Takzvaný „zákon o sebaurčení“, ktorý nedávno odhlasovala nemecká vládna koalícia, znamená zásadný zlom – definícia pohlavia sa už neurčuje na základe faktov, ale na základe slobodnej vôle každého jednotlivca. Prvýkrát v povojnovom období demokraticky zvolená vláda prijala zákon, v ktorom sa oficiálne uznáva klamstvo o osobe a hovorenie pravdy sa trestá zákonom.
To, čo sa začalo ako hnutie tolerancie zo strany LGBT-lobby za práva gejov a lesieb, sa teraz mení na základný kameň politiky, ktorá sa vzdáva reality a objektívnych kritérií. Je to koniec faktov a jediná otázka, ktorá zostáva, je: konajú hlavní agitátori z naivity a hlúposti alebo z chladnej vypočítavosti?
Už aj z hľadiska jazyka je zákon eufemizmom, akoby niekto, kto sa domnieva, že žije v nesprávnom tele, bol naozaj „sebaurčený“ a nebol vyslovene hnaný silami, ktoré sa vymanili spod jeho kontroly. Nemeckí občania sú však už roky bombardovaní svojou vládou len pozitívnymi výrazmi, ako napríklad „zákon o dobrých škôlkach“ alebo „zákon o silných rodinách“. Chýba už len „zákon o peknom zomieraní“ pre aktuálne diskutovanú novú úpravu o eutanázii.