Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, to oznámil na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Rijáde. 

Aktuálne je Palestína uznaná ako štát 140 členskými krajinami OSN z celkového počtu 193, pričom medzi nimi sú aj Rusko a niektoré európske štáty, ako Bulharsko, Maďarsko, Cyprus, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Česká republika a Švédsko. V minulosti svoj zámer uznať Palestínu oznámili aj vlády Írska, Španielska, Nórska a Slovinska.

(tass)

Aj minulý týždeň boli dve lietadlá spoločnosti Finnair letiace z Helsínk do Tartu nútené vrátiť sa do Fínska v dôsledku rušenia signálu GPS, čo viedlo k strate kontaktu s estónskym letiskom.

Spoločnosť Finnair vyjadrila nádej, že letisko v meste Tartu bude do konca mája schopné spustiť alternatívny navigačný systém nezávislý od GPS, takže bude možné obnoviť lety. Finnair je jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá má priame lety medzi Fínskom a Tartu.

Ministri zahraničných vecí Estónska, Lotyšska a Litvy už dávnejšie uviedli, že za výpadky systémov GPS je zodpovedné Rusko. Toto konanie považujú pobaltské štáty za nepriateľské.

Denník Financial Times s odvolaním sa na vlastný zdroj napísal, že Rusko ruší signály GPS, aby zabránilo útokom dronov na Kaliningradskú oblasť – ruskú exklávu, ktorá je od zvyšku Ruskej federácie oddelená územím Európskej únie.

Od začiatku Ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine sú poruchy GPS oveľa častejšie ako v minulosti. Letecké spoločnosti hlásia veľký počet incidentov v oblasti Baltského mora, najmä nad Kaliningradskou oblasťou, ako aj nad Čiernym a Kaspickým morom a vo východnom Stredomorí.

Výpadok GPS nemá vplyv na trasu letu, ani na jeho bezpečnosť – piloti si tento problém uvedomujú a lietadlá majú alternatívne navigačné systémy. Signál GPS je však v súčasnosti potrebný pri približovaní lietadla k letisku.

(tasr, dpa)

Uhynutého mroža objavili už vlani na ostrove Hopen v súostroví Svalbard (Špicbergy). Testy, ktoré vykonalo nemecké laboratórium, teraz odhalili prítomnosť vtáčej chrípky. Nedalo sa pritom určiť, či ide o kmeň H5N1 alebo H5N8, keďže testovaná vzorka bola príliš malá. „Je to prvýkrát, čo bola vtáčia chrípka zaznamenaná u mroža,“ povedal Christian Lydersen z Nórskeho polárneho inštitútu.

Na Špicbergoch, ktoré ležia na polceste medzi pevninským Nórskom a severným pólom, objavili vlani celkovo asi šesť uhynutých mrožov. Podľa Lydersena je možné, že niektoré z nich mali vtáčiu chrípku.

Mrože sa zvyknú združovať najmä v letných mesiacoch, keď sa topí ľad. Podľa Lydersena je preto teraz dôležité sledovať vývoj situácie. V ohrození sú v súvislosti s vtáčou chrípkou aj ľadové medvede, ktoré by sa mohli nakaziť konzumáciou infikovaného mroža.

(tasr, afp)

Viac ako tisíc ľudí sa v sobotu zúčastnilo na demonštrácii v Hamburgu, pričom držali plagáty s heslami ako „kalifát je riešením“ a vyzývali na zavedenie práva šaríja.

Úrady uviedli, že demonštráciu zorganizovali ľudia blízki organizácii „Muslim Interactive“, ktorú odborníci charakterizujú ako skupinu odmietajúcu demokraciu a ktorú domáce spravodajské orgány klasifikujú ako extrémistickú.

Nemecký kancelár Olaf Scholz na tlačovej konferencii s premiérom Čiernej Hory Milojkom Spajićom povedal: „Je úplne jasné, že všetky islamistické aktivity musia byť riešené s využitím možností a opatrení nášho ústavného štátu“. Dodal, že „je potrebné pozorne zvážiť konkrétne dôsledky toho, čo sme tam videli“, a zdôraznil, že trestné činy musia byť stíhané.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v nedeľu prisľúbila „tvrdé opatrenia proti islamistickej teroristickej propagande a nenávisti voči Židom“. Faeserová dodala: „Ak chcete kalifát, v Nemecku ste na nesprávnom mieste“.

(politico)

Podľa agentúry AFP išlo zrejme o reakciu na pochod za Európu, ktorý sa za účasti asi 20-tisíc ľudí konal v Tbilisi v nedeľu večer. Akcia z nedele večera bola súčasťou protivládnych protestov proti kontroverznému návrhu zákona o zahraničnom vplyve.

Vládna strana Gruzínsky sen v pozvánke na svoje zhromaždenie vyzvala „vlastencov z celej krajiny“, aby prišli a „povedali nie revolúciám financovaným zo špinavých peňazí, útokom na cirkev,… LGBT propagande, propagovaniu drog, diskreditácii štátnych inštitúcií, radikalizmu a polarizácii“.

Na zhromaždení s prejavom vystúpil aj vplyvný miliardár Bidzina Ivanišvili, ktorý je predsedom vládnucej strany Gruzínsky sen. Vyhlásil, že „stúpenci globálnej strany vojny“ zneužívajú Gruzínsko a Ukrajinu „ako potravu pre delá“ v boji proti Ruskej federácii.

AFP vo svojej správe poznamenala, že výzva Gruzínskeho sna k občanom sa objavila v rovnakom čase, ako sa medzi ľuďmi začali šíriť tvrdenia, že vládni zamestnanci majú účasť na provládnom zhromaždení povinnú.

Gruzínsky parlament má o návrhu zákona o zahraničnom vplyve hlasovať v utorok v druhom čítaní.

