Odveta nie je sebaobrana. Európa aj Rusko varujú pred ďalšou eskaláciou na Blízkom východe

Izrael musí pri reakcii na masívny vzdušný útok Iránu dodržiavať medzinárodné právo, vyhlásila v pondelok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. „Právo na sebaobranu znamená obranu proti útoku. Odveta nie je kategóriou medzinárodného práva,“ povedala Baerbocková v odpovedi na otázku novinára, či má Izrael právo na odvetu.

„Táto eskalácia však zároveň ukázala, že región stojí pri Izraeli, keď ide o obmedzenie nebezpečného správania Iránu. Irán je izolovaný,“ povedala Baerbocková na stretnutí v Paríži.

„Izrael zvíťazil obranným spôsobom vďaka svojej silnej protivzdušnej obrane, ako aj vďaka odvážnemu zásahu USA, Británie a arabských štátov. Toto obranné víťazstvo sa teraz musí zabezpečiť diplomaticky. Našou prioritou musí byť zabránenie požiaru v regióne,“ pokračovala ministerka.

Nemecká ministerka zahraničných vecí v nedeľu vyzvala na prísnejšie sankcie voči Iránu. „Som rozhodne za rozšírenie sankcií voči Iránu, pretože sme svedkami toho, aké nebezpečné sú jeho činy v súčasnosti,“ uviedla Baerbocková pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ARD.

Aj šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vyzval na deeskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Iránom. „Sme na okraji útesu a musíme sa odtiaľ dostať preč,“ uviedol Borrell pre španielsku rozhlasovú stanicu Onda Cero. „Musíme stúpiť na brzdy,“ dodal.

Borrell uviedol, že očakáva od Izraela reakciu na tento bezprecedentný útok, no dúfa, že neprispeje k ďalšej eskalácii. V izraelskej pravicovej vládnej koalícii podľa Borrella panujú hlboké rozdiely medzi zástancami tvrdej línie, ktorí chcú neľútostnú odvetu, a umiernenejšou frakciou. Táto frakcia chce taktiež podniknuť odvetné opatrenia, ale podľa Borrella nie spôsobom „odpoveď za odpoveď“.

Šéf európskej diplomacie v nedeľu telefonoval s iránskym ministrom zahraničných vecí Hosejnom Amírom Abdollahjánom. Podľa Borrella Európska únia potrebuje mať čo možno najlepšie vzťahy s Iránom aj napriek sankciám uvaleným na islamskú republiku za jej sporný jadrový program a iné záležitosti. „Je v záujme všetkých, aby sa z Iránu nestala jadrová veľmoc a aby sa Blízky východ upokojil,“ uviedol Borrell.

Aj Rusko je mimoriadne znepokojené nárastom napätia na Blízkom východe po víkendovom útoku Iránu na Izrael. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Sme mimoriadne znepokojení eskaláciou napätia v tomto regióne. Tamojšie krajiny vyzývame na zdržanlivosť,“ uviedol Peskov. „Ďalšia eskalácia nie je v ničom záujme. Preto sme zástancami toho, že všetky nezhody by sa mali riešiť výlučne politickými a diplomatickými metódami,“ uviedol Peskov.

Rusko sa zdržuje verejnej kritiky svojho spojenca Iránu za útok. V nedeľu Moskva poukázala na vyjadrenia Teheránu, podľa ktorých bol útok podniknutý v rámci práva na sebaobranu.

Rusko pritom už skôr odsúdilo útok na iránske veľvyslanectvo v Damasku zo začiatku apríla, ku ktorému sa však Izrael nepriznal.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu tiež telefonoval so svojím iránskym náprotivkom Hosejnom Amírom Abdollahjánom.

Macronova výzva na izoláciu Iránu, a nie na eskaláciu situácie

Americký prezident Joe Biden už v noci po útoku vyslovil izraelskému premiérovi Netanjahuovi svoju podporu, ale Spojené štáty sa nezúčastnia na žiadnej izraelskej protiofenzíve proti Iránu, uviedli americkí predstavitelia.

Severoatlantická aliancia sa k útoku vyjadrila podobne. „Odsudzujeme nočnú eskaláciu zo strany Iránu, vyzývame na zdržanlivosť a pozorne sledujeme vývoj situácie. Je nevyhnutné, aby sa konflikt na Blízkom východe nevymkol spod kontroly,“ uviedla hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Izrael, aby sa zameral na izoláciu Iránu, a nie na eskaláciu situácie. Nemecký kancelár Olaf Scholz varoval Irán, aby nevykonával ďalšie útoky a povedal, že k deeskalácii musí prispieť aj Izrael.

Víkendový vojenský útok Iránu, pri ktorom bolo použitých viac ako 300 rakiet a bezpilotných lietadiel, spôsobil Izraelu len mierne škody. Väčšinu z nich zostrelil izraelský obranný systém Iron Dome s pomocou USA, Británie, Francúzska a Jordánska.

(tasr, mch, reuters, est)