Hosťami predsa boli maďarský premiér Viktor Orbán, britský politik Nigel Farage, nemecký kardinál Gerhard Müller, poľský europoslanec Ryszard Legutko, francúzsky politik Érik Zemmour, izraelský autor Yoram Hazony či americký konzervatívny komentátor Rod Dreher. Podobne pôsobivý bol aj zoznam hostí zo Slovenska, ktorý tvorili exminister Milan Krajniak a bývalá poslankyňa Anna Andrejuvová.
Teda žiadni extrémisti, ale v podstate politici hlavného prúdu, ktorých jedinou chybou je, že nie sú progresívci.
Emir Kir, starosta bruselskej štvrte, kde sa konferencia uskutočnila, označil v komunikácii s políciou podujatie za zakázané. Starostovi prekážalo, že ľudia, ktorí majú byť na konferencii prítomní, bojujú za národnú suverenitu a tradičnú rodinu, niektorí, zrejme menšina, aj proti manželstvám homosexuálov a potratom. To je podľa neho provokatívne a diskriminačné voči minoritám a ľudským právam – a teda nelegálne.
Ak dôvody, ktoré uviedol starosta Kir, vztiahneme na Slovensko, vidíme, že by mu prekážala aj väčšina slovenskej spoločnosti. Veď na Slovensku našťastie ešte stále nepovažuje väčšina spoločnosti národnú suverenitu, napríklad pri ochrane hraníc pred nelegálnou migráciou, za prežitok. Väčšina takisto odmieta homosexuálne manželstvá.
Ak takéto názory do Bruselu nepatria, tak potom tam nepatrí ani väčšina obyvateľov Slovenska. A my všetci, ktorí si to myslíme, sme podľa tejto logiky akýsi podľudia, ktorí už nemajú ani právo stretávať sa a diskutovať.
Nemenej zaujímavé je, že Emir Kir je podľa Roda Drehera bývalý člen Socialistickej strany, ktorý z nej bol v roku 2020 vylúčený za extrémizmus. Kir sa totiž stretol s delegáciou starostov z Turecka, z ktorých dvaja boli členmi neofašistickej Strany nacionalistického hnutia. Jej polovojenská odnož Siví vlci je spájaná s teroristickými činmi a vo Francúzsku je jej činnosť zakázaná.
To ukazuje, že konferenciu v hlavnom meste Európskej únie sa jej občanom snažil zakázať islamista, ktorý sa najnovšie spojil s radikálnymi progresívcami.
Áno, až sem sme sa za uplynulé roky aj vďaka tomu, kto stojí na čele EÚ, dostali.
Že to nie je ojedinelý výstrelok, ukazuje predchádzajúce prijatie rezolúcie, ktorá požaduje, aby bolo v Charte práv EÚ zakotvené právo na potrat. Ako už vysvetlil Vladimír Palko, toto nariadenie požaduje aj odstránenie výhrady vo svedomí, čo znamená, že potraty bude musieť po novom robiť každý lekár, či sa mu to páči, alebo nie.
Taktiež žiada, aby boli v EÚ potraty legálne až do dvadsiateho týždňa, teda do času, keď má dieťa vyvinutú hlavu, ruky a nohy, ktorými dokáže hýbať, viaceré vnútorné orgány a rastú mu už dokonca aj vlasy. Rezolúcia EP navyše požaduje, aby na potrat mohli chodiť aj neplnoleté dievčatá bez vedomia rodičov a tiež volá po povinnej sexuálnej výchove na školách.
No a zlatým klincom je, že táto rezolúcia hovorí aj to, že ak ste proti niečomu z vyššie uvedených vecí, tak ste spiatočník či extrémista a patríte ku krajnej pravici.
Aj na tom vidno, že konanie bruselskej polície a europoslancov vlastne spolu súvisí. Veď ľudia ako Kir len doviedli do dôsledku to, čo schválili pred pár dňami europoslanci.
A to celé dokopy ukazuje, že Brusel sa už úplne zbláznil.
Výsledkom takéhoto stavu môžu byť len dve možnosti. Prvou je, že to postupne EÚ rozbije. Druhou je, že to naštartuje procesy, ktoré ju reformujú.
Na to druhé je šanca už o pár týždňov, keď sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu.
Tie majú na Slovensku tradične rekordne nízku účasť (v roku 2019 len 22,7 %, v roku 2014 približne 13 %), čo spôsobuje, že do Bruselu a Štrasburgu vysielame politikov, ktorí tamojším bláznovstvám pomáhajú.
Presne tak dopadli aj posledné eurovoľby z mája 2019, v ktorých vyhrala koalícia PS/Spolu. Získala až dvadsať percent hlasov. Napriek tomu, že ešte v januári 2019 mali tieto strany v prieskumoch verejnej mienky 4,9 (PS) či 3,5 (Spolu) percenta hlasov. A na konci februára 2020, teda ani nie o rok po eurovoľbách, sa nedostali do parlamentu, keď spoločne získali 6,9 percenta hlasov.
Aj z toho vidieť, že zisky progresívcov boli vďaka nízkej účasti vo voľbách značne nadhodnotené a oni preto získali až štyri mandáty (k nim treba pripočítať aj Ďuriš Nicholsonovú zo SaS), aj keď ich reálny výtlak by stačil sotva na jeden.
Do Bruselu sme teda poslali ľudí, ako sú Hojsík, Wiezik či Bilčík, ktorí tam hlasovali za zelené a progresívne nezmysly typu zákaz spaľovacích áut do roku 2035, právo na potrat či Istanbulský dohovor. A tak pomáhali pretláčať veci, na ktoré by doma nikdy nenašli podporu väčšiny spoločnosti.
Samozrejme, výsledky volieb do Európskeho parlamentu nebudú závisieť od Slovenska, ale od štátov, ktoré majú omnoho vyššie zastúpenie v tejto inštitúcii.
No ak tam budeme naďalej posielať progresívcov, potom sa nečudujme, že nás najprv tam a časom aj doma niekto označí za podľudí, ktorí nesmú verejne prehovoriť. A to len preto, že sme vlastne podozrivo normálni.
