Unikátny archeopark v Cíferi. Nájdete v ňom rímsky kúpeľ i germánsku zemnicu

Archeopark bude do letnej sezóny otvorený podľa manažéra Daniela Didu od štvrtka do nedele. Počas hlavnej sezóny denne okrem pondelka.

Archeopark v miestnej časti Pác mohol vzniknúť vďaka prostriedkom programu Interreg V-A SK-CZ spolufinancovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Starosta Cífera Maroš Sagan povedal, že ich ďalšie plány siahajú určite ďaleko za terajší plot archeoparku. Napokon, obec sa snažila, ako sa len dalo.

V priebehu krátkeho času v archeoparku postavili repliky budov, zrekonštruovali bývalý mlyn a vybudovali náučný chodník. Odborným garantom projektu bol Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied.

Jeho riaditeľ Matej Ruttkay pre TASR uviedol, že ide o významnú lokalitu, ktorej intenzívne osídlenie bolo dokázané v dobe bronzovej i železnej, dokonca v týchto miestach žili aj Kelti, ľudia včasného stredoveku i Veľkej Moravy.

„Najvýznamnejšie bolo osídlenie doby rímskej, v závere 2. storočia išlo o dva vojenské tábory z čias markomanských vojen. V 4. storočí tam bol germánsky kniežací dvorec s hospodárskym zázemím," povedal.

Miesto objavil nadšenec pre históriu Viliam Kralovič v roku 1965. Následne sa lokalite dvanásť rokov intenzívne venoval archeológ Titus Kolník. Po ňom pokračoval archeológ Vladimír Varsik, ktorý stojí aj za myšlienkou vzniku archeoparku.

V archeologickom prieskume sa kontinuálne pokračovalo a lokalita podľa odborníkov stále nevydala všetky svoje skryté tajomstvá a pamiatky. Vtedajší kniežací dvorec na okraji germánskej osady postavila rímska vojenská stavebná jednotka pre bohatého veľmoža.

Poskytoval všetky vymoženosti rímskeho bývania ako podlahové vykurovanie, maltové dlážky, teplý kúpeľ, okenné sklo. „Takéto dvorce sú v našom európskom teritóriu úplne výnimočné," konštatoval Ruttkay.

V archeoparku si návštevníci môžu pozrieť kamenný kúpeľ, kvádsku zemnicu, rímsku drevenú stavbu s portikom. Tiež studňu a oplotenie dvorca. Druhou časťou je obnovený objekt mlyna, kde našla svoje miesto muzeálna expozícia nálezov," doplnil Ruttkay.

Treťou je náučný chodník popri potoku Gidra, ktorý už od praveku zohrával dôležitú úlohu v osídľovaní. Projekt Spoločné dedičstvo mal za hlavný cieľ vybudovanie a doplnenie kultúrnej infraštruktúry v Cíferi a v partnerskej moravskej obci Modrá, kde v podzemí archeoskanzenu stavili na Klenotnicu Veľkej Moravy.

Celkové náklady boli 3,990 milióna eur, Cíferu patrila čiastka 2,2 milióna s päťpercentnou spoluúčasťou obce.

Starosta Cífera Sagan pre TASR uviedol, že ich snom je vybudovať archeopark na celej ploche kniežacieho dvorca. „Znamenalo by to rozšíriť súčasný areál asi päťnásobne. Rokujeme s vlastníkmi pozemkov, prostriedky na takéto projekty sú, bežia rôzne programy a výzvy," povedal o smelých plánoch obce, ktorá by takto chcela pritiahnuť turistov. 

(TASR)