Kto živí ruský zbrojný priemysel
Jedným z hlavných cieľov západných sankcií bolo narušiť ruskú priemyselnú základňu a obmedziť schopnosť Moskvy viesť útočnú vojnu na Ukrajine. Napriek tomu sú správy z tamojšieho zbrojárskeho odvetvia skôr opačného charakteru.
Kremeľ napumpoval do vojenského priemyslu tretinu štátnych výdavkov, pričom ide o najvyšší objem peňazí v pomere k HDP od studenej vojny. Nemožno sa diviť, že podľa ekonómov je práve zbrojný priemysel tým, ktorý ťahá ruskú ekonomiku do neočakávaných zelených čísel. Dosť vysokých. A je zároveň jedným z dôležitých faktorov, ktoré robia myšlienku prímeria pre tamojšie elity neatraktívnou.
Výroba kľúčových zbraní i munície sa vďaka prílevu peňazí od začiatku invázie dramaticky zvýšila.
Hoci sú údaje, ktoré komunikujú najvyšší ruskí predstavitelia, mierne nafúknuté, tamojší zbrojný priemysel len vlani podľa odhadov expertov dvoch prestížnych think tankov vyprodukoval približne tri stovky nových tankov, čo je vyše dvojnásobok oproti kapacite USA na úrovni bezmála 150 kusov. A okrem toho zrenovoval vyše tisícku starých sovietskych strojov zo skladov.
Podobná premisa platí aj pri delostreleckej munícii, čo je mimoriadne cenná položka, ktorá hrá na bojisku prvé husle. Podľa rôznych zdrojov Rusko vyrába zhruba dva až tri milióny kusov 122-milimetrovej a 152-milimetrovej munície ročne (oproti kapacite Západu, ktorá je na úrovni okolo 1,2 milióna kusov). A Economist s odvolaním sa na estónske ministerstvo obrany dodáva, že číslo sa má v tomto roku zvýšiť na 4,5 milióna kusov. Takisto produkčné možnosti rôznych typov rakiet sa podľa magazínu viac ako zdvojnásobili.
Nie je to len o peniazoch, ale aj o ochotných dodávateľoch
Hoci dal prílev štátnych peňazí do rúk zbrojárov celému odvetviu významný impulz, rozmach by nebol možný bez kľúčových komponentov. A ochotných dodávateľov.
Rusko totiž nie je v prípade technológií sebestačné. Zvýšenie importu kľúčových tovarov, ako sú mikroelektronika, guľôčkové ložiská či počítačom riadené stroje (CNC), bolo preto ruka v ruke s rastúcou produkciou zbraní nevyhnutné.
Importný boom umožnili noví medzinárodní dodávatelia. Hoci sa s tovarom často obchoduje prostredníctvom zložitej siete krycích spoločností, obchodné údaje podľa analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) ukazujú, že najväčšie množstvo stôp smeruje do Číny.
„Priami predvojnoví západní dodávatelia boli väčšinou nahradení čínskymi dodávateľmi, ako aj schránkovými spoločnosťami so sídlom v Hongkongu, Turecku, Indii a Vietname a ďalšími,“ píšu autori analýzy.
Čínske firmy začali na prelome rokov 2022 a 2023 dodávať radikálne vyššie objemy tovarov a krajina sa pre Rusko stala importérom číslo jeden (v jednotlivých mesiacoch sa viac ako 50 percent transakcií uskutočnilo s čínskymi subjektami).
Tamojšie firmy dodali Rusku polovodiče, ktoré sú kľúčové pre výrobu rôznych zbraňových systémov, navigačné zariadenia, súčiastky pre lietadlá či ďalšie výrobky s dvojakým použitím, ako guľôčkové ložiská používané v delostreleckých zariadeniach a inom vybavení.
Podobné zistenia konštatuje aj analytik Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP) Nathaniel Sher. Z verejne dostupných colných údajov podľa neho vyplýva, že Čína do Ruska každý mesiac vyváža výrobky dvojakého použitia v hodnote viac ako 300 miliónov dolárov (približne 275 miliónov eur), pričom v decembri 2023 to bol vyše dvojnásobok tohto čísla. Sher doplňuje, že ide o tovar, ktorý západné štáty označili za „vysoko prioritný“ a potrebný pre ruskú zbrojnú výrobu.
Zlomom bola mobilizácia Rusov a stretnutie hláv štátov
Dovoz kľúčových vojenských komponentov začal podľa CSIS postupne narastať krátko potom, ako prezident Vladimir Putin v septembri 2022 vyhlásil čiastočnú mobilizáciu.
Prudký nárast dodávok z Číny však nastal až o pár mesiacov neskôr – v marci 2023 –, keď sa líder krajiny Si Ťin-pching stretol s Putinom v Moskve.
Nie je to však iba čínsky drak, od ktorého odoberá Moskva kvantum kritických položiek. Analýza CSIS ukázala, že Rusko zvýšilo dovoz napríklad aj z krajín EÚ či od kvanta menších dovozcov, z ktorých žiaden nie je sám osebe významný.
Magazín Economist s odvolaním sa na štúdie CSIS a britského think tanku RUSI (Royal United Services Institute) poukazuje na to, že napriek sankciám Rusko v roku 2023 stále dovážalo mnoho komponentov z Francúzska, Nemecka či Japonska. A to prostredníctvom tretích krajín, ako sú Turecko a Spojené arabské emiráty. Spoločnosť JSC Compel, jeden z popredných ruských distribútorov mikroelektroniky, dovážala podľa decembrovej analýzy RUSI obrovské objemy západnej mikroelektroniky nielen cez Hongkong, ale aj Nemecko.
Napriek tomu bola pre Rusko nezastupiteľná najmä Čína, čo možno počuť aj z úst vysokopostavených úradníkov administratívy amerického prezidenta Joea Bidena. Jeden z nich sa pre denník Wall Street Journal vyjadril, že Čína „v skutočnosti vyvíja systematické úsilie na podporu ruského vojnového úsilia“.
Podľa denníka, ktorý sa odvolal na odtajnené spravodajské informácie, za celý rok 2023 odtiaľ pochádzalo až 90 percent ruského dovozu mikroelektroniky, ktorá je kľúčová pre výrobu rakiet, tankov a lietadiel.
Stopka pre obchod by ohrozila Kyjev
Prudké zvýšenie dovozu komponentov použiteľných v zbrojárskom odvetví vzbudzuje otázniky o funkčnosti sankčného mechanizmu.
Jeho prísnejšie presadzovanie však nie je jednoduché. Hlavnou prekážkou je to, že Rusko dováža najmä zariadenia nižšej kvality, ktoré sa používajú aj na civilné účely (preto sa aj hovorí o dvojakom použití). Ich tok je v medzinárodných dodávateľských reťazcoch náročné obmedziť.
A komplikáciou je tiež fakt, že od čínskych dodávateľov niektorých strojových súčiastok je čiastočne závislá aj Ukrajina. Akékoľvek sprísňovanie tak musí brať ohľad na to, či nestopne aj obchod medzi čínskymi firmami a ukrajinskými zbrojármi.