Vládna strana Gruzínsky sen trvá na tom, že je pevne proeurópska, a odmieta, že by presadzovala gruzínsky variant v Rusku platného zákona o tzv. zahraničných agentoch. Tvrdí, že cieľom navrhovaného zákona je len „zvýšiť transparentnosť“ zahraničného financovania mimovládnych organizácií.

Kritici zákona však argumentujú, že ide o prejav ruského vplyvu a nasmerovanie Gruzínska, bývalej sovietskej republiky, k užším vzťahom s Ruskom.

(tasr, afp)

Exminister životného prostredia a predseda mimoparlamentného Mosta-Híd 2023 László Sólymos sa obáva ohrozenia vôd Žitného ostrova. Šéf rezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) predstavenie riešenia avizuje do dvoch mesiacov.

„Tak ako som nerozumel Jánovi Budajovi, nerozumiem ani súčasnému ministrovi. Obaja na stole zdedili reálny projekt a hodili ho do koša. Obaja sľubovali verejnosti zázračné trvalé riešenie envirozáťaže. V prípade Jána Budaja sa len premrhal čas a pripravené eurofondy. Pri Tomášovi Tarabovi to dopadne obdobne,“ komentoval Sólymos. Zrušenie celej sanácie považuje za nezmyselné aj preto, že dotiahnutie projektu zo strany ministerstva by si podľa neho vyžadovalo minimálnu energiu. Financovať sa mal z eurofondov.

Podľa Tarabu išlo od začiatku o zbabraný projekt. „Predchodcovia nám nechali nevysporiadané pozemky, pochybný zmluvný dodatok s navyšovaním ceny, ktorý predstavuje predpoklad pre to, že pri čerpaní eurofondov by prišlo k riziku výrazného krátenia finančných zdrojov. V súčasnosti pripravujeme podklady aj pre vyšetrovacie orgány, ktoré sa Vrakuňou už detailne zaoberajú,“ uviedol v reakcii pre TASR. Tvrdí, že technické riešenie bolo navyše pri Vrakuni definované ako dočasné. „Zároveň pánovi Sólymosovi odkazujem, že sa rovnako detailne pozrieme na systém zálohovania PET fliaš, ktorého architektom je údajne rovnako on,“ dodal.

(tasr)

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júni (kontrakt exspiruje v utorok 30. apríla) dosiahla do 18.53 h 88,63 USD (82,68 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 87 centov (0,97 percenta). Aktívnejší kontrakt s dodávkou v júli zaznamenal pokles o 1,01 USD (1,14 percenta) na 87,20 USD/barel.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v júni dosiahla 83,03 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to znamená pokles o 82 centov (0,98 percenta).

Predstavitelia palestínskeho hnutia Hamas pricestovali do Káhiry na nové kolo rokovaní s egyptskými a katarskými mediátormi. Egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí v tejto súvislosti uviedol, že vkladá nádej do nového návrhu na prímerie v Pásme Gazy.

Navyše, inflácia v USA podľa ukazovateľa, ktorý preferuje americká centrálna banka (Fed), v marci vzrástla, pričom prekonala očakávania ekonómov. Takýto vývoj naznačuje, že Fed nebude mať záujem v dohľadnom čase pristúpiť k zníženiu úrokových sadzieb.

(tasr, reuters, bloomberg)

Táto situácia podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) predstavuje vážny problém pre dosiahnutie cieľov zníženia emisií v cestnej doprave. 

V roku 2023 predaj elektromobilov vzrástol oveľa rýchlejšie ako počet nových nabíjacích staníc, čo vedie k tzv. „infraštruktúrnej medzere“. Najväčší podiel nabíjacích staníc sa sústredí v niekoľkých štátoch ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko, zatiaľ čo ostatné krajiny zaostávajú.

Patrí medzi ne aj Slovensko, ktoré sa snaží zlepšiť situáciu v tomto roku prostredníctvom výstavby nových nabíjačiek financovaných z plánu obnovy.

Rastúca potreba rýchlejšieho rozvoja nabíjacej infraštruktúry je kľúčová, keďže Európska komisia odhaduje, že do roku 2030 bude potrebné zvýšiť počet nabíjacích staníc na takmer trojnásobok súčasných inštalácií.

ACEA upozorňuje, že bez dostatočnej verejnej nabíjacej infraštruktúry nebude možné dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti zníženia emisií a podporiť trh s elektromobilmi v Európe.

(euractiv)

„Máme dohodu o tom, že využívanie uhlia sa ukončí v prvej polovici 30. rokov. Je to historická dohoda,“ povedal britský minister pre energetickú bezpečnosť a klimatickú neutralitu Andrew Bowie. Dohoda o ukončení činnosti uhoľných elektrární bude zahrnutá v záverečnom komuniké, ktoré zverejnia v utorok (30. 4.), na záver dvojdňového samitu G7 o klimatickej zmene.

Ako pre Reuters už počas víkendu povedal nemenovaný zdroj, diplomati zo štátov G7 – Talianska, USA, Británie, Francúzska, Nemecka, Kanady a Japonska diskutovali o tejto otázke v nedeľu do neskorých hodín, ešte pred začatím ministerskej schôdzky.

V súvislosti s najnovšími informáciami Luca Bergamaschi, spoluzakladateľ talianskeho klimatického inštitútu ECCO, uviedol, že „dohoda pomôže urýchliť presun investícií od uhlia k čistejším technológiám“. Ide najmä o Japonsko, ale aj ďalšie ázijské ekonomiky vrátane Číny a Indie.

(tasr, reuters)

Merkelová svoj súkromný život chráni pred verejnosťou a odmieta verejné vystúpenia aj rozhovory, aby sa mohla plne sústrediť na svoju knihu, ktorá by mala byť publikovaná na jeseň tohto roku. 

