Holub: Medu rapídne ubúda. Včelárenie je tvrdá drina, ľudia si ho romantizujú

Holub je profesionálny fotograf, zachytáva najmä svadby, ktoré sú spravidla cez víkend, takže počas pracovného týždňa sa môže venovať svojim úľom. Má to aj ďalšiu výhodu – dokáže si štýlovo odfotiť vlastné produkty, spraviť grafické úpravy a získať si aj náročnejších kupcov.

Keby chcel vyžiť len z produktov včiel, musel by mať podľa vlastných prepočtov okolo štyristo rodín.

Prízvukuje, že aj pri súčasnom počte sto úľov, ide o skutočnú drinu, ktorá zahŕňa najmä prenášanie a dvíhanie ťažkých vecí.

"Na kongresoch sa stretávame s pokazenými chrbtami a vyskočenými platničkami. V spoločnosti je zažité, že včelárenie je romantické hobby, pri ktorom pozorujete včely a raz za rok vyberiete med, ale realita je úplne odlišná," konštatuje so smiechom.

Mechanizácia sa podľa neho využíva skôr na včelích farmách, kde sú tisíce včelstiev, lebo takéto stroje sú veľmi drahé.

Holubovi pri práci pomáha len otec, ktorý plní tekuté zlato do fliaš a jeho partnerka. Tá však minulý rok po poštípaní včelou prekonala anafylaktický šok, takže teraz podstupuje imunoterapiu. "Dúfame, že sa bude môcť vrátiť k pomáhaniu, lebo sa už toho veľa naučila. Spravuje aj naše sociálne siete," hovorí remeselník.

Klimatická zmena sa podpisuje pod nízku znášku

Na prostredie Štiavnických Baní nedá dopustiť. Zatiaľ čo na iných miestach Slovenska sa už intenzívne poľnohospodári, takže včely tam čelia rôznym chemickým postrekom, v jeho okolí je to pre kopcovitý terén a poveternostné podmienky nemožné.

"Náš med je stopercentne z prírodných zdrojov, a nie z poľnohospodárskych plodín ako repka olejná. Máme však o polovicu až o dve tretiny nižšiu znášku," priznáva odvrátenú stranu mince.

Žiadna sezóna podľa neho nie je rovnaká a pre nastupujúcu klimatickú zmenu nemožno kvantifikovať priemernú znášku. Medu vraj rapídne ubúda. Pre včely je najdôležitejší jarný rozvoj, lebo vtedy kvitnú všetky plodiny. V posledných rokoch sa podľa jeho slov stáva, že všetky kvety a ovocné stromy zamrznú, takže poriadne nezakvitnú.

"Ďalšia hlavná znáška u nás je z lipy a tá má špeciálny druh kvetu, ktorý má otvorené nektáriá a kvitne na prelome júna a júla. Vtedy zasa nastávajú extrémne horúčavy, ktoré lipové kvety vysušia, takže v nich nie je žiaden nektár," pokračuje včelár vo výpočte negatívnych zmien podnebia.

Minulý rok nastali oba prípady – aj nečakaný mráz, aj horúčavy – takže včelári si nezarobili ani na náklady.

Tento rok zasa prekvapili skoré teploty, takže naraz vykvitli všetky ovocné stromy. Včely ešte neboli v sile, aby mohli túto znášku naplno využiť a zároveň nestíhali opeliť toľko stromov. Môžeme preto podľa neho čakať aj horšiu úrodu ovocia.

"Takúto situáciu si nepamätajú ani štyridsaťroční medohospodári. Profesionálnym včelárom nezávidím, lebo znáška bude postupom rokov len horšia. Bežní ľudia to možno necítia, ale my, ktorí sme odkázaní na prírodu, klimatickú zmenu cítime," konštatuje.

Včely majú stres z nedostatku potravy, čelia patogénom, ktoré sme na naše územia zavliekli nezodpovedným kočovaním a objavujú sa aj invázne druhy, varuje. "Dúfam, že sršeň ázijský do našich vyšších polôh tak skoro nepríde, prvú vlnu výskytu očakávam okolo Dunaja, keďže kráľovné prežívajú cez zimu zahrabané v zemi a sú zvyknuté na teplejšiu klímu," vysvetľuje.

Štát podľa Holuba musí nájsť správnu metodiku likvidovania hniezd, lebo sršeň ázijský nemá na našom území prirodzeného predátora a môže narobiť významné škody.

Pomoc od štátu je nízka

Medohospodári nemôžu rátať ani s výraznou pomocou štátu. Ročne dostávajú od ministerstva pôdohospodárstva dotácie za opeľovaciu činnosť. Ide však len o štyri eurá za včelstvo, takže Holub dostane tento rok štyristo eur.

