Agát a ovocné stromy zamrzli, včelstvá uhynuli. Medu nebude ani na vianočnú oblátku, varujú včelári

Neplechu robia aj chemické postreky. Na jednej strane škodia včelám a na strane druhej sa potom úbytok múch a rôznych komárov prejaví v tom, že hmyzožravce viac konzumujú včely. „Napríklad včelárik zlatý už vo veľkých húfoch čaká pri úľoch na to, kedy včely vyletia, a rovno ich požiera, aby aj on prežil," opisuje Kliment.

V severnejších krajoch sa cez zimu včelám darilo o niečo lepšie. "Výpadky hlavne v neskorých  jesenných mesiacoch zapríčinila varroáza alebo následné virózy včelstiev. Výpadky v Trenčianskom kraji boli na úrovni okolo desať percent, čo nie je veľa," hodnotí Milan Janco, predseda včelárov za tamojšiu župu.

Liesky, agát aj ovocné stromy za nula bodov

Medohospodárov na severe Slovenska zasa trápi znáška.

Na jarnej znáške sa najvýraznejšie podieľajú ovocné stromy a repka olejná. Prvé spomínané začali kvitnúť skoro, a preto zamrzli, takže takmer žiaden úžitok z nich nebol. "Svoju úlohu v tom zohralo aj veľké sucho minulé leto, keď sa zakladá nová úroda," vysvetľuje príčiny toho, že sa stromy neujali, predseda Slovenského zväzu včelárov Pavel Fiľo.

Rovnaký osud postretol liesky, rakyty, brezy a drieň.

Lepšie na tom bola jarná znáška z repky. "Med mali na jar len včelári v nižších oblastiach kraja a len tam,  kde bola repka. Výnosy z nej boli na úrovni 40 až 50 percent štandardných znášok," hovorí Janco. Agát však na väčšine územia zamrzol a inde ho priniesli včely v takom malom množstve, že ho včelári nestáčali, aby úľ mal z čoho žiť.

"Za posledných desať rokov bol doteraz najhorší rok 2020, keď väčšina včelárov stočila necelú polovicu priemeru, niekde ani to nie. Tento rok to u veľkej časti včelárov vyzerá tak, že pre chladnú jar a výpadok agátu budú výsledky pravdepodobne ešte horšie ako v roku 2020. Včelári hlásia asi jednu tretinu úrody oproti priemeru," zhŕňa situáciu včelár Adam Sadovský z Bratislavy.

Poslednou záchranou je kvitnúca slnečnica

Lepšie na tom nie je ani lipový med, a to sa jeho znáška už končí. "Lipa potrebuje vysoké teploty, bezvetrie a relatívnu vlhkosť. Vietor aj búrky vysušujú nektár," vysvetľuje Fiľo.

Ani súčasné vysoké teploty, ktoré naprieč Európou dosahujú rekordy, neprajú dostatku zlatej pochúťky. Nektár sa z rastlín odparí skôr, než ho malí opeľovači stihnú pozbierať.

"Straty sa budú veľmi ťažko doháňať. Veľa včelárov zakrmuje takmer celý rok s výnimkou dvoch-troch týždňov produkčnej znášky, ale ani vtedy nestočili žiaden med. Takúto neúrodu si niektorí nepamätajú ani dvadsať rokov," konštatuje Kliment.

Nádeje vkladajú do kvitnúcej slnečnice. "Chceli by sme, aby každá rodina doniesla aspoň tridsať kíl medu a dvadsať kíl by sme im odobrali," hovorí šéf včelárov Fiľo. Či sa ujme, bude záležať od počasia, primeranej vlhkosti a nie veľkých búrok.

Na severe v horských oblastiach je úplná bieda a niektorí včelári ešte nestočili žiaden med. "Niektorí už začali svoje včelstvá pripravovať na zazimovanie. Mnohí včelári nebudú mať med ani na tradičnú vianočnú oplátku, ak si nenechali med z minulého roku. Tento rok len financovali krmivo, aby im včelstvá prežili," konštatuje Janco.

Ceny medu nevzrastú

Priemerná cena za kilo kvetového medu na Slovensku je osem eur. V supermarketoch ho možno kúpiť výrazne lacnejšie, ale včelári sa zhodujú, že jeho pôvod je pochybný. Všeobecne známe je využívanie glukózo-fruktózového sirupu na riedenie medu, čo sa pomerne ťažko odhaľuje. Cena za kilogram takéhoto sirupu sa síce pohybuje už od pol eura, ale s pravým medom nemá veľa spoločného.

Supermarkety majú tú výhodu, že môžu med ponúknuť za nižšie ceny ako slovenskí včelári. Spotrebitelia sú preto zvyknutí na nižšiu cenu medu, ktorej sa bežný včelár nevie priblížiť. Hoci sú tento rok medohospodári v strate, výrazné zdražovanie vraj netreba očakávať.

"Neviem si predstaviť, že by sme pri súčasných vysokých cenách potravín zdraželi trebárs na desať eur za fľašu. Ľudia by kupovali v oveľa menšom množstve ako doteraz," myslí si Kliment.

Medovicový med možno predávať aj za desať až dvanásť eur, ale tento rok ho včelári takmer nestočili. Kupovať ho preto treba len od overených producentov, lebo podľa včelárov sa určite zvýši falšovanie medu prostredníctvom farbenia.

Tohtoročná neúroda sa teda prejaví len vo finančnej strate včelárov. "Bohužiaľ, včelári musia hľadať svoje vnútorné zdroje, aby sanovali straty, respektíve zvýšené náklady aj na kŕmenie včiel. To bude negatívne vplývať na rozvoj včelárstva," domnieva sa Janco.