Memoáre, ktoré majú vyjsť pod nakladateľstvom Kiepenheuer & Witsch, opisujú kľúčové politické rozhodnutia jej kancelárskeho obdobia a sú očakávané nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách vrátane USA a Veľkej Británie.

Oficiálnou spoluautorkou memoárov je Beate Baumannová, dlhoročná Merkelovej spolupracovníčka, ktorá teraz pôsobí ako jej politická poradkyňa.

(merkur)

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v Berlíne stretol s čiernohorským premiérom Molojkom Spajičom. Na spoločnej tlačovej konferencii hovoril o veľkom pokroku tejto balkánskej krajiny pri plnení požiadaviek potrebných pre vstup do EÚ, predovšetkým v otázkach týkajúcich sa právneho štátu.

„Táto ambicióznosť a rýchlosť na mňa urobili dojem. Považujem to za realistickú ambíciu,“ uviedol nemecký kancelár na margo prípadného vstupu Čiernej Hory do eurobloku.

Zdôraznil tiež, že Čierna hora je dôležitým faktorom stability na Balkáne, a v tomto smere prisľúbil podporu Nemecka. „Týka sa to najmä vzťahu medzi Kosovom a Srbskom, ako aj komplikovanej situácie v Bosne a Hercegovine,“ spresnil.

Podľa Spajiča Čierna Hora vníma Nemecko ako dôležitého partnera. S nedávno prijatým zákonom proti praniu špinavých peňazí sa krajina podľa neho stane novým trhom aj pre nemecké firmy.

Čierna Hora požiadala o vstup do EÚ pred 16 rokmi, pričom prístupové rokovania sa začali koncom roka 2012. Spolu s ňou sa do Únie snaží dostať ďalších päť krajín západného Balkánu vrátane Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Severného Macedónska a Srbska.

(tasr, dpa)

„Bolo to nesprávne,“ konštatoval obžalovaný Thomas H., ktorý je obvinený z úmyslu odovzdať utajované skutočnosti ruskej rozviedke.

Thomasa H. zadržala polícia v auguste minulého roka. Nemecká prokuratúra vo svojom vyhlásení uviedla, že predtým sa niekoľkokrát pokúsil kontaktovať ruské veľvyslanectvo v Berlíne a konzulát v Bonne a ponúkol im svoju spoluprácu.

Obvinený bol zamestnancom Spolkového úradu pre zariadenia, informačné technológie a technickú podporu (BAAINBW) so sídlom v Koblenzi, ktorý má na starosti vyzbrojovanie nemeckej spolkovej armády (Bundeswehr). Informácie, ktoré získal pri výkone svojej práce, odovzdal ruskej spravodajskej službe, uviedla prokuratúra.

Zo správ nemeckých médií po zatknutí Thomasa H. vyplývalo, že mal prístup k citlivým informáciám, keďže oddelenie, v ktorom pracoval, malo za úlohu aj obstarávanie moderných systémov pre elektronický boj. Patrili sem technológie na sledovanie a rušenie rádiových systémov protivníka a „vypínanie“ nepriateľských rádiových systémov alebo systémov na ochranu pred útokmi zo vzduchu.

Thomas H. je obvinený, že pôsobil ako agent cudzej spravodajskej služby a porušil pravidlá o služobnom tajomstve. Pojednávania pred súdom v Düsseldorfe na západe Nemecka budú trvať do konca júna.

(tasr, bbc)

Zmluva by vo svojej konečnej podobe mala byť schválená na Svetovom zdravotníckom zhromaždení, ktoré sa začína 27. mája.

Napriek širokému konsenzu o potrebe záväzného textu v snahe dosiahnuť efektívnejšiu reakciu medzinárodného spoločenstva na pandémie pretrvávajú medzi štátmi názorové rozdiely, ako to dosiahnuť. Základom pre rokovania v Ženeve je dokument, ktorý sa zásluhou vyjednávačov zásadne zmenil a zjednodušil do verzie s 23 stranami a má o štvrtinu menej slov než pôvodný text.

Hlavné spory sa týkajú prístupu k objaveným patogénom, prístupu k produktom na boj proti pandémii, ako sú vakcíny vyvinuté na základe týchto objavov, a spravodlivej distribúcie nielen testov, liečby a vakcín proti pandémii, ale aj prostriedkov na ich výrobu.

Nový návrh zmluvy sa zameriava na body, v ktorých je zhoda.

Niektoré citlivejšie body majú poslúžiť ako témy pre diskusie v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Ide najmä o prístup k patogénom a zdieľanie produktov, ktoré sú výsledkom výskumu týchto mikróbov.

Ku kritikom návrhu patrí K. M. Gopakumar, výskumník z Third World Network – jednej z 20 mimovládnych organizácií, ktoré monitorujú rokovania a analyzovali aj nový text. Gopakumar sa domnieva, že návrh zmluvy nevytvára žiadne právne rámce, ktoré by zaistili predvídateľný a udržateľný prístup k financovaniu, produktom a technológiám súvisiacim s pandémiou.

Podľa organizácie Lekári bez hraníc (MSF) sú záväzky týkajúce sa transferu technológií do najchudobnejších krajín „slabé“. MSF tiež tvrdí, že zmluva musí lepšie regulovať globálne zdravie a spravodlivosť a nielen chrániť záujmy farmaceutického priemyslu.

(tasr, dpa)

„Pre Ukrajinu sú v tejto chvíli kľúčové komodity týkajúce sa predovšetkým protivzdušnej obrany a delostreleckej munície. Riadené strely Taurus sú prostriedkom na údery v hĺbke. Pre Ukrajinu, samozrejme, význam majú, ale nie kľúčový. Ukrajina má aj iné prostriedky, ktoré majú ďaleký dosah,“ povedal Petr Pavel a ako príklad uviedol americké systémy ATACMS s dostrelom 300 km a viac.

