Členské krajiny EÚ definitívne schválili migračný pakt
Schválený pakt pozostáva z desiatich právnych predpisov, ktoré podporuje veľká väčšina členských štátov EÚ.
Slovensko pred utorňajším hlasovaním naznačovalo, že pri dvoch predpisoch bude hlasovať proti a pri ôsmich sa hlasovania zdrží. Aj Česko sa zdržalo. V niektorých bodoch sa zdržalo aj Rakúsko.
Podobnú pozíciu hlásili aj Maďarsko a Poľsko, ktoré však podľa tlačovej agentúry DPA hlasovali proti celému balíku. Proti jednotlivým častiam paktu boli aj Rakúsko a Slovinsko.
Ako to bude vyzerať
Štát, na území ktorého sa ľudia vylodia, preverí ich totožnosť na hranici alebo v jej blízkosti. Informácie sa budú ukladať do novej rozsiahlej databázy Eurodac.
Táto kontrola by mala určiť, či osoba môže predstavovať zdravotné alebo bezpečnostné riziko a aké sú jej šance na povolenie na pobyt. Vo všeobecnosti majú nárok na azyl ľudia, ktorí utekajú pred konfliktom, prenasledovaním alebo násilím.
Tým, ktorí hľadajú prácu, vstup pravdepodobne zamietnu.
Kontrola je povinná a nemala by trvať dlhšie ako sedem dní. Mala by viesť k jednej z dvoch možností: k žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako je azyl, alebo k deportácii do domovskej krajiny.
V záujme urýchlenia sa predpokladá, že príkaz na vyhostenie sa vydá automaticky po zamietnutí žiadosti o azyl. Na ukončenie tohto procesu sa predpokladá nová 12-týždňová lehota. Počas celého obdobia môžu úrady migrantov zadržiavať.
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) by pomáhala organizovať spoločné deportačné lety. V súčasnosti je deportovaná menej ako jedna tretina osôb, ktorým vydali príkaz na opustenie krajiny. Často je to spôsobené nedostatočnou spoluprácou zo strany domovských krajín.
Povinná solidarita
Nový systém by mal byť povinne solidárnejší v oblasti zvládania návalu migrantov.
Preťaženým krajinám pomôžu tie zvyšné tým, že prijmú časť migrantov alebo poskytnú finančnú či materiálnu podporu.
Pre Slovensko to znamená, že budeme musieť buď prijať 285 migrantov ročne, alebo poskytnúť finančnú náhradu vo výške 5,7 milióna eur.
Agentúra AP uvádza, že mainstreamové politické strany považovali hlasovanie o pakte za nevyhnutný krok v boji proti vzostupu "radikálnej pravice". Poskytnuté riešenie migračnej krízy má antisystémové strany oslabiť v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Členské štáty budú mať dva roky na to, aby zaviedli nové predpisy do svojho vnútroštátneho práva. Rozsiahly reformný balík vstúpi do platnosti až v roku 2026.
Kamenický bol proti
Minister financií SR Ladislav Kamenický spresnil, že Slovensko počas hlasovania kvalifikovanou väčšinou hlasovalo proti dvom návrhom desaťbodového reformného balíka – proti platbe 20-tisíc eur za každého neprijatého migranta a proti dodržiavaniu niektorých azylových povinností. Pri ôsmich menej zásadných návrhoch sme sa zdržali hlasovania.
"Neodsúhlasili sme najmä také veci, že ak odmietneme prevziať migrantov, tak musíme zaplatiť 20-tisíc eur. Z pohľadu Slovenska je dnes situácia ešte dobrá. Pri počte okolo 30-tisíc migrantov určených na prerozdelenie dopad na Slovensko by bol okolo šesť miliónov eur, ale pri masovej migrácii by šlo o desiatky miliónov," vysvetlil.
Za najväčší problém pre Slovensko považuje, že v novom pakte nie je zmienka o finančnom strope na takéto platby.
Kamenický upozornil, že Slovensko bude musieť výsledok hlasovania rešpektovať, aj keď s ním nesúhlasí, a dodal, že toto by malo byť aj témou eurovolieb, aby pri hlasovaní v štruktúrach EÚ nezaniklo právo veta a menšie krajiny si udržali možnosť blokovať niektoré návrhy, najmä v oblasti rozpočtovej a daňovej politiky alebo pri migrácii.
Pripomenul, že premiér SR Robert Fico chce témy spojené s migráciou a azylom aj naďalej otvárať na úrovni lídrov členských krajín. Podľa jeho slov by väčšiu úlohu mohli zohrať práve krajiny V4, ktoré majú na migráciu veľmi podobné názory a ku ktorým sa vie v určitých bodoch pridať aj Rakúsko.
(tasr, est)