Spanilá jazda Nitry sa skončila ziskom druhého majstrovského titulu 

Pre tím spod Zobora je to druhé ligové prvenstvo v histórii a zároveň desiata medaila. Nitrania sú prvým tímom v extralige, ktorý dokráčal na najvyšší stupienok z pozície najnižšie nasadeného tímu. V základnej časti totiž obsadili až ôsme miesto. 

Už v úvodných dvoch finálových zápasoch na Spiši dali „rysom“ jasne najavo, že s útokom na Pohár Vladimíra Dzurillu to myslia vážne. Súpera, ktorý v play-off vyradil Banskú Bystricu a obhajujúce Košice, zdolali na úvod tesne 3 : 2 a potom jasne 5 : 2.

Po sťahovaní finálovej série pod Zobor nadviazali Nitrania na výkon z druhého duelu a triumfovali ešte pohodlnejšie 5 : 1. Corgoni počas celej finálovej série školili súpera najmä z efektivity.

Najťažší posledný krok

V konečnom účtovaní sa ukázalo, že posledný krok býva vždy najťažší, ale aj ten zverenci Antonína Stavjaňu zvládli. 

Spišiaci mali ambíciu vrátiť sériu späť domov a po prehre v prvom zápase na ľade súpera na to mali ešte jednu príležitosť. Nádej živili celkom dlho, o prvý gól vo štvrtom stretnutí sa postaral až v 56. minúte ofenzívny líder Nitry Samuel Buček. Spišskej Novej Vsi sa ešte v samotnom závere podarilo odpovedať pri hre bez brankára 62 sekúnd pred koncom tretej tretiny zásluhou Todda Burgessa.

Oslavy Nitry sa tak oddialili, ale nie nadlho. V 119. sekunde predĺženia, hoci aj s poriadnou dávkou šťastia, napokon rozhodol Miloš Bubela, ktorý tak kľúčovým gólom zavŕšil svoje vydarené play-off. A vypredaný štadión zaliala vlna eufórie. 

„Nevnímam seba ako hrdinu, bol to výkon celého tímu. Všetky zápasy, série sme boli všetci spolu, preto sme to dotiahli sem. Zápasy boli tesné, dnes sme sa veľmi natrápili, ale dali sme to. Oslavy budú asi trvať donekonečna, je to neskutočné,“ hovoril spokojný Bubela.

Spišiaci mali v tomto rozhodujúcom momente poriadnu smolu. Až opakované zábery ukázali, že brankár Surák Bobelovu strelu vyrazil, avšak rovno do jedného z obrancov, od ktorého sa puk odrazil späť do brány.

Kat favoritov

Majstrovská cesta Nitranov, ktorí pred štartom vyraďovacej fázy rozhodne nepatrili medzi úzky okruh favoritov, viedla cez Trenčín (3 : 2 na zápasy), víťaza základnej časti Poprad (4 : 2), druhé družstvo dlhodobej fázy ročníka Michalovce (4 : 2) a uzavrelo ju víťazstvo nad tretím tímom základnej časti Spišskou Novou Vsou (4 : 0).

Nitra si tak počas play-off budovala povesť kata favoritov, ktorú napokon do bodky naplnila. Nechala tak zabudnúť na nevydarený úvod sezóny, keď z prvých siedmich zápasov vyhrala iba raz a bola na úplnom dne extraligovej tabuľky.

„Bola to zvláštna sezóna. Podceňovali nás právom, základná časť bola rozkolísaná, ale potom sme sa naučili hrať play-off. Zomkli sme sa ako kolektív a to rozhodlo,“ hodnotil v prenose TV JOJ bezprostredne po zisku titulu tréner Antonín Stavjaňa.

Na nitriansku reťaz z pukov po záverečnom finálovom víťazstve pribudol aj pätnásty puk. Z vŕtania pukov z úspešných zápasov a následného vešania na symbolickú reťaz sa stala počas tohto play-off pekná tradícia, ktorú si obľúbili hráči i fanúšikovia.

Ofenzívny líder Samuel Buček

Medzi strojcov úspechu Nitry patril útočník Samuel Buček, ktorý bol najlepším strelcom play-off a takisto ovládol aj tabuľku produktivity. Dvadsaťpäťročný krídelník získal aj Zlatú korčuľu pre najužitočnejšieho hráča play-off. Toto ocenenie si vyslúžil už tretíkrát v kariére, prvýkrát sa však tešil zároveň aj z ligového prvenstva. Zaujímavé je, že titul oslavoval aj vlani, keď sa tešil v českej extralige v drese Třinca. 

Corgoni ťažili aj z príchodu produktívneho amerického útočníka Robbyho Jacksona, ten potvrdil kvalitu, ktorú v minulosti ukazoval aj v Nových Zámkoch. V play-off hrali výborne center prvého útoku Sahir Gill alebo už skôr spomenutý Bubela. 