To, či nakoniec Ukrajina tieto strely získa, pre ňu podľa českého prezidenta nie je v tejto dobe kľúčovým bezpečnostným aspektom. „Čo by som vyzdvihol, je nemecká iniciatíva, ktorá sa týka protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktorá má v tejto chvíli pre Ukrajinu oveľa zásadnejší význam,“ dodal.

Pavel tiež poukázal na význam nemeckej podpory Ukrajiny, ktorá je podľa jeho slov „absolútne zásadná“. Pripomenul, že Nemecko je po Spojených štátoch druhým najvýznamnejším podporovateľom Kyjeva, a to v mnohých aspektoch.

Novinári prezidentom pripomenuli Pavlove slová z jeho vlaňajšej návštevy Berlína, kde Nemecko vyzval, aby v súvislosti s bezpečnosťou prevzalo líderskú úlohu v Európe. Steinmeier na to reagoval slovami, že Berlín zodpovednosť preberá. „Nielen že niečo sľubujeme, ale aj dodávame,“ zdôraznil. Podotkol, že Nemecko sa značnou mierou angažuje v prospech nezávislosti a suverenity Ukrajiny.

(tasr)

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nová expozícia bude obsahovať „vozidlá a ručné zbrane zahraničných armád, bojové dokumenty, mapy, ideologickú literatúru a vybavenie“.

Z vozidiel budú predstavené napríklad švédske bojové vozidlo CV90, francúzsky mini tank AMX-10 a britský obrnený transportér Saxon, ktorý darovali Kyjevu v roku 2015.

Neoverené video zdieľané ruskými zdrojmi tiež údajne ukazuje trosky hlavného bojového tanku Abrams americkej výroby, ktorý nedávno ukoristili v bojoch neďaleko Avdijivky, prevážaný do moskovského Parku víťazstva.

Korešpondent ruského vojenského kanála Zvezda ocenil stav ukoristeného bojového vozidla Marder nemeckej výroby a tvrdil: „Je v takmer dokonalom stave, ale môžete vidieť mierne preliačiny po nárazoch, pravdepodobne od dronov“.

(telegraph)

Novela nahradí aktuálne platné registrované partnerstvo. Registrovaní partneri nemajú v súčasnosti v ČR podľa zákona spoločný majetok, pričom po strate partnera či partnerky nemajú nárok na vdovecký či vdovský dôchodok, čo má novela napraviť.

Osvojenie dieťaťa však bude aj po novom možné len v prípade, že by jeho biologickým rodičom bol jeden z partnerov. Zároveň osvojenie už adoptovaného dieťaťa jedného z partnerov tým druhým má byť možné iba na základe rozhodnutia súdu.

Novela je výsledkom kompromisných dohôd v Poslaneckej snemovni. Jej tvorcovia pôvodne presadzovali, aby mali páry rovnakého pohlavia, ktoré uzatvoria zväzok, všetky práva, aké majú v manželstve muž a žena vrátane adopcií detí. To sa však ukázalo v oboch komorách parlamentu v súčasnosti ako nepriechodné a prešiel až kompromisný návrh.

Českí aktivisti z iniciatívy Jsme fér poukazujú na to, že novela síce zlepší situáciu takýchto párov aj takzvaných dúhových rodín s deťmi, rovnoprávnosť a plné uznanie v spoločnosti im však nezaistí. Je preto braná ako akýsi medzikrok.

(tasr, idnes.cz, afp)

Bývalého policajta a šéfa súkromnej bezpečnostnej služby našli zastreleného vo svojom dome na okraji Stupavy. Šesťdesiatšesťročný Daniel Čermuška, niekdajší šéf B.O.B. Security a bývalý riaditeľ Úradu vyšetrovania v Bratislave, bol nedávno obvinený NAKA z napojenia na zločineckú skupinu takáčovcov.

Telo Daniela Čermušku objavila jeho manželka v sobotu večer, keď zaznel výstrel. Napriek rýchlemu zásahu záchranárov muž na mieste zraneniam podľahol. Podľa informácií portálu Startitup.sk polícia už začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia. 

Čermuška mal podľa vlastných slov kontakty s Ľubomírom Kudličkom, bosom skupiny takáčovcov, avšak popieral, že by jeho firma zabezpečovala výpalníctvo v ich prospech. Spolupráca mala spočívať v získavaní klientov pre stráženie objektov, za čo by Kudlička mal získať províziu. Kvôli nevýhodným podmienkam sa však k žiadnej finálnej dohode nedostali.

(startitup)

Tadžické ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo ruského veľvyslanca Semiona Grigorieva, aby mu doručilo protestnú nótu, v ktorej tvrdí, že Tadžici sú vystavení nespravodlivému zaobchádzaniu zo strany Moskvy.

Nezmienilo sa však o zadržaní viacerých mužov – údajne Tadžikov – ruskými orgánmi po masovom útoku na koncertnú sálu na predmestí Moskvy z 22. marca, pri ktorom zahynulo najmenej 144 ľudí. K zodpovednosti za útok sa opakovane prihlásila stredoázijská frakcia teroristickej skupiny Islamský štát (IS).

Ruské orgány deň po útoku oznámili zadržanie 11 osôb vrátane štyroch podozrivých páchateľov, ktorí sú občanmi Tadžikistanu. Zvyšných obvinili z toho, že im pomáhali.

Dodalo tiež, že z Ruska deportovali už 27 Tadžikov a ďalších 306 pridali na zoznam ľudí, ktorých vysťahujú. Takéto reštriktívne opatrenia sa podľa Dušanbe zavádzajú iba proti tadžickým občanom.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok informovala, že Rusko dočasne sprísnilo kontroly na hraniciach ako opatrenie proti terorizmu.

