Odrezala si ruku, chcela zabiť otca. Slovenskí psychiatri ju aj tak povzbudzovali k tranzícii

Diana mala dvadsaťštyri rokov, keď si odrezala ľavú ruku elektrickou pílou. Nebola to ale nehoda. Mladá Slovenka amputáciu končatiny niekoľko mesiacov starostlivo plánovala. Zarezervovala si hotelovú izbu a napísala list so žiadosťou o lekársku starostlivosť. V hoteli vykonala rituál vo vani, počas ktorého počúvala svoju obľúbenú hudbu. 

Upozorňujeme, že nasledujúce detaily nie sú vhodné pre citlivé povahy. Redakcia sa ich rozhodla zahrnúť preto, že vykresľujú psychický stav mladej ženy, ktorej slovenskí psychiatri odporúčajú absolvovať “tranzíciu”. Všetky tieto podrobnosti autori popisujú v akademickej štúdii z roku 2022. 

Diana (pseudonym, ktorý žene vybrala redakcia Štandardu) pred samoamputáciou užila lieky proti bolesti. Proces zbavovania sa vlastnej ruky začala tak, že si špeciálnym nožom narezala kožu na zápästí. Elektrickou pílou si vzápätí prerezala tkanivá a kosti. Následne amputovanú ruku vložila do vopred pripravenej nádoby so žieravinou. Cieľom bolo poškodiť končatinu natoľko, aby sa nedala “prišiť” naspäť. 

Počas amputácie Diana celý proces zachytávala na fotografie a komunikovala na online fórach. Išlo o internetové skupiny pre ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že trpia diagnózou BIID (Porucha integrity telesnej identity – Body identity integrity disorder, po novom BID). 

Zároveň sa identifikuje ako muž

Bizarný Dianin prípad do detailov popisujú štyria slovenskí psychiatri v štúdii, ktorú v roku 2022 uverejnilo akademické vydavateľstvo Karger. Článok publikovaný v angličtine sa volá Self-Amputation in Patient with Body Integrity Dysphoria in Comorbidity with Gender Dysphoria: A Case Report (Samoamputácia u pacienta s poruchou integrity telesnej identity v komorbidite s genderovou disfóriou: Prípadová štúdia).

Lekári Michal Patarák, Barbora Vašečková, Ľubica Forgáčová a Veronika Petrušová v štúdii píšu, že ich pacientka sa identifikuje ako muž. Autori o nej v celom texte hovoria pomocou zámena „on“. Keďže ide o ženu, Štandard pre jej označenie používa ženský rod.

Napriek tomu, že si Diana svojpomocne odrezala ruku a trpí viacerými psychiatrickými diagnózami vyžiadujúcimi pobyt v nemocnici, autori štúdie jej “gender” nespochybňujú. 

Naopak. Psychiatri píšu aj o tom, že ju jeden z nich povzbudzoval, aby prijala mužskú identitu. Citujeme: “S pomocou svojho psychiatra sa mu [Diane, pozn. red.] však podarilo nabrať odvahu otvorene sa prezentovať ako transrodová osoba mužského pohlavia a akceptovať, nie skrývať svoju amputáciu”, stojí v štúdii.

Sama pacientka totiž podľa štúdie mala v istom období pochybnosti o tom, že je „transrodovým mužom“. Citujeme zo štúdie: „Mal [sic] prechodné pochybnosti o vyjadrení svojej genderovej identity z hľadiska mužsko-ženského a prechodne uvažoval o bezrodovej (agender) identite.“

Niekoľko psychiatrických diagnóz

Dianu po tom, ako si odrezala ruku, hospitalizovali na psychiatrii. Tu jej určili diagnózu psychotická porucha. Podľa štúdie neskôr diagnózu revidovali a ošetrujúci psychiater usúdil, že Slovenka trpí ochorením, ktoré sa označuje ako Body Integrity Disorder (preložiteľné ako porucha integrity telesnej identity, skrátene BID).

Psychiatri v štúdii popisujú ľudí trpiacich BID ako takých “u ktorých strata/postihnutie končatín vedie k pocitom šťastia alebo zlepšeniu pocitu zdravia”. Diana podľa nich vysvetlila, “že svoju ruku nechce. Od detstva totiž sníval [sic], že sa zobudí bez svojej ľavej ruky. Mal pocit, že jeho ruka je cudzí objekt, ktorý nepatrí k jeho telu”, píše sa v štúdii. 

Porucha integrity telesnej identity (Body Integrity Disorder), v minulosti známa ako apotemnofília, nemusí znamenať iba túžbu stratiť končatinu. Ľudia s touto poruchou môžu chcieť stratiť akúkoľvek telesnú schopnosť. Médiá priniesli napríklad príbeh ženy, ktorá samú seba oslepila. Podľa výskumníka Ericha Kastena však 85 percent ľudí s BID túži po strate končatiny alebo po telesnej paralýze.