Veľkou oporou Nitry boli tiež brankári. Osvedčeného Libora Kašíka doplnil počas sezóny fínsky gólman Sami Aittokallio a nech sa realizačný tím rozhodol pre hociktorého z nich, neoľutoval. 

Kašík pritom zažil s Nitrou priam neuveriteľnú jazdu. Pod Zobor prišiel najprv na hosťovanie koncom roka 2022, keď sa corgoni trápili a so sériou prehier boli najhorším extraligovým tímom. Napokon sa dostali do predkola play-off a tento rok dokráčali k titulu.

„Sú to neopísateľné emócie, pretože pred rokom a pol, keď som prišiel, tak sme boli úplne na dne a teraz sme úplne na najvyššom strope. S touto skvelou atmosférou je to skvelé, užívam si to a sme kúsok od toho, aby štadión spadol,“ hovoril po záverečnom finálovom zápase obľúbenec nitrianskych fanúšikov. „Ten tím má kvalitu a najmä obrovskú fanúšikovskú základňu, je to neskutočné. Som z toho veľmi šťastný,“ dodal Kašík.

Neradno zabudnúť ani na obrancov – produktívneho Kanaďana Alexa Cottona, ktorý prišiel počas sezóny, alebo Františka Gajdoša, ktorý si pýta pozvánku do národného tímu.

Rekordér Branislav Mezei

Ešte o čosi viac si však uznanie zaslúži nitriansky kapitán Branislav Mezei. Ten bol aj v 43 rokoch oporou svojho tímu a právom mu patrila pozícia v prvom obrannom páre. Nitriansky rodák sa stal aj najstarším hokejistom, ktorý získal slovenský titul. Keď zdvihol trofej nad hlavu mal presne 43 rokov, šesť mesiacov a osemnásť dní.

Pred ním získali majstrovský pohár po dovŕšení 40. narodenín iba Róbert Pukalovič (2000/2001), Roman Stantien (2004/2005), Petr Pavlas (2007/2008) a Michal Handzuš (2016/2017).

Mezei je tiež jedným z dvoch hokejistov, ktorí boli pri dosiaľ oboch nitrianskych tituloch. Okrem neho sa tentoraz tešil aj v roku 2016 z hráčskeho kádra už iba útočník Filip Bajtek. Pod obe trofeje je podpísaný aj Dušan Milo, najprv sa však radoval ešte ako hráč, dnes je už asistent trénera. 

Úspešný tréner Antonín Stavjaňa

V pozícii hlavného trénera priviedol v oboch prípadoch Nitru k prvenstvu v najvyššej súťaži český kouč Antonín Stavjaňa, ktorý ukázal, že pod Zoborom sa mu mimoriadne darí a počas tohto ročníka sa stal aj trénerom s najvyšším počtom zápasov v histórii slovenskej extraligy. 

Už štvrtýkrát sa zo zisku titulu teší útočník Tomáš Hrnka. V minulosti už dvakrát uspel s Košicami a raz s Banskou Bystricou. Nitra sa druhým prvenstvom odpútala v historických tabuľkách najúspešnejších slovenských klubov na šiestom mieste od Žiliny. 

Historický ročník Spišskej Novej Vsi

Spišská Nová Ves, ktorá hneď v prvom finálovom zápase stratila zraneného najproduktívnejšieho hráča Oliviera Archambaulta, zažila napriek záverečnému nezdaru historicky najlepšiu sezónu. V porovnaní s uplynulým ročníkom sa dokázala posunúť o jeden stupienok. Ide o fantastické výsledky najmä v kontexte toho, že „rysy“ sú v extralige iba tretí rok. Najprv sa umiestnili na deviatej priečke, vlani boli bronzoví a tentoraz strieborní.

Klub z tridsaťtisícového mesta znovu potvrdil, že bratia Branislav a Richard Rapáčovci vo vedení odvádzajú napriek obmedzeným finančným možnostiam dobrú robotu a tamojší hokej nasmerovali na správnu cestu.

Ak z nej nezíde, na Spiši si udržia jadro súčasného kádra a opäť sa im podarí získať rozdielových legionárov ako tentoraz, o najvyššie priečky sa s určitosťou budú biť aj v budúcej sezóne. To však už bude bez trénera Vlastimila Wojnara, ktorý má takisto nemalú zásluhu na skvelom hokejovom období Spišskej Novej Vsi.

Práve pod jeho vedením začali hráči zo Spiša získavať medaily, v prvom extraligovom ročníku ich totiž viedol Miroslav Mosnár. Rodák z Českého Těšína, ktorý bol pred príchodom do Spišskej Novej Vsi pre slovenských fanúšikov neznámy, si u nás utvoril dobré meno. Aj preto dostal ponuku z Vítkovíc, kde bude pôsobiť ako asistent. 

Bronzovú medailu v extralige tento rok získali zo zdolaných semifinalistov Michalovce na základe postavenia v tabuľke v základnej časti. Najvyššiu súťaž po roku opustí Humenné, ktoré obsadilo poslednú priečku. Postup si prvenstvom v druhej lige vyslúžila Žilina.