Prijatím opatrení sa Moskva podľa nej snaží vyriešiť aj problém s dlhými radmi na hraniciach. „Zvlášť zdôrazňujeme, že takéto kroky majú dočasný charakter a nezohľadňujú štátnu príslušnosť osôb prichádzajúcich (do Ruska),“ dodala hovorkyňa.

(tasr, reuters)

Delegácia hnutia Hamas v pondelok pricestuje do Egypta, ktorý sa spolu s Katarom snaží sprostredkovať dohodu o zastavení izraelskej ofenzívy výmenou za prepustenie rukojemníkov. Vojna v Gaze vypukla začiatkom októbra po útoku Hamasu na Izrael. Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu v nedeľu uviedol, že hnutie nevidí vážny problém v najnovšom návrhu Izraela.

„Dúfam, že Hamas prijme túto dohodu a – úprimne povedané – dnes by na nich mal byť vyvíjaný maximálny tlak zo sveta, aby dohodu prijali,“ povedal britský minister zahraničných vecí David Cameron.

Zároveň uviedol, že vznik nezávislého palestínskeho štátu si bude vyžadovať odchod predstaviteľov Hamasu a ľudí zodpovedných za útok zo 7. októbra z Pásma Gazy a „zrušenie teroristickej infraštruktúry v Gaze“.

(tasr, afp)

Spomína aj zúfalstvo poslancov Mareka Krajčího (Slovensko, KÚ, Za ľudí) a Oskara Dvořáka (PS). Svedčí o tom podľa nej aj odborný pohľad opozičnej strany SaS.

Nová koncová nemocnica Rázsochy je podľa šéfky rezortu zdravotńíctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) zlyhaním vlády Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora, pre ktoré poslanci Dvořák a Krajčí pracovali. „Pamätáme si, ako verejne klamal vtedajší premiér Eduard Heger o tom, ako sa plnia míľniky Plánu obnovy a odolnosti vo výstavbe nemocnice na Rázsochách. Musela som pri tomto flagrantnom zlyhaní týchto pánov konať okamžite a hľadala som to najlepšie a najefektívnejšie riešenie,“ vyhlásila ministerka. Dodala, že počká na rozhodnutie vlády, predstúpi pred verejnosť a korektne bude informovať o projekte novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Opozičné PS, KDH a hnutie Slovensko v pondelok oznámili, že spoločne zbierajú podpisy na odvolanie Dolinkovej z funkcie. Odovzdať by ich mohli počas týždňa. Na odchod ministerky vidia viacero dôvodov, najmä ohrozovanie eurofondov a „netransparentné“ rozhodnutie v súvislosti s výstavbou koncovej univerzitnej nemocnice na bratislavských Rázsochách.

Strana SaS reagovala, že zvolanie schôdze v parlamente k odvolávaniu Dolinkovej nepodporí. Odôvodnila to tým, že za niektoré problémy, pre ktoré chcú opoziční politici ministerku odvolávať, sú zodpovední aj niektorí z nich. Zároveň tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo chcú poslanci z KDH a hnutia Slovensko ministerku odvolať, je ich boj za štátne zdravotníctvo a boj proti prístupu k interrupciám. Strana zároveň deklarovala, že za ministerkino prípadné odvolanie v parlamente možno zahlasuje, pretože na to podľa nej existujú dôvody.

(tasr)

Podľa schválenej účtovnej závierky za rok 2023 dosiahol RTVS stratu vyše 2,3 milióna eur. Členka dozornej komisie rady Tatiana Strempeková Tomanová v tejto súvislosti pripomenula aj stanovisko audítora účtovnej závierky, prednesené na ostatnom rokovaní rady (15. 4.), podľa ktorého „významným faktorom účtovnej straty sú osobné náklady a ich navýšenie oproti roku 2022 o 7.329.087 eur“.

Strempeková Tomanová zdôraznila, že k výraznej dynamizácii zvýšenia osobných nákladov a nákladov na externú spolupráce došlo v poslednom štvrťroku 2023, priebežný výsledok hospodárenia v treťom štvrťroku podľa nej vykazoval zisk. „Rada RTVS vyjadruje názor, že priebežným dôsledným sledovaním účtovného vývoja mohol manažment vykázanej celkovej strate predísť, respektíve ju mohol minimalizovať,“ skonštatovala Strempeková Tomanová.

Ekonomický riaditeľ RTVS Eduard Čengel na rokovaní upozornil, že účtovná strata pri porovnaní nákladov a výnosov je jeden, no nie jediný ukazovateľ hospodárenia. Poukázal tiež na to, že účtovná strata, oveľa vyššia, takmer na úrovni 27 miliónov eur, bola plánovaná už v rozpočte schválenou radou. „Ak rada konštatuje, že manažment mohol správnymi opatreniami znížiť výslednú stratu, môžem povedať, že práve týmito krokmi sme plánovanú účtovnú stratu v rozpočte znížili o vyše 90 percent,“ upozornil na rokovaní.

Citoval tiež zo stanoviska vedenia, ktoré zdôraznilo, že v rámci rozpočtu príjmov a výdavkov dokázal RTVS vykázať za rok 2023 celkový prebytok vo výške 24.986.230 eur. „Vďaka tomuto prebytku bol RTVS schopný znížiť plánovanú ročnú účtovnú stratu,“ dodal

Rozporoval tiež relevantnosť porovnávania priebežného a záverečného výsledku hospodárenia. „Je bežné, aj z predchádzajúcej praxe minulých rokov v RTVS, že výdavky v poslednom štvrťroku boli výraznejšie vyššie,“ skonštatoval. Pripomenul, že pod hospodársky výsledok sa podpísal aj nárast cien energií i odpisy dlhodobého majetku.

