Jedenásť prokurátorov zrušeného ÚŠP napísalo Žilinkovi kritický list. Ten hovorí o útoku
Okrem Lipšica sú autormi listu Ondrej Repa, Ladislav Masár, Michal Šúrek, Lucia Bizoňová, Vladimír Kuruc, Peter Kysel, Matúš Harkabus, Daniel Mikuláš, Vasiľ Špirko a Rastislav Hruška.
Marošovi Žilinkovi v liste vyčítajú jeho negatívny postoj k Danielovi Lipšicovi hneď v roku 2021 po svojom nástupe na čelo generálnej prokurátory. Z toho podľa nich pramenila aj jeho pasivita pri rušení Úradu. Kritizujú aj chaos pri presune agendy špeciálnej prokuratúry, ktorú po jej zániku prevzali krajské prokuratúry. Podľa ich slov im nie je umožnené dokončiť rozpracované prípady.
Žilinkovi pripomenuli aj niekoľko konkrétnych pochybení, z ktorých spomenuli zrušenie pracovnej cesty prokurátorov do USA, znemožnenie výroby štyroch darčekových predmetov s logom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) pre zahraničné delegácie, či kontaktovanie zahraničných zastupiteľstiev, aby sa vyhýbali priamemu kontaktu so špeciálnou prokuratúrou.
„Je len otázkou času, koľko ďalších prokurátorov tento Váš proces normalizácie odradí a znechutí natoľko, že taktiež odídu z rezortu,“ dodali na záver listu.
Žilinka: Ide o konfrontačný spôsob komunikácie
Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že list 11 prokurátorov bývalého ÚŠP z celkového počtu 28 prokurátorov ÚŠP berie na vedomie. Podľa neho prezentovali svoje subjektívne názory a pocity.
„Nepovažujem za dôstojné viesť s kolegami názorovú polemiku prostredníctvom médií. Vnímam ho ako pokračovanie v konfrontačnom spôsobe komunikácie z ich strany, samozrejme, prostredníctvom médií. Tým, že ani len nevyčkali na moju reakciu, len potvrdili, že im vlastne nešlo o nič iné, ako o útok prostredníctvom médií. Snahu o seriózny dialóg a konštruktívnu diskusiu si totiž predstavujem obsahovo, ako aj formálne úplne inak,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti.
Faktom podľa neho ostáva, že tak náročná operácia, akou bol prechod agendy bývalého ÚŠP na krajské prokuratúry a Generálnu prokuratúru SR, prebehla „bez zásadných problémov, ktoré by mali za následok porušenie práv subjektov trestných konaní“.
List Európskej komisie
Zrušeniu špeciálnej prokuratúry prechádzali ešte vlani konzultácie premiéra Roberta Fica v Bruseli. Komisia v decembri varovala pred novelizáciou trestných kódexov a rušením špeciálnej prokuratúry bez dôkladného zváženia.
Koncom marca tohto roka dostal vicepremiér Peter Kmec list od eurokomisie, v ktorom ho žiadala zodpovedať otázky v súvislosti s plánom obnovy. Komisia uviedla, že rozpustenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny slovenského trestného práva, najmä skrátené tresty a premlčacie lehoty, majú vplyv na systém vnútornej kontroly Slovenska. Obávala sa, ako sa zabezpečí vyšetrovanie prípadov súvisiacich s plánom obnovy.
Komisia sa okrem iného pýtala, aká je záruka, že špeciálni prokurátori zo špeciálnej prokuratúry budú pokračovať v riešení existujúcich prípadov, kým nebudú vyriešené právoplatným rozsudkom, aj po zrušení špeciálnej prokuratúry a či sa to bude vzťahovať aj na prípady, v ktorých sa začalo trestné stíhanie až do skončenia súdneho konania.
Otvorené otázky sa vyriešia, upokojoval Kmec
Vicepremiér Kmec reagoval, že na všetky otázky komisie riadne odpovie. To, že by Slovensko malo prísť o 6,4 miliardy eur, označil za nonsens. Tvrdil, že ide o strašenie opozície ako súčasť kampane pred eurovoľbami.
Kmec argumentoval, že generálna prokuratúra spoločne s ministerstvom spravodlivosti vyriešia otvorené otázky v súvislosti s ochranou finančných záujmov EÚ. Podľa neho je na generálnej prokuratúre zriadený odbor závažnej kriminality a spoločne s krajskými prokuratúrami bude dostatok prokurátorov na dozor nad vyšetrovaním finančných podvodov.
Opozícia ukázala na premiéra Fica
Opozícia však hovorila, že ohrozené nie sú len peniaze z plánu obnovy, ale vôbec eurofondy. „Premiér Fico je amatér a babrák,“ uviedla exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Úrad špeciálnej prokuratúry sa dal podľa nej zrušiť aj tak, aby sa nijako neohrozili európske peniaze. Zdôraznila, že Fico veľmi dobre vedel, že špeciálna prokuratúra zohráva kľúčovú úlohu boja proti korupcii a že to bola kľúčová časť plánu obnovy.
„Európska komisia sa ho jasne pýtala, že keď zruší Úrad špeciálnej prokuratúry, aký tu bude mechanizmus pre ochranu finančných záujmov EÚ. On totiž teraz nie je žiadny,“ doplnila Kolíková.
Komisia sa podľa exministerky veľmi dobre pýta, čo robia prokurátori bývalej špeciálnej prokuratúry a kto sa venuje nielen prípadom týkajúcich sa finančných záujmov únie, ale vôbec organizovaného zločinu a korupcie. Dodala, že Fico chcel zlikvidovať špeciálnu prokuratúru ako účinnú inštitúciu na boj proti korupcii, ale „takto to v EÚ nejde“.
(mch, tasr)