Pribúdajú aj lekári, ktorí podobným osobám vykonávajú želané zákroky. V roku 2024 tak kanadskí chirurgovia odstránili dva prsty na ruke mužovi, ktorý tvrdil, že trpí diagnózou BID. „Liečbe“ tejto poruchy amputáciou napomáha aj skutočnosť, že sa porucha dostala do Medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Hoci diagnóza BID sa nachádza v najnovšej revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11), slovenskí zdravotníci stále používajú jej predchádzajúcu verziu. V nej sa BID nenachádza. Nie je teda jasné, na akom základe slovenskí psychiatri pacientke túto diagnózu určili. S touto otázkou sme sa obrátili aj na samotných autorov štúdie, no do konca uzávierky tohto článku neodpovedali.

Ďalšie ochorenia, ktoré podľa štúdie rôzni psychiatri Diane počas jej života určili, boli porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), akútna psychotická porucha, schizoidná osobnosť, porucha v dôsledku hrania počítačových hier a bipolárna porucha. Pripomeňmne, že napriek týmto diagnózam slovenskí psychiatri v štúdii nespochybňujú Dianinu identifikáciu s iným pohlavím.

Detailné plány na vraždu otca

Po tom, čo Dianu prepustili z nemocnice, kde bola hospitalizovaná kvôli samoamputácii, sa u nej vyvinuli “dotieravé myšlienky na zabitie svojho otca”. Aj o tom píšu psychiatri vo vyššie spomínanej štúdii. 

“Neskôr pri pozeraní televízie s otcom si zrazu vyvinul [sic] intenzívne obsedantné myšlienky o zabití otca, o ktorých mu aj povedal. Najprv o tom spolu diskutovali a otec zmenil tému na žart. Intenzita týchto predstáv sa časom zvyšovala, myšlienky sa stali rušivejšími a komplexnejšími, s detailnými plánmi vraždy”, stojí v akademickom článku.

Kvôli vražedným predstavám Dianu opäť hospitalizovali na psychiatrii. Keď jej zvýšili dávky antipsychotických liekov, myšlienky na zabitie otca po niekoľkých dňoch zmizli. Neskôr Diane odporučili dve hospitalizácie – jednu na psychiatrickej klinike a druhú na oddelení dennej psychiatrickej starostlivosti. Dôvodom bolo, že sa jej zhoršili depresie a opätovne sa objavili nutkavé myšlienky. 

Po vymenovaní niekoľkých psychiatrických liekov, ktoré Diane predpísali, lekári v štúdii dodali: “Vtieravé myšlienky s vražedným obsahom zmizli zvyčajne krátko po prijatí [Diany do nemocnice, pozn. red.], ale mali tendenciu sa znova objaviť, keď sa znížila antipsychotická liečba.”

Tu treba opäť podotknúť, že ani Dianine plány na vraždu, alebo opakované psychotické epizódy pre slovenských psychiatrov nepredstavovali prekážku v povzbudzovaní pacientky k “tranzícii”.

Hormonálna tranzícia

Redakcia Štandardu sa autorov štúdie opýtala, kto z nich Dianu povzbudzoval k nastúpeniu na proces tranzície. V texte sa píše: “Všetci štyria autori liečili pacientku v rôznych klinických podmienkach. Prípadovú štúdiu iniciovala B.V. [Barbora Vašečková, pozn. red.].” Nie je teda zrejmé, ktorý psychiater schválil akú intervenciu.

V štúdii však zároveň stojí, že sa všetci jej autori “rovnakým dielom zapojili do úpravy a kontroly rukopisu”. Schválili tiež záverečnú verziu textu predloženú na zverejnenie. Hoci sme sa opýtali všetkých štyroch psychiatrov, či sa s jej znením dodnes stotožňujú, do uzávierky neodpovedali.

Dá sa teda predpokladať, že aspoň v roku 2021, kedy štúdia vznikla, schvaľovali štyria podpísaní psychiatri plány pacientky na transrodovú “premenu”. Vrátane užívania hormónov opačného pohlavia. Citujeme zo štúdie: “V súčasnosti sa pacient [sic] usiluje o tranzíciu, aspoň čo sa týka hormonálnej terapie”. 

V slovenských podmienkach je to práve psychiater, prípadne sexuológ-psychiater, ktorý určuje, či môže „transsexuálny“ pacient užívať hormonálne prípravky. Keď intervenciu schváli, posiela človeka k endokrinológovi.

Tento postup je popísaný aj v Štandardnom postupe pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom. Podľa neho sa endokrinologické intervencie vykonávajú“ na základe písomného odporúčania psychiatra alebo psychiatra–sexuológa, s ktorým osoba s dg. F64.0 podpísala individuálny liečebný plán, ktorého súčasťou je indikácia endokrinologických intervencií.”

