Mazák najprv skončil ako šéf. Teraz ho poslanci odvolali aj zo Súdnej rady

Zo 141 prítomných poslancov bolo za odvolanie Mazáka 78 poslancov, proti 63. Rovnaké počty hlasov zákonodarcov boli aj pri odvolaní Majerníka. Nových členov Súdnej rady bude parlament zrejme voliť až na ďalšej schôdzi.

Sťažuje sa na Ústavnom súde a pýta si odškodné 50-tisíc eur

Mazák okrem toho, že bol členom súdnej rady, bol aj jej predsedom. Z čela rady ho odvolali jej členovia 16. apríla desiatimi hlasmi. Bolo to nevyhnutné minimum. Mazák už vtedy avizoval podanie na Ústavný súd SR. Napokon tak aj urobil. Sťažuje sa na porušenie svojich základných práv. Za bezdôvodné odvolanie z funkcie predsedu, ktoré malo byť podľa jeho názoru podložené klamstvami a vyhrážkami zo strany členov súdnej rady, požaduje odškodné vo výške 50-tisíc eur.

Mazák bol v Súdnej rade od apríla 2020, rovnako aj Majerník. Členmi rady sa stali za bývalej vlády Igora Matoviča, keď ich tam zvolila vtedajšia parlamentná väčšina.

Minulý týždeň odporučil Mazákovo odvolanie z rady Ústavnoprávny výbor parlamentu. Jeho predseda Tibor Gašpar (Smer) sa vtedy stotožnil s kritikou, že Mazák protizákonne lustroval sudcov. Za problém tiež označil, že Mazák mal vnášať politické názory do justície. Poslanec Smeru povedal, že súdna rada doteraz fungovala zle a prirovnal ju k fungovaniu Úradu špeciálnej prokuratúry, keď bol jej šéfom Daniel Lipšic.

KDH ukázalo aj na exministerku Kolíkovú

Odvolanie Majerníka a Mazáka je podľa kresťanských demokratov dôkazom, že Robertovi Ficovi a celej vláde nejde o dôveryhodnosť súdnictva, zabezpečenie spravodlivosti a ani o lepší život ľudí. „Ide mu len o dosadenie svojich ľudí do kľúčových pozícií aj v súdnictve, aby mohol pokojnejšie spávať,“ tvrdí v stanovisku opozičné KDH. Poukázalo na to, že návrh na odvolanie členov súdnej rady neobsahoval žiadne relevantné dôvody.

Možnosť kedykoľvek odvolať člena súdnej rady presadila v minulom volebnom období ministerka spravodlivosti strany Za ľudí Mária Kolíková (dnes SaS). Upozornilo na to aj KDH, ktoré v stanovisku v tejto súvislosti tiež napísalo, že zákony sa majú písať do zlého počasia.

 „Mrzí nás, že akákoľvek koalícia si jednoduchou väčšinou môže zvoliť zástupcov súdnej rady, čo je ovocím zmien navrhnutých pani Kolíkovou, ktoré tvrdo kritizovala odborná verejnosť aj Európska komisia. Nominácie do súdnej rady nesmú vzbudzovať žiadnu pochybnosť, aby bola garantovaná nezávislosť a nestrannosť,“ uviedli kresťanskí demokrati.

Kto zasadne do Súdnej rady

Kto by mohol nahradiť odvolaných členov súdnej rady, známe nie je. Zatiaľ sa hovorí o bývalom predsedovi Najvyššieho súdu SR a prezidentskom kandidátovi Štefanovi Harabinovi. Jeho nomináciu do rady avizoval poslanec SNS Rudolf Huliak.

Koaličné strany Smer a Hlas zatiaľ oficiálne stanovisko k prípadnej kandidatúre Harabina nedali. Z výrokov poslancov koalície však možno vyčítať, že by s jeho podporou mohol byť problém.

„Ako človek, odborník a dlhoročný justičný pracovník spĺňa predpoklady, ale myslím si, že bude kontroverznou osobou v tomto návrhu a že sa na ňom koalícia asi nedohodne,“ povedal pre Štandard svoj názor Gašpar.

Súdna rada je najvyšším samosprávnym orgánom justície. Má 18 členov. Deviatich si volia sudcovia a po troch vyberá prezident, vláda a parlament.