Bolo to v júni minulého roka, pár mesiacov pred parlamentnými voľbami na Bratislavských Hanusových dňoch. Bol som moderátorom predvolebnej diskusie, na ktorej som sa pýtal Milana Majerského, či vie garantovať jednotný konzervatívny postoj KDH v kultúrno-etických otázkach. Jeho odpoveď bola jednoznačne kladná.
Dôvodom, prečo som sa ho na to pýtal, bolo to, že v tom čase malo KDH na kandidátke veľa nových tvárí s otáznou minulosťou v kultúrno-etických otázkach, ktoré sú pre stranu typu KDH kľúčové. Navyše Majerský v diskusii útočil na predstaviteľov vtedajšej koalície (Heger, Záborská, Krajniak) za nejasné postoje ich strán v týchto témach počas uplynulého volebného obdobia. Útok pritom viedol najmä na KÚ a na to, že aj vďaka hlasom pre nich sa do parlamentu dostalo OĽaNO, ktorého viacerí poslanci boli po roku 2020 progresívnym baranidlom vtedajšieho parlamentu.
Milan Majerský vtedy povedal, že nechce spájať nespojiteľné, ani vytvárať "mačkopsa," ale "jednotnú konzistentnú stranu," ktorá keď bude stáť otázkou, či má hlasovať za registrované partnerstvá, tak nebude vajatať.
Otázka, či KDH bude takouto stranou, visela vo vzduchu aj krátko po voľbách, keď sme videli zloženie poslaneckého klubu. Bolo v ňom až priveľa tvárí, z ktorých bolo cítiť, že hodnotové otázky budú zrejme považovať za príťaž.
Po tom, čo KDH ešte pred prvým kolom podporilo Ivana Korčoka, ktorý otvorene presadzoval zavedenie registrovaných partnerstiev a dokonca káral národ za to, že už sme ich tu mali mať dávno, bolo jasné, že Milan Majerský na svoje slová o jasnom postoji k registrovaným partnerstvám akosi zabudol.
Dnes sa však ukazuje, že problém mu bude robiť aj prvá časť jeho odpovede z Hanusových dní, tá o mačkopsovi, ktorou sa vyhraňoval voči konzervatívno-progresívnemu klubu Igora Matoviča.
Jasne sa to ukázalo minulý týždeň, keď sa do parlamentu dostal návrh zákona o rodných číslach, ktorý môže jemne (ale skutočne len jemne) obmedziť úradné zmeny pohlavia. Veď po prijatí tohto zákona bude naďalej možné meniť si meno, brať hormóny, či podstúpiť operácie, údaj o biologickom pohlaví zostane zakódovaný len v rodnom čísle.
Aj taká mierna zmena však robí niektorým poslancom KDH problém. František Mikloško za tým vidí možné ubližovanie LGBT ľuďom. Martin Šmilňák zasa Záborskej návrh prirovnal ku komunistickým praktikám.
Pritom strana v tom čase na svojich profiloch na sociálnych sieťach promovala video, v ktorom predseda Majerský hovoril o tom, že veci ako pohlavie sa nedajú meniť, aj keď sa zmení zákon.
Pre tých, ktorí sa pýtali, čo vlastne v KDH platí, vydalo tlačové oddelenie strany stanovisko, že existujú len dve pohlavia, rodné číslo nie je vecou osobnej voľby a KDH aj celý poslanecký klub novelu podporujú, aj keď tí v parlamente hovorili niečo iné.
To má byť tá konzistentnosť a jednotný klub, ktorý bude mať pri hodnotových a kultúrnych témach jasno?
Problémom KDH je, že toto nebude ojedinelý prípad a kostlivcov v skrini bude zrejme viac. Momentálne sa tak javí najmä predsedníčka poslaneckého klubu tejto strany Martina Holečková. Je známe, že má problém vyjadriť jasné pro-life postoje, aj keď zastupuje stranu, ktorá má túto požiadavku v stanovách.
Nemenej zarážajúca je však aj jej aktuálna výzva podporovať nezávislé médiá, pričom menuje SME, Denník N, Aktuality, či .týždeň (plus HN a Postoj) a má potrebu oceniť postoj televízie Markíza a zamestnancov RTVS. Sú to pritom médiá, ktoré majú v kľúčovej agende KDH ako sú potraty, homosexuálne manželstvá, zmeny pohlavia, LGBT ideológia, eutanázia, ale aj zelené a mnohé ďalšie témy, úplne opačný pohľad, ako tvrdia oficiálne dokumenty KDH.
Navyše sú to médiá, ktoré chceli predsedu Majerského politicky zničiť za to, že povedal, že LGBT ideológia je pliaga. Pritom sa neštítili niekoľko dní šíriť nepravdivú informáciu, že Majerský hovoril o LGBT ľuďoch a nie ideológii.
Ak by výzvu na podporu takýchto médií šíril dezorientovaný straník z okresnej úrovne, človek by nad tým mávol rukou. No ak predsedníčka poslaneckého klubu vyzýva podporiť progresívne médiá, ktoré stoja otvorene na opačnej strane barikády v kľúčových témach strany, ktorú zastupuje, tak sa zrejme niekde stala chyba.
Dalo by sa povedať, že na začiatku. U Martiny Holečkovej vtedy, keď si vyberala stranu, do ktorej vstúpi. U poslancov KDH hneď po voľbách, keď si ju vybrali za predsedníčku poslaneckého klubu.
A možno nie. Možno KDH chce byť taký mačkopes, ktorý má jedno napísané v názve, stanovách či v programe, no na verejnosti budú jeho vrcholoví zástupcovia hovoriť niečo iné. Alebo rovno opačné...