(tasr)

„Za českú stranu musím povedať, že veľmi pozorne sledujeme všetko, čo sa deje u nášho suseda. Máme aj veľa možností, ako s nimi ten vývoj konzultovať. Ja budem mať v nadchádzajúcom období rokovanie s novým slovenským prezidentom,“ avizoval Petr Pavel.

Na rôzne veci je podľa neho potrebné hľadieť s odstupom a neposudzovať všetko podľa vyhlásení, ale skutočných krokov. „Napríklad vo vzťahu k Ukrajine vidíme, že tá situácia nie je taká, ako bola prezentovaná pred prezidentskými voľbami, ale že podpora Ukrajiny pokračuje na rôznych úrovniach,“ povedal český prezident.

Dodal, že aj pri témach ako situácia médií či súdov na Slovensku bude potrebné počkať na ďalší vývoj a potom zaujať stanovisko.

Termín Pavlom avizovaného stretnutia zatiaľ nie je presne daný. Nie je ešte jasné, či pôjde o osobné alebo online rokovanie, povedala spravodajkyni TASR Pavlova hovorkyňa Eva Hromádková.

Na otázku nemeckého novinára smerovanú k aktuálnemu vývoju na Slovensku reagoval aj Steinmeier, ktorý potvrdil, že aj Nemecko sa o situáciu v SR zaujíma a že Pellegriniho pozval na návštevu Berlína.

(tasr)

„Keďže oprávnenie vymenovať (na návrh predsedu samosprávneho kraja) riaditeľa príspevkovej organizácie prislúcha jedine zastupiteľstvu samosprávneho kraja, jedine zastupiteľstvo môže, v prípade, ak ostane táto funkcia neobsadená, uznesením poveriť konkrétnu osobu jej riadením až do obsadenia tejto funkcie po úspešnom vykonaní výberového konania,“ uviedla prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach Alena Mosná. V upozornení s dátumom 5. apríla navrhla predložiť upozornenie na najbližšie zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK) a prijať účinné opatrenia, aby k podobným prípadom nedochádzalo.

Prokurátorka taktiež podala protest proti ustanoveniam rokovacieho poriadku Zastupiteľstva KSK, ktoré sú podľa nej v rozpore so zákonom o samosprávnych krajoch. Poukázala na to, že súčasné znenie rokovacieho poriadku dáva predsedajúcemu „možnosť rozhodnúť len na základe jeho vlastnej úvahy, bez akýchkoľvek ďalších limitov či obmedzení upravených rokovacím poriadkom, či rozpravu ku konkrétnemu bodu programu zasadnutia otvorí alebo nie“. Navrhla pritom napadnuté ustanovenia zmeniť v súlade so zákonom.

O proteste a upozornení prokuratúry na pondelkovom rokovaní krajského zastupiteľstva informoval poslanec a košický primátor Jaroslav Polaček. Upozornil na 30-dňovú lehotu na vybavenie veci a navrhol, aby o tejto veci poslanci osobitne rokovali. Doplnenie programu zasadania mu však pri hlasovaní v zastupiteľstve neprešlo.

Riaditeľ Úradu KSK Boris Bilčak na zasadaní potvrdil námietky prokuratúry s tým, že ďalší postup KSK bude v súlade s 30-dňovou lehotou. „Budeme o tom informovať v najbližšom období. Naložíme s týmito vecami tak, ako nám káže zákon. Dnes ešte nie je ten čas, keď by sa tieto veci mali prerokúvať,“ povedal.

(tasr)

Brende na konferencii Svetového ekonomického fóra (WEF) venovanej globálnej spolupráci, rastu a energetike v Saudskej Arábii varoval, že verejné dlhy v pomere k výkonom ekonomík sú blízko úrovniam, aké sme nevideli od tridsiatych rokov devätnásteho storočia, a že vyspelým ekonomikám hrozí stagflácia.

Podľa aktuálnych odhadov by globálna ekonomika mala v tomto roku vzrásť približne o 3,2 percenta. „To nie je zlé, ale ani to nie je tempo, na ktoré sme si zvykli, celé desaťročia sa rast pohyboval na úrovni 4 percent,“ povedal Brende v rozhovore pre CNBC. V niektorých veľkých ekonomikách podľa neho existuje riziko, že sa ich rast spomalí ako v 70. rokoch minulého storočia.

„Nemôžeme si dovoliť obchodnú vojnu, naďalej musíme medzi sebou obchodovať,“ odpovedal Brende na otázku, ako sa vyhnúť obdobiu nízkeho rastu. Obchod, ako aj globálne hodnotové reťazce sa podľa neho síce zmenia, ale „nemali by sme s vaničkou vyliať aj dieťa“. Musíme totiž riešiť vysoký globálny dlh. „Takýto dlh sme nevideli od napoleonských vojen, zadlženosť sa blíži k 100 percentám globálneho HDP.“

Vlády musia podľa Brendeho uvažovať, ako znížiť dlh, a prijať také fiškálne opatrenia, ktoré nestiahnu ekonomiky do recesie.

Brendeho varovanie korešponduje s nedávnou správou Medzinárodného menového fondu (MMF), v ktorej sa uvádza, že globálny verejný dlh sa vlani zvýšil na 93 % HDP a stále je o 9 percentuálnych bodov vyšší ako pred pandémiou. MMF predpokladá, že do konca desaťročia by sa globálny verejný dlh mohol priblížiť k 100 percentám HDP.

