Denník Postoj priniesol rozsiahly rozhovor s Jaroslavom Slašťanom zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Najvýraznejšia informácia sa týka priamo Slašťana, ktorý počas minulých vlád zastával skôr názory v prospech medveďov – a najnovšie ich pozmenil v prospech človeka.
Môžeme si povedať: konečne. Len teda trochu neskoro. Väčšinu argumentov, ktoré v prospech tohto obrátenia ukazuje, uvádzal Štandard už pred tromi rokmi. Na niektoré výroky totiž nepotrebujete dlhé roky skúseností z terénu, stačí zdravý rozum. Že si babka žijúca z dôchodku na kraji dediny nemôže dovoliť chovať párik čuvačov a oplotiť si pozemok s jablonkami a včelínom pomaly brunovalcami, musí byť jasné úplne každému. Teda okrem tých, ktorí prírodu vídavajú maximálne z fotiek na Instagrame.
Dnes, pol roka po voľbách, keď sa ministerstvo životného prostredia s rumunskými partnermi snažia výrazne (netvrdíme, že správne) riešiť problém s premnoženým medveďom aj na európskej úrovni, Slašťan hovorí, že medveďov nemáme 1 275, ako vraj pochybne porátal tím z Karlovej univerzity, ale skôr od dvetisíc do tritisíc jedincov. Zhodou okolností, aj Wikipédia uvádza, že na Slovensku žilo 2 500 až tritisíc jedincov už v roku 2020. Aktivistické médiá, samozrejme, tvrdili niečo úplne iné.
Pri tomto odhade sme si museli spomenúť na predvolebnú kampaň koncom roku 2019, keď jeden z kandidátov Kotlebovej strany sľuboval odstrel tisícky medveďov. Vtedy sa medzi poľovníkmi odhadovala horná hranica medvedej populácie približne na úrovni tritisíc kusov. Odstrel tisícky medveďov bol, samozrejme, nereálny, ale v podstate to číslo vyjadrovalo nejaký želaný stav. Ak by bolo na Slovensku o tretinu medveďov menej, môžeme predpokladať, že by sa situácia na slovenskom vidieku výrazne zlepšila a medveďov by po horách stále pobehovalo požehnane.
Lenže voči kandidátovi vypukla obrovská antikampaň, internety chrlili vtipy dňom i nocou, v médiách sa rozohňoval ochranár Juraj Lukáč... mimochodom, ten istý Lukáč, ktorý dnes spochybňuje činnosť Zásahového tímu pre medveďa hnedého a v súvislosti s mŕtvou Bieloruskou a s odstrelom medveďa behajúceho Liptovským Mikulášom šíri podľa Slašťana vyslovené hoaxy. V súvislosti s videom z Liptovského Mikuláša, kde nedošlo k nešťastiu iba náhodou, pozri prebehnutie maca okolo mamičky s kočíkom, sa dajú Lukáčove vyjadrenia hodnotiť ako poľutovaniahodné.
Vráťme sa k počtom. Ak by sme chceli mať tých 1 250 jedincov deklarovaných Karlovou univerzitou, bolo by treba odstreliť, vychádzajúc zo Slašťanových odhadov, od 750 do 1 750 medveďov. Ono je však dosť pravdepodobné, že ich môže byť aj viac. Lenže ako sa hovorí, ak je niekde na kope sedem medveďov, je ich tam sedem len preto, lebo ďalšie tri boli z tej kopy odstrelené nelegálne. A nie z nejakej pasie, ale len preto, aby tam vystrašení ľudia mohli aspoň ako‐tak prežívať.
Aj Slašťan v rozhovore uviedol príbehy zúfalých ľudí, ktorým medveď zruinoval živobytie, čo bol jeden z dôvodov, ktorý ho prinútil zmeniť názor aj na legálne odstrely, korigujúce medvediu populáciu. Do akej miery súvisí miera Slašťanovho postoja so zmenou vlády a nastaveného kurzu smerom k snahám o redukciu populácie medveďa hnedého, si musí zvážiť čitateľ sám. V každom prípade mu slúži ku cti, že sa už na medveďa nepozerá ako na zlaté teľa, ale ako na predátora, pred ktorým treba človeka ochrániť.
A opäť raz sa potvrdzuje, že niekedy sa informácia z prostredia, aktivistickými politikmi a médiami označovaného ako "dezolé", môže nakoniec ukázať ako pravdivá.
Situácia s medveďom hnedým nie je ani zďaleka ideálna a ešte dlho nebude. Našťastie na Slovensku ešte nemusíme riešiť bizarné situácie ako na Západe, kde sa uskutočnila debata, že väčšina žien chcela v lese radšej stretnúť medveďa ako neznámeho muža. Možno by nebolo na škodu urobiť podobný prieskum aj na Slovensku. Tieto porovnania vždy naznačia, v akej fáze degradácie sa slovenská spoločnosť nachádza.
Namieste je aj pohľad do zahraničia, kde boli ešte donedávna medvede raritou alebo tam neboli vôbec. Vďaka situácii v Rumunsku vieme, aké zlé to s medveďom u nás ešte len môže byť. Západ sa pred tromi dekádami rozhodol, že skúsi obnoviť medvediu populáciu v Pyrenejách a Alpách.
V Pyrenejách nanovo „vysadili" medveďa hnedého pôvodom zo Slovinska v roku 1996. Na rozdiel od našich „odhadov“ a „výskumov“ však majú Francúzi detailný prehľad o všetkých 76 medveďoch, ktoré sa v Západných a Centrálnych Pyrenejách pohybujú. S tým, že jeho populácia, momentálne rastúca tempom 11 percent ročne, bude považovaná za životaschopnú, keď dosiahne počet 150 jedincov.
V Taliansku existuje podobne veľká enkláva medveďa hnedého v alpskej oblasti Trentino, ktorá je od minulého roka pretriasaná v médiách pre bežkyňu zabitú medvedicou. Rovnako ako v Pyrenejách bolo v Alpách po roku 2000 vysadených 10 medveďov, ktoré sa rozmnožili na dnešných asi sto kusov. Vo februári tohto roku zas vykonala lesná polícia odstrel medveďa, ktorý stratil plachosť pred ľuďmi.
Vidíme, že v pomerne husto osídlenom horskom prostredí, zameranom na turistiku a zimné športy, sa incidenty začínajú odohrávať už pri relatívne (na slovenské pomery) nízkej populácii medveďa. No naratív článkov na túto tému je úplne rovnaký, ako vidíme aj v našich médiách. Medveď tu bol skôr, je tu doma, viac ľudí zrania kravy a podobne... Môžeme však predpokladať, že problém bude s počtom jedincov len narastať, rovnako ako na Slovensku.
Môže to znieť cynicky, ale keď sa bude zvyšovať počet útokov medveďa hnedého v Taliansku či vo Francúzsku, možno to nakoniec prispeje aj k zvýšeniu tlaku na zmenu prísnej európskej legislatívy. Dovtedy si Slovensko musí poradiť v rámci mantinelov samo. Obávam sa však, že sa za ten čas ešte dožijeme desiatky prebehov medveďov na spôsob Očovej či Liptovského Mikuláša. Azda sa to zaobíde bez zranení či zhoršenia problémov do stavu, akému čelia v Rumunsku.