Kto živí ruský zbrojný priemysel
Iba samotné pumpovanie peňazí do ruského obranného sektora by zrejme na udržanie prevahy na bojisku nestačilo. V oblasti technológií totiž krajina medveďa nie je sebestačnou. Kľúčovým partnerom, ktorý dodávkami potrebných komponentov udržiava ruský (nielen) zbrojný priemysel v dobrej kondícii, je najmä Čína, no na zoznamoch sa objavujú aj západné mená. Avšak obmedziť tento obchod prísnejšími sankciami je mimoriadne citlivou záležitosťou.
Putin v Èíne
uský prezident Vladimir Putin (vľavo) a čínsky prezident Si Ťin-pching pózujú počas stretnutia v Pekingu vo štvrtok 16. mája 2024. Foto: TASR/AP
Jedným z hlavných cieľov západných sankcií bolo narušiť ruskú priemyselnú základňu a obmedziť schopnosť Moskvy viesť útočnú vojnu na Ukrajine. Napriek tomu sú správy z tamojšieho zbrojárskeho odvetvia skôr opačného charakteru.
Kremeľ napumpoval do vojenského priemyslu tretinu štátnych výdavkov, pričom ide o najvyšší objem peňazí v pomere k HDP od studenej vojny. Nemožno sa diviť, že podľa ekonómov je práve zbrojný priemysel tým, ktorý ťahá ruskú ekonomiku do neočakávaných zelených čísel. Dosť vysokých. A je zároveň jedným z dôležitých faktorov, ktoré robia myšlienku prímeria pre tamojšie elity neatraktívnou.