(tasr, cnbc)

„Sme znepokojení schválením nového zákona irackým parlamentom, ktorý kriminalizuje vzťahy osôb rovnakého pohlavia, ako aj iné formy správania v súkromí, s ktorým súhlasia obe strany,“ uviedla hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová. Zároveň poukázala na to, že za takéto vzťahy možno podľa zákona v Iraku teraz udeliť až 15-ročný trest odňatia slobody.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťZa vzťahy osôb rovnakého pohlavia hrozí v Iraku podľa nového zákona až 15 rokov väzenia

Nie je to však len základná mzda, na výplatnej páske sa objavia aj takzvané paušálne náhrady podľa bydliska členov parlamentu a príplatky im patria aj za výkon funkcií.

Viac sa dočítate v článku Petry Mitaľovej:

Mohlo by vás zaujímať

EkonomikaPlaty poslancov sú aj v tomto roku nad šiestimi tisícmi eur. Poskočil základ i diéty

V príprave na šampionát už nebudú pokračovať obrancovia Boris Brincko, Daniel Gachulinec a útočníci Jozef Baláž, Matej Kašlík a Servác Petrovský. Slovenskí reprezentanti odohrajú pred MS ešte dva prípravné zápasy, najbližší v piatok 3. mája v Žiline proti Poľsku.

(tasr)

Dievča útok prežilo, hoci je vo vážnom stave. Spolužiačka ju nožom zasiahla do oblasti srdca. Nôž si páchateľka údajne priniesla z domu.

(police.hu, blikk)

Zdôraznila, že najväčší prínos tejto udalosti pocítili občania, lebo dnes až 450 miliónov ľudí môže cezhranične slobodne cestovať, pracovať a študovať. Dodala, že za 20 uplynulých rokov až 2,7 milióna študentov z desiatich členských štátov využilo program Erasmus na štúdium v ​​inej európskej krajine. Verí, že títo mladí ľudia sú tými najlepšími „vyslancami európskeho ducha a európskej myšlienky“.

Spresnila, že pri porovnaní roka 2004 s dneškom vidieť, že obchod v rámci EÚ vzrástol o 40 percent, pričom v desiatich nových členských štátoch sa za 20 rokov vytvorilo šesť miliónov pracovných miest a miera nezamestnanosti sa znížila na polovicu. Prínos vidí aj v rozšírení spoločnej infraštruktúry z východu na západ a zo severu na juh. Týka sa to diaľnic, železníc, ale aj potrubí, elektrickej siete a prenosu dát.

„Samozrejme, dvadsaťsedmička je oveľa silnejšia ako pätnástka v tom čase,“ spomenula ďalší prínos rozšírenia. Dodala, že narástol aj význam EÚ vo svete. Únia s 24 a neskôr s 27 krajinami (po vstupe Bulharska, Rumunska a Chorvátska) má oveľa viac obyvateľov a priniesla aj nový geopolitický rozmer.

Podľa jej slov predošlé skúsenosti krajín strednej a východnej Európy so Sovietskym zväzom veľa naučili EÚ o vzorcoch správania Kremľa a ruského prezidenta Vladimira Putina. V praxi to znamenalo zvýšenú ostražitosť.

(tasr)

Ukrajinskí diplomati v Nemecku dostali medzičasom od ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu nariadené, aby na prípad osobitne dohliadli a udržiavali kontakt s nemeckými bezpečnostnými orgánmi. Cieľom je zaistiť, aby bol páchateľ náležite potrestaný.

(tasr, dpa)

Urobil tak „svojvoľne a bez vedomia nadriadenej“, konštatuje sa v zázname o pohovore.

Rozhovor poskytol Lipšic naživo v stredu v čase obeda. Po jeho absolvovaní informoval hovorkyňu, ale ani to podľa záznamu o pohovore „neospravedlňuje jeho protiprávne konanie“.

Okrem Kukanovej boli na pohovore prítomné aj zástupkyňa riaditeľky Marta Kolcunová a prokurátorka Lucia Chabadová, ktorá je poverená vedením oddelenia legislatívy.

Lipšicovi vytkli, že počas práce poskytol rozhovor, v ktorom „verejnosť oboznámil so svojimi subjektívnymi názormi na situáciu na prokuratúre po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry“.

Kukanová konštatovala, že situáciu vyriešili pohovorom, pretože Lipšic je prokurátorom odboru legislatívy len krátko. „Zrejme si ešte neosvojil základné povinnosti prokurátora,“ konštatuje sa v zázname.

(denník n)

„Tvrdím, že som zle odhadol Vladimíra Putina, že je natoľko racionálny a inteligentný, že Ukrajinu nenapadne, pretože to bola taká veľká blbosť a nezmyselná chyba, že by to čo len trochu duševne normálny štátnik nikdy neurobil,“ priznal exprezident.

Schválenie vyše 60-miliardovej pomoci USA pre Ukrajinu hodnotí pozitívne. „Je to dobré. Celú dobu zastávam názor, že Ukrajine treba pomáhať. Ukrajina bola napadnutá rovnako ako sme boli my napadnutí v auguste 1968. My sme sa nebránili, Ukrajina sa bráni a je dobré, že sa bráni a je dobré, že sa jej pomáha.“

(echo24)

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že spojenci NATO nedodali Ukrajine to, čo sľúbili. Podľa neho však nie je neskoro na to, aby Ukrajina zvíťazila vo vojne s Ruskom.

Podľa Stoltenberga má niekoľkomesačné meškanie americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu „vážne dôsledky na bojisku“. Ruskej armáde sa podarilo postúpiť pozdĺž frontovej línie a nedostatok prostriedkov protivzdušnej obrany umožnil, že svoje ciele zasiahlo viac ruských rakiet. Zdôraznil však, že ďalšia podpora je už na ceste.

(tasr, afp)

Do konca tohto roka by mali dostať bezpečné ženské domovy dokopy až 770-tisíc eur.