Agresivita či podráždenosť ako vedľajší účinok testosterónu

Mužský hormón testosterón sa prirodzene vyskytuje aj v ženskom tele, akurát v nižšom objeme než v prípade opačného pohlavia. Vyššie úrovne testosterónu u žien môžu podľa lekárov a výskumníkov viesť aj k podráždenosti či dokonca agresivite. Platí to pre umelo dodávaný testosterón a aj ten, ktorý sa v ženskom tele tvorí prirodzene.

Štúdia z roku 2018 napríklad demonštruje, že ženy reagujú na provokáciu agresívnejšie vtedy, keď je ich hladina testosterónu vysoká, než keď je nízka. Podľa výskumníkov to naznačuje, že testosterón hrá dôležitú úlohu v regulácii agresívneho správania žien.

Podráždenosť, ako možný vedľajší účinok umelo dodávaného testosterónu do tela ženy, spomínajú aj slovenskí lekári v Štandardnom postupe. Pod dokument sa spolu s ďalšími autormi podpísali aj Michal Patarák a Barbora Vašečková, ošetrujúci lekári samotnej Diany.

Je teda pravdepodobné, že si psychiatri možné vedľajšie účinky testosterónu na mladú ženu s nestabilnou psychikou počas jej liečby uvedomovali.

Že pri odporúčaní umelých hormónov by bolo v prípade Diany lepšie zvoliť opatrnosť, si myslí aj psychiater Igor Smelý. Pre Štandard povedal:

„Prípadová štúdia vystihuje zložitosť psychiatrickej diagnostiky a liečby. Práve z týchto dôvodov je potrebná náležitá opatrnosť pri posudzovaní vhodnosti takých liečebných zákrokov, ktoré sú nezvratné a trvalo poškodzujú integritu pacienta (napríklad biologická tranzícia), ku ktorej patrí rovnako telesná, ako aj duševná stránka ľudskej osobnosti.“

Tranzícia aj pre vážne duševne chorých: Škandál WPATH

Slovenskí psychiatri nie sú jediní, kto neváha duševne chorých posielať cestou hormónov a chirurgických zákrokov na zdravých orgánoch (takzvaná medicínska tranzícia).

V marci uniknuté dokumenty z interných diskusných skupín Svetovej odbornej spoločnosti pre transrodové zdravie (WPATH) naznačili, že lekári po celom svete neváhajú odporúčať „tranzíciu“ ani najzraniteľnejším skupinám. Vrátane ľudí s vážnymi psychiatrickými diagnózami.

WPATH je spoločnosť, ktorá združuje „expertov“ na „transrodové zdravie“ z celého sveta a vytvára štandardy pre transrodovú „zdravotnú starostlivosť“. Tieto texty slúžia ako inšpirácia pre lekárov a iných odborníkov po celom svete.

Ako zdroj ich uvádzajú aj autori slovenského Štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom.

Jeden z lekárov sa v diskusnom príspevku interného portálu WPATH vyjadril, že aby bolo možné vykonať transoperáciu, duševné ochorenie pacienta musí byť “dobre kontrolované”. Vzápätí však dodal, že to, čo si pod týmto pojmom predstavíme, je individuálne. “Niekto môže mať schizofréniu, a predsa byť pripravený na operáciu,” tvrdí. 

Ďalší lekár v diskusii pritvrdzuje a hovorí, že “osobne si na dodržiavanie kritéria dobre kontrolovaného duševného ochorenia nepotrpí”. Dodáva, že sám odporučil operáciu na “zmenu pohlavia” pacientom s veľkou depresívnou poruchou, komplexnou posttraumatickou stresovou poruchou a neodradilo ho ani to, keď bol pacient bez domova.

Bol iba jeden duševne chorý pacient, ktorý od tohto lekára podľa vlastných slov nedostal odporučenie na transoperáciu.“ Za ostatných 15 rokov mojej praxe som musel odmietnuť iba jedného človeka, najmä preto, že počas evaluácie aktívne halucinoval. Inak som dal kladný posudok každému, aj schválenie poistenia, a predpokladám, že žijú šťastne až dodnes,” napísal.

Nepraktická bezrukosť

Hoci psychiatri v štúdii tvrdia, že Diana bola najprv so svojou bezrukosťou spokojná, priznávajú aj to, že neskôr jej „spokojnosť“ nebola stopercentná. „Pacientov [sic] postoj k strate ruky bol menej pozitívny, keď si uvedomil, že „to v každodennom živote nie je praktické'“, píšu.

Autori článku si tiež protirečia, keď na jednom mieste textu tvrdia, že „pacient neplánuje ďalšie amputácie“ a ku koncu dokumentu priznávajú, že Diana prejavila záujem o mastektómiu. Nazýva sa tak chirurgické odstránenie prsníkov, ktoré sa vykonáva ženám túžiacim po mužsky pôsobiacom hrudníku.