Trápenie U. S. Steel Košice pokračuje

Už od decembra ostatného roka je kauza predaja oceliarní U. S. Steel široko diskutovanou témou. A to nielen v Spojených štátoch, kde firma sídli, ale pre košický podnik aj na Slovensku. Komplikovaný a zdĺhavý proces totiž vzbudzuje neistotu. Slovenských oceliarní sa to týka o to viac, že k plánovaným investíciám do dekarbonizácie, na ktoré im mala ťažkými miliónmi prispieť aj Európska únia, sa nemá kto zaviazať. Proces zmeny majiteľov navyše ešte viac komplikuje predvolebný boj v USA.

Od marca, keď sa do obchodných záležitostí zamiešala predvolebná taktika Joea Bidena, pribudli pred pár dňami dve podstatné novinky. Z pohľadu oceliarov však ťažko hovoriť o dobrých správach.

Stovky miliónov eur pôjdu do iných rúk

Na piatkovej tlačovke k téme dekarbonizácie to oznámili minister životného prostredia Tomáš Taraba s vicepremiérom pre plán obnovy Petrom Kmecom.  

Dekarbonizácia, čiže znižovanie emisií oxidu uhličitého, by podľa Tarabu nemala skončiť v duchu zaužívanej frázy „operácia sa podarila, pacient zomrel“. Mal tým na mysli najmä to, že nechcú nútiť firmy, aby investovali do drahých technológií, ktorých výsledkom bude len nákladná výroba vecí, ktoré „nebudú predateľné na trhu“.

Plánovaná investícia košických oceliarní do dekarbonizácie bola na slovenské pomery kolosálna, do elektrifikácie pecí chceli vliať vyše 1,5 miliardy eur. Podnik v podstate nemá na výber, keďže musí držať krok s konkurenciou i prísnymi normami EÚ, ktoré časom môžu (napríklad pre nedostatok bezplatných emisných povoleniek, ktorých je čoraz menej a ktoré by si oceliarne museli nakupovať na trhu za drahé peniaze) generovať firme nechcené dodatočné náklady.

Časť nákladov na investíciu mali pritom pokryť európske peniaze, dohromady zhruba 600 miliónov eur. Zhruba polovica mala ísť z plánu obnovy a druhá časť z Modernizačného fondu. Investícia sa však pre zmenu majiteľa materskej spoločnosti odkladala a spoločnosť by peniaze z plánu obnovy nestihla minúť do stanoveného termínu – do polovice roku 2026.

 „V súčasnosti ani U. S. Steel, ani Slovenská republika nevieme nijako postúpiť,“ uviedol na tlačovke Taraba s doplnením, že U.S. Steel už do veľkej investície nechce ísť, zatiaľ čo nový vlastník nemôže. Dodal, že 600 miliónov eur, ktoré mali putovať na dekarbonizáciu výroby spoločnosti U. S. Steel, v podstate zamrzlo.

Ministerstvo sa však podľa Tarabových slov nechce prizerať, ako peniaze prepadnú, a preto vyzvalo slovenské firmy, ktoré spĺňajú dekarbonizačnú schému v rámci plánu obnovy, ktorý bude onedlho zverejnený, aby sa začali hlásiť a posielať svoje zámery.

„Vyzývame slovenské subjekty, aby sa aktívne zapojili do tejto výzvy aj prostredníctvom prvotných vstupov, aby sme ju vedeli realizovať,“ dodal Kmec s tým, že ide zhruba o 300 miliónov eur z plánu obnovy. Druhú polovicu, ktorú mal U. S. Steel dostať prostredníctvom klasických eurofondov, nechajú nedotknutú dovtedy, kým nenájdu iný spôsob, ako ju vhodnejšie využiť.

Druhá správa vyzerá pozitívnejšie. Ale len vyzerá

V súvislosti s problémami košických oceliarní by správa o tom, že akcionári U. S. Steel drvivou väčšinou odsúhlasili predaj spoločnosti do rúk japonského giganta Nippon Steel za približne 13 miliárd eur, mala znieť pozitívne. Veci sa však pohli dopredu len naoko. Spravodajský web CNN napríklad konštatuje, že vyhliadky fúzie nikdy nevyzerali tak zle.

Na uzavretie transakcie je totiž potrebný súhlas Výboru pre zahraničné investície v Spojených štátoch, ktorý tvoria členovia kabinetu prezidenta Joea Bidena. A ten transakciu z istých dôvodov odmieta.

Hoci si veľká časť akcionárov, zákazníkov i ľudí zo spriaznených odvetví myslí, že je obchod pre všetkých výhodný, odbory to vnímajú inak. Dohoda čelí výraznej opozícii zo strany odborového zväzu United Steelworkers, ktorý v súvislosti s obchodom hovorí o „predaji zamestnancov“, ale aj strate kritickej infraštruktúry.

„Ak dovolíme, aby jedného z najväčších výrobcov ocele v našej krajine kúpila korporácia v zahraničnom vlastníctve, budeme zraniteľní, pokiaľ ide o uspokojovanie našich potrieb v oblasti obrany aj kritickej infraštruktúry,“ uviedol prezident United Steelworkers David McCall.

Práve toho sa chytil Joe Biden, ktorý v marci verejne vystúpil proti navrhovanej dohode: „Je dôležité, aby sme zachovali silné americké oceliarske spoločnosti poháňané americkými oceliarmi.“

Osud košických oceliarní podlieha boju o amerického voliča

Aj keď nie je ničím výnimočným, že si krajiny strážia strategické odvetvia, akým je aj oceliarstvo, to, že tak Spojené štáty robia pri Japonsku, ktoré je ich blízkym spojencom, vzbudzuje otázniky.

Biden minulý mesiac priznal, že odpor odborového zväzu United Steelworkers voči dohode bol jedným z dôvodov jeho rozhodnutia: „Povedal som našim oceliarskym robotníkom, že im kryjem chrbát, a myslel som to vážne.“

Svetové médiá preto ako hlavný dôvod odmietania obchodu nevnímajú strategické ciele, ale najmä predvolebný boj o modré goliere. A to najmä v štáte Pensylvánia, kde americké oceliarne sídlia a kde zvykne byť hlasovanie medzi kandidátmi republikánov a demokratov veľmi tesné. Biden totiž nie je jediný, kto dohode bráni. Do zápasu o modré goliere sa vehementne vložil aj druhý kandidát Donald Trump.

To, že v prípade oceliarní ide najmä o politiku, dokazuje, že týždeň po tom, ako Biden vystúpil proti dohode, ho United Steelworkers podporil ako kandidáta na prezidenta.