Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu nečakane uskutočnil najvýznamnejšie zmeny v ruskom vojenskom velení od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Šéf Kremľa prostredníctvom dekrétu odvolal Nikolaja Patruševa z funkcie tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie a na jeho miesto vymenoval Sergeja Šojgua, ktorý doteraz pôsobil ako minister obrany.
Za nového šéfa obranného rezortu Putin navrhol Andreja Belousova, ktorého ešte musí odobriť parlament, no ide len o formalitu. Ako uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, dôvodom obmeny je to, že rezort by mal byť absolútne otvorený inováciám, zavádzaniu pokrokových nápadov a vytváraniu podmienok pre ekonomickú konkurencieschopnosť.
Presun nastáva len niekoľko dní po tom, ako ruský líder zložil prísahu na piate funkčné obdobie a zároveň v čase, keď Rusi preberajú iniciatívu na bojisku, čoho potvrdením sa stáva aj ofenzíva pri Charkove.
Posunutie Belousova na pozíciu nového ministra bezprostredne otvorilo debatu o tom, kam sa bude Rusko – predovšetkým v kontexte vojny na Ukrajine – uberať.
Zaujímavosťou je, že v odpovedi na túto otázku panuje medzi odborníkmi a zasvätenými ľuďmi pomerne vzácna zhoda.
Zdôrazní premenu Ruska na vojnové hospodárstvo
Ministrovanie Belousova, zarytého etatistu a technokrata verného režimu, podľa nich ešte viac podčiarkuje premenu Ruska na vojnovú ekonomiku a naznačuje, že Putin si želá zásadnejší posun v riešení súčasného ozbrojeného konfliktu.
„Prvou úlohou Belousova bude boj proti korupcii,“ napísal Sergej Markov, prokremeľský politický analytik. Dodal, že pre Belousova je „post ministra obrany počas hybridnej vojny proti celému Západu najdôležitejšou výzvou jeho života“.
„Belousov vykoná audit celého finančno-ekonomického bloku ministerstva obrany,“ napísal ruský vojnový reportér Jurij Kotenok na sociálnej sieti Telegram s dôvetkom, že v úlohe tohto typu sa vyzná a že ide o špičkového ekonóma.
„Vymenovanie nám hovorí, že výdavky na obranu sa neznížia,“ povedala Alexandra Prokopenková, členka think-tanku Carnegie Russia Eurasia Center a bývalá zamestnankyňa ruskej centrálnej banky. „Verí v panstvo vlády v ekonomike, najprv vláda, potom podnikanie,“ citoval ju denník Wall Street Journal. Belousov je podľa nej „pripravený zo všetkých síl pumpovať ekonomiku peniazmi cez sektor obrany".
„Sektor obrany sa stáva absolútnou prioritou celej štátnej politiky. Ako sa patrí. A pri správnom plánovaní, čo podporuje náš nový minister obrany, budeme mať zbrane aj maslo,“ napísal zas Konstantin Malofejev, ortodoxný magnát, ktorý podporuje dobrovoľnícke jednotky bojujúce na Ukrajine.
Inštitút pre štúdium vojny (ISW) takisto uviedol, že Putin sa rozhodol vymenovať Belousova, aby sa pripravil na dlhotrvajúcu vojnu proti Ukrajine a možnú konfrontáciu so Severoatlantickou alianciou.
Návrh vymenovať ho "môže znamenať, že Putin plánuje vyhrať vojnu so závodmi obranného priemyslu a medzinárodnými trhmi,“ skonštatoval podľa agentúry Reuters Alexander Baunov, bývalý ruský diplomat.
Personálne zmeny komentovali aj na Ukrajine. Aj podľa poradcu vedúceho kancelárie prezidenta Mychajla Podoľaka svedčia najmä "o totálnej militarizácii ekonomiky a reštrukturalizácii armádnych zásobovacích systémov tak, aby poskytovali zdroje na nekonečnú vojnu". "Rusko mení takmer celú svoju ekonomiku na vojnovú. Bude to militaristická krajina a jej ekonomika bude postavená výlučne na výrobe pre armádu," upozornil Podoľak.
Situácii na fronte sa v prejave vyhol
V pondelkovom vystúpení v hornej komore ruského parlamentu, Belousov podľa New York Times zdôraznil byrokratické detaily rýchlo rastúceho vojenského úsilia, no nezmienil sa o situácii na fronte.
Za svoje priority označil zlepšenie úrovne starostlivosti a života vojakov, veteránov a ich rodín.
Predsedníčka hornej komory parlamentu Valentina Matvijenková povedala, že Belousov je najlepšou voľbou na nájdenie spôsobov, ako zaobstarať pre armádu „nové, moderné zbrane, nové technológie a nové inovácie“.
V armáde neodslúžil ani minútu
Belousov, civilista bez akýchkoľvek skúseností s armádou, vyštudoval Moskovskú štátnu univerzitu v roku 1981 v odbore ekonómia kybernetiky a neskôr získal doktorát.
V rokoch 1986 až 1990 pracoval v Ústave ekonomiky a prognóz vedecko-technického pokroku (IEPNTP) Akadémie vied ZSSR a v rokoch 2000–2006 viedol Centrum pre makroekonomické analýzy a krátkodobé prognózy.
V rokoch 2006 až 2008 Belousov pôsobil ako námestník ministra pre hospodársky rozvoj, v rokoch 2012–2013 viedol ministerstvo hospodárskeho rozvoja a v rokoch 2013 až 2020 bol Putinovým asistentom.
V rokoch 2020-2024 pôsobil ako prvý podpredseda vlády a dohliadal najmä na rozvoj hlavných smerov sociálno-ekonomického rozvoja, implementáciu jednotnej finančnej, úverovej a menovej politiky, štátnu reguláciu finančných trhov či na infraštruktúrne projekty a zahraničné investície.
Je dobre známy tým, že v minulosti zaujal tvrdý postoj voči firmám a podnikaniu a bol hnacou silou vládnej iniciatívy na zvýšenie daní z hutníctva a ťažobného priemyslu, a to aj po začiatku vojny.
Belousov podlieha osobným sankciám, ktoré zaviedla Ukrajina. Je tiež sankcionovaný zo strany EÚ za to, že vyzval ruských oligarchov, aby pokračovali v spolupráci so sankcionovanými ruskými bankami a podporovali okupáciu Krymu, a nachádza sa na sankčnom zozname USA voči ruskému finančnému sektoru. Belousov figuruje aj na sankčnom zozname v Japonsku, Kanade, Spojenom kráľovstve a v Austrálii.