Birgit Kelle

To, čo sa začalo ako hnutie tolerancie zo strany LGBT-lobby za práva gejov a lesieb, sa teraz mení na základný kameň politiky, ktorá sa vzdáva reality a objektívnych kritérií. Je to koniec faktov a jediná otázka, ktorá zostáva, je: konajú hlavní agitátori z naivity a hlúposti alebo z chladnej vypočítavosti?

Už aj z hľadiska jazyka je zákon eufemizmom, akoby niekto, kto sa domnieva, že žije v nesprávnom tele, bol naozaj „sebaurčený“ a nebol vyslovene hnaný silami, ktoré sa vymanili spod jeho kontroly. Nemeckí občania sú však už roky bombardovaní svojou vládou len pozitívnymi výrazmi, ako napríklad „zákon o dobrých škôlkach" alebo „zákon o silných rodinách“. Chýba už len „zákon o peknom zomieraní“ pre aktuálne diskutovanú novú úpravu o eutanázii.

V budúcnosti si každý občan vo veku od 14 rokov bude môcť raz ročne zmeniť pohlavie jednoduchým vyhlásením na úrade/matrike. Už nebude potrebný lekár, znalecký posudok ani odborné potvrdenie. Samotný fakt, že transsexuáli a intersexuáli sú zahrnutí v tom istom zákone, je najlepším dôkazom toho, že vláda buď aktívne ignoruje, alebo jednoducho nedokáže intelektuálne pochopiť, že jedni sú biologickou anomáliou (inter), zatiaľ čo druhí sú biologicky veľmi jasne definovateľní, ale chceli by mať iné pohlavie.

S voľne vymyslenou rodovou kategóriou „nebinárny“ sa do zákona zaviedla aj slovná čierna diera, ktorá potom otvára dvere všetkým ďalším rodovým „identifikáciám“ bojujúcim o uznanie a vlastné doklady totožnosti.