„Politický aktivizmus, ktorý sa usadil v mienkotvorných médiách, treba upratať na pravú mieru,“ podotkla ministerka kultúry Šimkovičová po rokovaní vlády.
Návrh zákona bol podľa Fica schválený "prakticky bez rozpravy". Pripomenul, že sa nebude schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Premiér povedal, že zákon by sa mal zaradiť už na aktuálnu schôdzu parlamentu. Dúfa, že definitívne by mal byť schválený na júnovej schôdzi.
Vláda podľa Šimkovičovej chce, aby prijímanie zákona bolo transparentné, preto aj sama súhlasila s tým, aby sa o zákone nerokovalo v skrátenom konaní.
Ministerka pripomenula, že schválený návrh zákona rešpektuje Európsky akt o slobode médií, ktorý vstúpi do platnosti budúci rok.
Pri tvorbe zákona rezort kultúry vypočul aj opozíciu „a dokonca aj mimovládny sektor“. "Dali sme priestor všetkým," vyhlásila Šimkovičová.
Kontroverzia pri názve
Pôvodne mala Slovenská televízia a rozhlas vystupovať pod skratkou STaR. Po novom však bude známa ako STVR.
Celkovú zmenu názvu z pôvodného Rozhlas a televízia Slovenska na Slovenská televízia a rozhlas zdôvodnil rezort kultúry v dôvodovej správe tým, že súčasný názov inštitúcie "degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku 'slovenský', 'slovenská' (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho)".
Predkladateľovi zákona prekáža aj to, že "v súčasnosti používané logo tejto inštitúcie navyše z názvu úplne anulovalo Slovensko nahradením písmena S (označujúceho Slovensko) dvojbodkou".
Súčasným názvom tejto inštitúcie sa Slovensko podľa Šimkovičovej rezortu "odlišuje od väčšiny európskych štátov, ktoré štandardne v názvoch svojich verejnoprávnych inštitúcií uvádzajú adjektívum štátotvorného národa, napr. Česká televize (ČT), Oesterreichisches Rundfunk (ORF)" a podobne.
Zvýši sa podiel reklamy
K návrhu zákona sa kriticky vyjadrila Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS). Poukazuje na to, že zákon zvyšuje podiel televíznej reklamy z 0,5 na päť percent vysielacieho času.
"Tento schválený návrh narúša rovnováhu medzi súkromným a verejnoprávnym vysielateľom, verejnoprávnemu médiu to poskytne neférovú výhodu," upozornila ATVS.
Poukazuje i na to, že tento krok neguje kompromis, ku ktorému došlo pri založení Audiovizuálneho fondu (AVF). Podľa tohto kompromisu súkromní vysielatelia prispievajú do AVF sumu vo výške dvoch percent ich celkových príjmov z reklamy a telenákupu. Vo väzbe na túto garanciu štát garantoval limitovaný rozsah reklamy, ktorý bude môcť vysielať verejnoprávne médium majoritne financované zo štátnych zdrojov.
Navýšenie reklamy kritizoval aj Jozef Hajko z KDH. Podľa neho to môže ohroziť verejnoprávny charakter RTVS a bude nútiť telerozhlas prispôsobovať vysielanie čo najviac reklamnému trhu.
Rada nezmení počet členov
Kontrolná rada, ktorá je jedným z orgánov verejnoprávneho telerozhlasu, má v súčasnosti deväť členov. Volia ich poslanci parlamentu jednoduchou väčšinou. Pôvodný návrh zákona počítal s tým, že rada by mala len sedem členov. Štyroch mali naďalej voliť poslanci. Troch mal vymenúvať aj odvolávať minister kultúry s tým, že dvoch členov by vymenoval bez návrhu a jedného člena by vymenúval aj odvolával na návrh ministra financií.
Vládou schválený návrh nezmení počet členov rady STVR v porovnaní so súčasnosťou. Štyroch členov rady bude vymenúvať a odvolávať minister kultúry, piatich členov bude voliť a odvolávať Národná rada nadpolovičnou väčšinou.
Všetci členovia rady musia byť experti v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií.
Rada bude mať zároveň právomoc voliť generálneho riaditeľa. Doposiaľ o jeho voľbe rozhodovali poslanci parlamentu väčšinovým hlasovaním v pléne.
Generálneho riaditeľa neodvolajú len tak
Pôvodný návrh zákona počítal s tým, že generálneho riaditeľa bude môcť rada odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Schválený návrh zákona o STVR už s touto možnosťou nepočíta.
Naďalej však platí, že súčasný šéf RTVS Ľuboš Machaj skončí vo svojej funkcii ku dňu účinnosti nového zákona, spresňuje dokument. Mohlo by sa tak stať do letných prázdnin.
Programová rada nebude, vznikne etická komisia
Sporným bodom bol vznik programovej rady, ktorú opozičné strany považovali za "cenzorský orgán". Ako vyplýva zo schválenej verzie zákona, tento orgán napokon nevznikne.
Ministerstvo kultúry sa však po novom v návrhu zaviazalo vytvoriť takzvanú etickú komisiu. Pôjde o poradný orgán rady. Jej úlohou bude "zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov" STVR.
