Štátny tajomník sa bráni tvrdením, že obviniť ho z porušenia zákona je rovnaké, ako vzniesť také obvinenie voči niekomu, kto sedel v taxíku, keď taxikár prekročil rýchlosť. Tu by sa dalo namietať, že Filip Kuffa nie je obyčajný pasažier, ale štátny tajomník. Teda v jeho prípade by to bolo akoby taxikár porušil pravidlá cestnej premávky počas toho, ako by prevážal prezidenta policajného zboru.

No tu si treba uvedomiť, že vrtuľník nie je auto, ktoré dokáže šoférovať takmer každý a letové predpisy nie sú predpisy cestnej premávky, ktoré tiež pozná každý. Ak teda Filip Kuffa tvrdí, že sa pred cestou pilota opýtal, či je možné letieť a ten mu odpovedal, že áno a aj napriek tomu došlo k porušeniu pravidiel, vina padá opäť skôr na pilota ako na pasažiera.

Po druhé, Kuffa je štátny tajomník, ktorý má na starosti zonáciu národných parkov. Ak ako štátny tajomník používa v národnom parku vrtuľník či štvorkolku, je možné, a dokonca aj veľmi pravdepodobné, že si to naozaj vyžadujú jeho pracovné povinnosti a záujem o prácu v regiónoch (tak ako to sám tvrdí).

Samozrejme, ak štátny tajomník jazdí po lese na štvorkolke bez potrebných dokladov, ktoré by si vopred vybavil (ako to vraj robili jeho predchodcovia), pôsobí to papalášsky. Lenže papalášizmus a hrubé porušenie zákona – ako dôvod na okamžitý odchod z funkcie – sú dve celkom rozdielne veci.

Kuffa má za sebou ešte jeden silný argument. Tým je mienka ľudí žijúcich v oblastiach, ktorých sa to týka a ktorí mali vedenia rezortu z čias Jána Budaja až po krk.

Je totiž pravda, že Budaj robil rozhodnutia prevažne od stola z Bratislavy a v regiónoch sa preto stretával s veľkým odporom. V Poloninách sa hovorí, že Budaj nechodil o riešeniach diskutovať, ale ich oznamovať. Napríklad v Stakčíne preto musel zo stretnutia s obyvateľmi Polonín utiecť z kultúrneho domu zadným východom.

Preto miestnym veľmi nezáleží na tom, či Kuffa chodil po lese na štvorkolke s potrebnými papiermi alebo bez nich. Jeho prítomnosť budú vnímať ako pozitívnu či negatívnu na základe toho, aké z toho budú výstupy. A minimálne pre nezainteresovaných zatiaľ pôsobí lepším dojmom ako jeho predchodca.

Tým, samozrejme, nechceme povedať, že Kuffa v nijakom z medializovaných prípadov neporušil pravidlá. Možné to je (hlavne v prípade používania štvorkolky v lese). Ak si niekto myslí, že Kuffa prekročil zákon a má byť potrestaný, mal by sa obrátiť na štátne orgány, aby vec prešetrili.

No žiadať jeho odvolanie z pozície štátneho tajomníka či dokonca požadovať odstúpenie ministra Tarabu v tejto chvíli vyzerá ako lacné vytĺkanie politického kapitálu z kauzičky, ktorá si vôbec nezasluhuje až takú širokú a intenzívnu mediálnu pozornosť.

Problém Filipa Kuffu je totiž inde.

Stačí si pozrieť jeho profily na sociálnych sieťach alebo záznam z rokovania parlamentného výboru, na ktorom mal vysvetľovať sporný prelet vrtuľníkom. Z jeho reakcií nezriedka kričí pomerne vulgárny štýl komunikácie.

Redaktorke Denníka N Soni Mäkkej Kuffa na sociálnych sieťach odkázal, že je „tupá ako bagandža“. Poslankyni Stohlovej sa na výbore pýtal, či je normálna. Alojzovi Hlinovi hovoril, že nemá „trepať“. Aj preto na rokovaní výboru vyzeral jeho predseda Rudolf Huliak ako distingvovaný pán.

Ak by nebolo tohto hrubého slovníka, Filip Kuffa mohol celú záležitosť vysvetliť jednoducho tým, že ak si niekto myslí, že pochybil či už pilot, alebo on sám, nech podá podnet na príslušné úrady. A bolo by vymaľované.

Teraz však majú jeho odporcovia dosť materiálu na jeho diskreditáciu nie pre to, čo spravil, ale preto, ako sa vyjadroval. A to je hlúpa politická chyba, ktorá sa mu môže vypomstiť nielen dnes, ale aj v budúcnosti, kedy sa všetky tieto videá budú dať použiť na jeho politickú diskreditáciu.

Tu pritom nejde len o politickú taktiku. Kuffa je členom strany, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám. Ak sa jej predstaviteľ správa hrubo, ide tým proti základným cieľom, ktoré by takáto strana mala mať. Politika je ostrá záležitosť, ktorá si niekedy vyžaduje konfrontačnú komunikáciu, no spoločné dobro, ktoré by malo byť cieľom politika, čo sa hlási ku kresťanstvu, sa určite nebuduje hrubým urážaním politických súperov.

Obzvlášť ak je váš strýko katolícky kňaz. Potom už nerobíte medvediu službu len sebe a svojej strane, ale aj spoločenstvu, z ktorého ste vyšli a ktoré ste chceli v politike hájiť. Najmä Filip Kuffa, jeden zo špecialistov na medvede, by to mal dobre vedieť.