste si to ani nevšimli. To je ich ideál. Takto sa pozerajú na vašu rodinu.

A, samozrejme, žiadne čakacie lehoty

Poslankyňa Anna Záborská z Kresťanskej únie sa v minulom volebnom období neúspešne snažila presadiť zákon o štvordňovej čakacej lehote, počas ktorej by žiadateľka o potrat mala čas na rozmyslenie svojho rozhodnutia a na získanie informácií od lekára.

Podobné zákony existujú napríklad v Maďarsku, Írsku, Nemecku, Belgicku a Holandsku. Čakacia doba sa pohybuje od troch do piatich dní.

Pre WHO, a teda aj pre EP, nič také nepripadá do úvahy. Poviete si, že škoda každého potrateného dieťaťa, nemálo žien by si to predsa počas čakacej lehoty rozmyslelo. Áno, je to tak. Nemálo ich si to rozmyslí a dieťa sa zachráni.

Ale v Európskom parlamente o tom takto nepremýšľajú.

A mládež budete učiť, že je to ľudské právo

V bode 9 europarlament žiada sexuálnu výchovu pre všetkých, výchovu k plánovanému rodičovstvu, k používaniu antikoncepčných metód.

A nemyslite si, že tá sexuálna výchova bude podľa vášho vkusu. Keď to žiada rezolúcia, ktorá prehlásila potrat za základné ľudské právo, tak autori zrejme majú na mysli, že mládež sa má učiť, že potrat je základné ľudské právo.

A ak si myslíte, že učitelia budú mať na výber, či to učiť, alebo nie, tak si spomeňte. Žiadna výhrada vo svedomí!

A ešte služby priateľské k mládeži

Európsky parlament v bode 7 ešte žiada vlády, aby zabezpečili prístup k „službám priateľským mládeži", takzvaným youth-friendly services. Ktovie, čo všetko si pod tým predstavujú. Že by antikoncepciu pre mladých zadarmo?

Ak nesúhlasíte, vynadajú vám

V prípade, že nesúhlasíte, tak EP v bode 4 odsudzuje vaše „spiatočníctvo“. A v písmene N sa hovorí, že ak chcete zvrátiť vývoj, ste „spiatočník“, alebo patríte k „náboženským konzervatívnym ultras“, alebo patríte ku „krajnej pravici“. Nepatríte k normálnym ľuďom. Nie ste partner do diskusie.

A nečudujte sa. Rezolúcia na viacerých miestach hovorí, že obmedzovanie prístupu k sexuálnym a reprodukčným právam je prejavom násilia. Nesúhlasíš? Si násilník. Nie potrat je násilie. Nesúhlas s potratom je násilie. Hovorí vám to drvivá väčšina poslancov Európskeho parlamentu.

A ešte o tých tehotných mužoch

Zdá sa, že si budeme musieť zvykať na surrealistický jazyk. Tak napríklad v rezolúcii sa hovorí o právach „žien, dievčat a všetkých osôb, ktoré môžu otehotnieť“. Človeku hneď napadne, aké ešte osoby majú na mysli? Je tu ešte niekto okrem žien a dievčat, kto môže otehotnieť?

Samozrejme, že nikto. Ale autori majú na mysli ženy, ktoré o sebe tvrdia, že sú mužmi. A autori rezolúcie nepovažujú za správne tieto ženy nazývať ženami.

Nezabúdajme. Rozhodovať budú súdy, nie my

Rezolúcia navrhuje dodať do Charty práv iba jednu, aj keď dlhšiu vetu o práve na telesnú autonómiu a potrat. Zároveň rezolúcia podáva rozsiahly výklad toho, čo všetko z tej vety podľa autorov rezolúcie vyplýva. V našom článku je to pre čitateľov vysvetlené.

V prípade, že by sa doplnenie Charty stalo záväzným, neboli by sme to my, ktorí by rozhodovali o výklade doplnenej vety. Nakoniec by to robil nejaký súd. Európsky súdny dvor, alebo Európsky súd pre ľudské práva alebo nejaký súd členského štátu.

A prečo by sa výklad súdu mal líšiť od výkladu, ktorý schválili poslanci EP?

Práve šokujúce verdikty aktivistických súdov sú súčasťou stratégie antropologickej revolúcie, ktorá nás sprevádza desaťročia. V USA v roku 1973 spustil potratovú revolúciu Najvyšší súd, nie Kongres. V roku 2015 o manželstvách osôb rovnakého pohlavia v USA rozhodol Najvyšší súd. To isté sa stalo v Rakúsku o dva roky neskôr. A tak ďalej, a tak ďalej.