Etická komisia bude mať deväť členov, ktorých vymenuje predseda rady. Musí zahŕňať člena nominovaného registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, člena za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenska, člena nominovaného Slovenským olympijským a športovým výborom, člena nominovaného zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce, člena nominovaného Maticou slovenskou, člena nominovaného Slovenskou akadémiou vied, člena nominovaného právnickou osobou s celoštátnou pôsobnosťou zastrešujúcou detské a mládežnícke organizácie a člena reprezentujúceho novinársku profesiu.
Ide o účelovú zmenu, ktorá nemá opodstatnenie, mieni RTVS
Vedenie RTVS prijalo informáciu o schválení zákona vládou "so znepokojením". Podľa verejnoprávneho vysielateľa ide o "účelovú zmenu, ktorá nemá opodstatnenie a je v rozpore s legislatívnymi štandardami".
"Legislatívne podmienky boli nastavené tak, že nebolo potrebné rušiť celú inštitúciu. V prípade, že vzniká potreba zo strany vlády zlepšiť situáciu v RTVS a meniť procesy a nastavenia, nie je potrebné prijímať nový zákon, ale novelizovať už existujúci zákon o RTVS," tvrdí vedenie média v stanovisku.
Inštitúcia poukazuje aj na vysoké finančné náklady: "Zrušenie inštitúcie prinesie so sebou na určité obdobie otrasy a destabilizáciu všetkých systémov a zložiek, ktoré tvoria verejnoprávne médium. Finančné náklady súvisiace s touto zmenou sú odhadované na niekoľko miliónov eur."
Vedenie RTVS konštatuje, že "napriek mnohým výzvam na začatie konštruktívneho dialógu a riešenie situácie sa súčasná vláda rozhodla pre účelovú zmenu vedenú snahou ovládnuť verejnoprávne médium".
Danko: V RTVS je hlboký socializmus
RTVS nie je dlhodobo udržateľný model, podotkol podpredseda parlamentu a líder koaličnej SNS Andrej Danko. "Nech sa v RTVS nehnevajú, ale hlboký socializmus, ktorý je tam - s tým sa niečo urobiť musí," komentoval.
Namieta množstvo financií, ktoré štát poskytuje telerozhlasu. RTVS vyčíta nízke zisky z reklám. Treba podľa neho hľadať spôsob financovania a hovoriť o počte zamestnancov. Spochybnil aj verejnoprávny charakter vysielaného obsahu. Pri rokovaní o návrhu zákona v parlamente očakáva "šialenstvo".
Predseda kultúrneho výboru Roman Michelko (SNS) v súvislosti s výhradami k navrhovanému zvýšeniu podielu reklám vo verejnoprávnej televízii a rozhlase upozornil, že stále pôjde len o štvrtinu toho, čo majú komerčné televízie. Považuje za legitímne získať viac reklamného priestoru.
"Rozhodne verejnoprávny charakter ostane," povedal. Reklamné prestávky by mali byť iba medzi reláciami. "Určite to nebude tak, že budú pretrhávať filmy," zdôraznil. Pripustil výnimku napríklad pri športových prenosoch.
Mimovládky sa obracajú na európske inštitúcie, KDH chce odvolať ministerku
"To, čo sa deje cez tento zákon o STVR, je násilné ovládnutie telerozhlasu úzkou skupinou ľudí – pričom RTVS patrí nám všetkým. Ak vláda pociťuje potrebu a chce zlepšiť situáciu v RTVS, nepotrebujeme ju rušiť a zriadiť nanovo, ale predložiť novelu, ktorá prostredie RTVS zlepší," zdôraznil poslanec opozičného KDH a člen parlamentného výboru pre kultúru a médiá Jozef Hajko.
Zároveň tvrdí, že tento krok bol "poslednou kvapkou" a kresťanskí demokrati sa pridajú k iniciatíve na odvolanie ministerky Šimkovičovej.
Mimovládne organizácie sa pre návrh zákona obracajú na európske inštitúcie. Do Európskeho parlamentu aj Európskej komisie odovzdajú otvorený list na podporu nezávislosti inštitúcie. Poukazujú pritom na možný rozpor legislatívy s európskym právom.
Za listom stoja Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris, Transparency International Slovensko, INEKO, Investigatívne centrum Jána Kuciaka, MEMO 98 a Reportéri bez hraníc.
"Na európske inštitúcie sa obraciame preto, lebo sa domnievame, že návrh môže byť v rozpore s novoprijatým Európskym aktom o slobode médií, ktorý má zaviazať členské štáty EÚ, aby zabezpečili nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií," uviedli.
Otvorený list podpísalo vyše 68-tisíc občanov. "Signatári v otvorenom liste vyzvali európske inštitúcie, aby pozorne sledovali vývoj na Slovensku v oblasti právneho štátu a slobody médií, verejne vyjadrili kritický postoj k uvedenému návrhu zákona a zvážili potenciálne kroky nevyhnutné na ochranu právneho štátu," dodali organizácie.
(luc, tasr)