Minister práce Erik Tomáš priblížil, že na Slovensku pôsobí 13 bezpečných ženských domov, ktoré sú financované jednak z vyšších územných celkov, ale aj z takzvaného Nórskeho finančného mechanizmu. Tento grant sa však v máji končí a hrozil zánik takýchto zariadení.

V pôsobnosti ministerstva bolo podľa Tomáša aj zvýšenie príspevku na humanitárnu pomoc pre domácnosti alebo fyzické osoby. Príspevok sa zvýšil z 800 eur na 1500 eur. O poskytnutej výške budú rozhodovať úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré by ho mohli opakovane udeliť dvakrát do roka.

(tasr)

Informoval o tom turistický klub Hikemates na sociálnej sieti s tým, že napokon zvíťazil návrh od architektov z ateliéru „ô“.

„Ich návrh je inšpirovaný montovanými áčkovými chatami Javorina, ktoré dodnes nájdeme v každej horskej oblasti Slovenska. Známy tvar, množstvo spomienok, kontinuita prispôsobená náročným terénnym a klimatickým podmienkam či minimalizácia materiálu a flexibilita modulárneho systému umožňujú efektívnu výstavbu a estetické začlenenie do okolia,“ uvádza Hikemates.

Chata pod Rysmi je najvyššie položenou tatranskou chatou, leží v nadmorskej výške 2250 metrov a zároveň patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v Tatrách.

Nové ekologické toalety sú podľa predsedu Hikemates Patrika Pajtu patentovaným riešením, ktoré možno nájsť na viacerých miestach v horských oblastiach v Európe. Ich výhodou je nenáročná prevádzka a fakt, že ide o dlhodobo udržateľné riešenie, keď živé organizmy, ako napríklad dážďovky, rozkladajú tuhú časť exkrementov a redukujú jej objem. Systém je podobný ako u bežných „kompostérov“.

Nepôjde však o obyčajné toalety, na aké sú turisti zvyknutí. Výstavbu chcú finančne pokryť vďaka partnerom a prostriedkom z darov a dvoch percent z daní.

(tasr)

Pred pozastavením svojej činnosť organizácia (WCK) prerozdelila v Pásme Gazy od vypuknutia vojny v októbri vyše 43 miliónov porcií jedál, čo samo o sebe predstavuje 62 percent všetkej potravinovej pomoci medzinárodných mimovládnych organizácií.

WCK uviedla, že má pripravených na vstup do Gazy cez hraničný priechod Rafah 276 kamiónov, v ktorých sa nachádza takmer osem miliónov porcií jedál. Okrem toho pošle nákladné vozidlá do Gazy aj z Jordánska.

„Humanitárna situácia v Gaze je stále hrozná,“ uviedla výkonná riaditeľka WCK Erin Goreová. „Obnovujeme našu činnosť s rovnakou energiou a odhodlaním, aby sme poskytli potraviny čo najviac ľuďom,“ dodala.

„Museli sme sa rozhodnúť. Buď celkom prestaneme poskytovať ľuďom jedlo počas jednej z najhorších kríz vôbec, čo sa týka hladu, alebo v tom budeme pokračovať vediac, že humanitárni pracovníci aj civilisti sú vystavení zastrašovaniu a zabíjaniu,“ povedala Goreová.

„Nakoniec sme sa rozhodli pokračovať a poskytovať ľudom jedlo v týchto pre nich najťažších časoch,“ dodala.

(tasr, reuters)

„Suma 13. dôchodku, štátnej sociálnej dávky, sa podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy pohybuje v rozpätí od 50 do 300 eur. Napriek výraznému rastu spotrebiteľských cien od roku 2020 sa však tieto sumy nezvýšili, čím sa reálna hodnota tejto štátnej sociálnej dávky znížila,“ uviedlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v predkladacej správe.

Rezort Erika Tomáša uvádza, že v tomto roku by malo byť viac ako 1,47 milióna poberateľov dôchodkov a tento počet má stúpať. Celkové výdavky na toto opatrenie majú byť v roku 2024 viac ako 828 miliónov eur, v budúcom roku budú ešte o 100 miliónov eur vyššie. V nasledujúcich rokoch by mali potom vzrásť na 978 miliónov eur v roku 2026 a na 1,033 miliardy eur v roku 2027.

Zákonodarcovia schválili aj pozmeňujúci návrh poslankyne parlamentu Zdenky Mačicovej (Hlas). Navrhla podmienku 40 odpracovaných rokov na získanie nároku na predčasný starobný dôchodok naviazať na zmenu strednej dĺžky života, a to rovnakým spôsobom ako v prípade všeobecného dôchodkového veku. Vek nároku na predčasný starobný dôchodok sa tak bude postupne zvyšovať.

Schválený bol aj návrh poslanca Jána Richtera (Smer). Sociálna poisťovňa tak bude môcť poskytnúť ministerstvu obrany údaje o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie, ako aj ich vdovám a vdovcom, a to bez súhlasu týchto osôb. Má sa tak naplniť zámer rezortu obrany udeliť im v budúcnosti vojenské vyznamenanie.

Väčšina novely bude účinná od 1. júla 2024. Úprava súvisiaca s posunutím novej výplatnej fázy v starobnom dôchodkovom sporení nadobudne účinnosť 1. januára 2026.

(tasr)

Odvoláva sa pritom na výsledky štúdie, ktoré prezentovalo ministerstvu kultúry i vedeniu SND. Riešiť s nimi bude aj organizáciu stavebných prác.

(tasr)

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaOpozícia chce koniec Dolinkovej. Tvrdí, že nadŕža súkromníkom v zdravotníctve

(tasr)

Okolnosti vzniku videa nemožno počas vojenského konfliktu nezávisle overiť. 

(x)