Ako hlasovali europoslanci?

Z 538 hlasujúcich europoslancov za monštruóznu rezolúciu hlasovalo 336, proti 163, zdržalo sa 39. Za bolo viac ako dvakrát toľko, čo proti. Obrovská prevaha.

Ktoré poslanecké kluby možno pochváliť? Najkonzervatívnejší boli Európski konzervatívci a reformisti (ECR), najmä vďaka Poliakom zo strany Právo a spravodlivosť (PiS). Za rezolúciu tam nebol skoro nikto, proti skoro všetci. Zhruba rovnako dobre dopadla Identita a Demokracia (ID), teda takzvaná krajná pravica.

Až na treťom mieste skončila EPP, teda niekdajší kresťanskí demokrati. Hlasujúci proti a hlasujúci za boli v pomere asi dva ku jednej. EPP mala byť predsa tá najkonzervatívnejšia. Je to škandál, že nebola. Škandál, na ktorý sme si už pred rokmi zvykli.

Zelení, socialisti (S&D), liberáli (Renew) a ľavica (GUE/NGL) boli v podstate skoro všetci za.

Mimochodom, traja poslanci za Smer-SD sa hlasovania nezúčastnili. V boji za slovenskú suverenitu mali prestávku.

Kto zastaví zapálených radikálov?

Otázka je, či európske konzervatívno-kresťanské politické hnutie, ktoré by malo progresívnym radikálom čeliť, za posledné desaťročia zosilnelo, alebo sa oslabilo.

Zarazilo ma jedno negatívne zistenie týkajúce sa europoslancov Občianskej platformy, strany súčasného poľského premiéra Donalda Tuska.

Pred dvadsiatimi rokmi sa Slovensku dostalo tej cti, že poľský Sejm v roku 2003 napodobnil slovenskú Deklaráciu o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach a schválil podobnú deklaráciu.

Pripravila ju strana Právo a spravodlivosť. Jej poslanec Artur Zawisza pri predkladaní uviedol, že autori deklarácie sa inšpirovali slovenským príkladom a s radosťou zdôraznil, že popri PiS ju podporuje aj Občianska platforma, a aj menšia Poľská ľudová strana. Pod návrhom deklarácie bol podpísaný napríklad aj vtedajší predseda Občianskej platformy Maciej Plazynski.

A väčšina poslancov tejto strany deklaráciu v hlasovaní podporila.

A ako teraz hlasovali europoslanci Občianskej platformy v Európskom parlamente? Z trinástich prítomných na hlasovaní deväť hlasovalo za rezolúciu, dvaja sa zdržali a iba dvaja boli proti.

Takto vyzerá ideová katastrofa. Strana, ktorá bola pred dvadsiatimi rokmi v podstate kresťanská a hlasovala vtedy za poľskú nezávislosť v rozhodovaní o najvážnejších morálnych otázkach dnešnej doby, sa teraz prihlásila k najradikálnejšiemu prejavu kultúry smrti, ako ju nazval svätý poľský pápež Ján Pavol II. A zároveň hodlala vložiť rozhodovanie o živote a smrti poľských nenarodených detí do rúk nadnárodnej EÚ. Oni tvrdo hlasovali proti svojmu pápežovi.

Je to nebývalý, smutný príbeh a zlé znamenie.

Pre porovnanie. Poslanci nemeckého dvojbloku CDU/CSU, ktorý je jadrom EPP, tentoraz hlasovali, až na výnimky, proti rezolúcii. A to nie je dôkaz ich konzervatívnosti. Je to dôkaz neuveriteľného radikalizmu rezolúcie, ktorá bola aj na liberálov z CDU/CSU už priveľa.

Aby veľká strana z katolíckeho Poľska v progresívnom radikalizme ďaleko predbehla vlažných liberálno-konzervatívnych nemeckých kresťanských demokratov, to je čosi nevídané. V Poľsku sa čosi udialo a pre európsky konzervativizmus to nie je dobré.

Ešte sme celkom neprehrali

V Európskom parlamente bol schválený jeden z najradikálnejších dokumentov. Neváham dodať, že je to naozaj dokument kultúry smrti.

Ale ešte sme celkom neprehrali.