Komentátorská elita denníka Sme si zamieňa Palkovcov a šíri misinformácie

Tkačenko tak robí v čase, keď vychádza na povrch, že doterajšia "kultúrna elita" z našich daní prideľovala peniaze na nechutný fetišizmus a zneucťujúce využitie kostola Klarisiek.

"Starší Vladimír si to svojho času rozdal s čerstvou nositeľkou Nobelovej ceny Elfriede Jelinek [...] a ten mladší zasa s Tarantinovými bastardmi [...]," píše Tkačenko a netuší, že otec napísal oba texty.

Na chvíľu mi to pripomenulo rozhovor primátora Matúša Valla s komentátorkou denníka Sme Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Tá prisúdila môj text o cyklotrase na Vajanského nábreží otcovi, čo ovplyvnilo ďalší priebeh rozhovoru, keďže Vallo niekoľko minút reagoval na niečo, čo sa nestalo.

Ku cti jej slúži, že si neskôr chybu priznala a súkromne sa ospravedlnila. Či Denník Sme opravu faktickej chyby zverejnil, neviem. V elektronickej verzii k žiadnej oprave nedošlo. Existuje tak vysoká pravdepodobnosť, že jeho čitatelia dodnes prisudzujú autorstvo textu o cyklotrase otcovi. Trochu komické.

Uvidíme, ako sa denník postaví ku Tkačenkovej misinformácii na hranici dezinformácie v aktuálnom prípade. Má zmysel očakávať opravu v médiu, ktoré už predtým zverejnilo vyslovené hoaxy a ignorovalo realitu? A najmä, čo si o tom všetkom myslí hlavný lovec konšpirátorov Pavol Hardoš? Začne aspoň uvažovať o zaradení denníka Sme do šedej zóny temných sprisahaneckých vôd? Predsa len, pomýliť sa v priebehu necelého roka dvakrát... Náhoda?

Ale poďme k pozitívnejším správam. Peter Tkačenko zjavne registruje, že existuje aj Vladimír Palko mladší, čo je v zásade fajn. Aj keď skôr v takom tom desivom slova zmysle, keď prihliadneme na spôsob, akým sa Tkačenko s inými súdruhmi zvykne baviť o ľuďoch, ktorí im ideologicky nesedia.

V prípade nejakej ďalšej interakcie by som ocenil správne označenie mien, pretože presne z toho dôvodu sa to "ml." za meno dáva. Dopredu však upozorňujem, že literárne činný je aj môj brat Andrej, takže s tou dynastiou to síce kolega Tkačenko celkom vychytal, ale mal by si dať pozor na zmätočnosť v budúcich textoch.

Apropos Tarantino. Jeho filmy sú kombináciou svojskej originality a častokrát zbytočného násilia, ktoré nepovažujem za hodné osobitného komentára, avšak rozumiem otcovi, že tak v prípade Nehanebných bastardov v roku 2009 urobil. Zjavne sa tá jeho filmová recenzia, aj keď veľmi dobre ukrytá na stránkach Impulz Revue, musela vryť pod kožu nejedného čitateľa. Odporúčam prečítať si ju ešte raz na tomto mieste.