Na porovnanie, v susednom Maďarsku je táto platba štvornásobne vyššia.

"Sme vďační aj za to. Dostávame aj dotácie na nákup technických pomôcok ako odviečkovacie zariadenia či medomet. Na niektoré si môžeme žiadať raz za päť rokov, na iné raz za desaťročie," hovorí.

Problémom podľa neho je, že Slováci nie sú zvyknutí platiť si za kvalitný med. "Ak v Lidli stojí tri eurá a ľudia nevedia, že ide len o zafarbený roztok ryžového sirupu z Číny, nie sú ochotní zaplatiť mi päťnásobok a myslia si, že som vydriduch," opisuje ťažkosti predaja.

Vytvoriť jednodruhový med je vyššia liga včelárenia

Vďaka dobrému marketingu na sociálnych sieťach má však vždy dosť záujemcov. Prispievajú k tomu aj ocenenia. V roku 2022 a 2023 vyhral súťaž Najlepší slovenský med.

Holub sa zameriava na výrobu jednodruhového medu. Ten musí obsahovať viac ako 50 percent jednej zložky, overuje sa laboratórnou analýzou. Väčšina včelárov podľa neho nerieši, z čoho včely nanosia med a keď sú plásty plné, jednoducho ich stočia, takže vznikne kvetový zmiešaný med.

Na druhové medy podľa jeho slov treba viac odborných znalostí. Medohospodár musí vedieť, kedy aká rastlina kvitne a aj aké je zloženie flóry v okolí včelnice. So včelami treba aj kočovať, teda ich prisúvať bližšie k požadovanej znáške, ak sa tá nenachádza v okolí.

"Musím vedieť, kedy plásty vybrať, aby bol med zrelý a zároveň, aby sa tam nezačali miešať ďalšie kvety. Získavanie druhových medov je vyššia škola včelárstva," hodnotí.

Na minuloročnej celosvetovej súťaži Apimondia v Čile Holub vyhral s gaštanovým medom. Na Slovensku sú podľa jeho slov dve veľké gaštanice: v Modrom Kameni a pri Zlatých Moravciach, ale stromy v oboch napadla choroba.

V Štiavnických vrchoch však predkovia vysadili aj niekoľko solitérnych gaštanov. Ich nevýhodou je, že kvitnú zároveň s lipou, ktorá je pre včely atraktívnejšia. "Minulý rok však lipové kvety pre horúčavy vyschli, a tak včely zalietali na tých pár solitérnych gaštanov. Tak som získal jednodruhový med," opisuje nečakaný vývin udalostí.

Začínajúci včelár môže ohroziť iných medohospodárov

Včelárstvo podľa neho zažíva vzostupný trend. Je vraj mnoho chovateľov, ktorí si myslia, že idú zachrániť svet tým, že si dajú na záhradu jeden úľ, ale svojou nezodpovednosťou narobia viac škody.

"Včely nechováte v jednej ohrade ako sliepky, ale zalietajú aj do desať kilometrov. Ak nemáte odborné znalosti, včely sú slabé a v úli prepukne choroba. Niekto iný má o pár kilometrov ďalej včelnicu, celý rok tam vráža tisíce eur do potlačenia parazitov a na jeseň uňho vypukne reinvázia pre jedného nezodpovedného včelára v okolí," opisuje možné negatívne dosahy.

Aby k takýmto situáciám nedochádzalo, Holub organizuje kurz. Podľa jeho slov je oň vysoký záujem, navštevujú ho nielen začiatočníci, ale aj dlhoroční včelári z celého Slovenska, ktorí nemajú o remesle také poznatky, alebo sa im nedarí a nevedia prečo.

Okrem medu sa snaží zužitkovať aj všetkých šesť včelích produktov: peľ, propolis, vosk, materskú kašičku a jed.

Poskytuje aj úľovú apiterapiu. Ide o pobyt v apidomčeku, keď človek priamo nepožíva včelí produkt, ale vdychuje úľový vzduch. "Včela je veľmi čistotný tvor a prostredie úľa je sterilné. Apidomček je včelín s prieduchmi, cez ktoré prúdi vzduch z úľa obohatený o výlučky produktov, ktoré včela vyparuje, ale aj vonné látky zo včiel samotných. Vzduch vnútri domčeka je presýtený prchavými látkami prospešnými pre zdravie a návštevník ich inhaluje," opisuje Holub čoraz obľúbenejšiu formu terapie.