Kto živí ruský zbrojný priemysel

Putin v Èíne uský prezident Vladimir Putin (vľavo) a čínsky prezident Si Ťin-pching pózujú počas stretnutia v Pekingu vo štvrtok 16. mája 2024. Foto: TASR/AP

Iba samotné pumpovanie peňazí do ruského obranného sektora by zrejme na udržanie prevahy na bojisku nestačilo. V oblasti technológií totiž krajina medveďa nie je sebestačnou. Kľúčovým partnerom, ktorý dodávkami potrebných komponentov udržiava ruský (nielen) zbrojný priemysel v dobrej kondícii, je najmä Čína, no na zoznamoch sa objavujú aj západné mená. Avšak obmedziť tento obchod prísnejšími sankciami je mimoriadne citlivou záležitosťou.

Jedným z hlavných cieľov západných sankcií bolo narušiť ruskú priemyselnú základňu a obmedziť schopnosť Moskvy viesť útočnú vojnu na Ukrajine. Napriek tomu sú správy z tamojšieho zbrojárskeho odvetvia skôr opačného charakteru.

Kremeľ napumpoval do vojenského priemyslu tretinu štátnych výdavkov, pričom ide o najvyšší objem peňazí v pomere k HDP od studenej vojny. Nemožno sa diviť, že podľa ekonómov je práve zbrojný priemysel tým, ktorý ťahá ruskú ekonomiku do neočakávaných zelených čísel. Dosť vysokých. A je zároveň jedným z dôležitých faktorov, ktoré robia myšlienku prímeria pre tamojšie elity neatraktívnou.

Výroba kľúčových zbraní i munície sa vďaka prílevu peňazí od začiatku invázie dramaticky zvýšila.

Hoci sú údaje, ktoré komunikujú najvyšší ruskí predstavitelia, mierne nafúknuté, tamojší zbrojný priemysel len vlani podľa odhadov expertov dvoch prestížnych think tankov vyprodukoval približne tri stovky nových tankov, čo je vyše dvojnásobok oproti kapacite USA na úrovni bezmála 150 kusov. A okrem toho zrenovoval vyše tisícku starých sovietskych strojov zo skladov.

Podobná premisa platí aj pri delostreleckej munícii, čo je mimoriadne cenná položka, ktorá hrá na bojisku prvé husle. Podľa rôznych zdrojov Rusko vyrába zhruba dva až tri milióny kusov 122-milimetrovej a 152-milimetrovej munície ročne (oproti kapacite Západu, ktorá je na úrovni okolo 1,2 milióna kusov). A Economist s odvolaním sa na estónske ministerstvo obrany dodáva, že číslo sa má v tomto roku zvýšiť na 4,5 milióna kusov. Takisto produkčné možnosti rôznych typov rakiet sa podľa magazínu viac ako zdvojnásobili.

Nie je to len o peniazoch, ale aj o ochotných dodávateľoch

Hoci dal prílev štátnych peňazí do rúk zbrojárov celému odvetviu významný impulz, rozmach by nebol možný bez kľúčových komponentov. A ochotných dodávateľov.

Rusko totiž nie je v prípade technológií sebestačné. Zvýšenie importu kľúčových tovarov, ako sú mikroelektronika, guľôčkové ložiská či počítačom riadené stroje (CNC), bolo preto ruka v ruke s rastúcou produkciou zbraní nevyhnutné.

Importný boom umožnili noví medzinárodní dodávatelia. Hoci sa s tovarom často obchoduje prostredníctvom zložitej siete krycích spoločností, obchodné údaje podľa analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) ukazujú, že najväčšie množstvo stôp smeruje do Číny.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami