Po vyše dvoch rokoch vojny sú vyhliadky na prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom mizivé. Hoci sa rokovaní stráni aj Kyjev, najmä pre Kremeľ by to v tejto chvíli nebol „výhodný obchod“. A to nielen preto, že útočiace jednotky postupujú a zaznamenali najväčšie územné zisky za dlhé mesiace. Dôvodom je aj vojnou podkutá ekonomika, ktorej expanzia s konfliktom úzko súvisí.
Ruské jednotky zabrali za ostatných sedem dní podľa odhadov takmer tristo štvorcových kilometrov ukrajinského územia. Ide o najrozsiahlejšie zisky od decembra 2022 v rámci jednej operácie.
To však iba podčiarkuje trend posledných týždňov až mesiacov – frontová línia rozmŕza a pomaly sa posúva na západ. Najvýraznejšie to vidno práve na severovýchode Ukrajiny – v smere na približne miliónovú metropolu Charkov a tiež na mestá Kupjansk a Izjum.
Taktické úspechy ruskej armády znamenajú, že ak by sa schyľovalo k akýmkoľvek rokovaniam o prímerí, ukrajinská strana by v nich ťahala za omnoho kratší koniec. Najmä v porovnaní s tým, v akej pozícii bola krátko po spustení invázie či s tým, ako na tom bola krátko po protiofenzíve v lete roku 2022, keď Rusov vytlačila z rozsiahlych území.
Postup Rusov tiež naznačuje, že rokovania o mieri zrejme momentálne nie sú v Kremli na zozname priorít. Navyše, prerušeniu bojov začína brániť jeden mimoriadne podstatný faktor, ktorý v konečnom dôsledku môže hrať prvé husle – ruské hospodárstvo (a najmä jeho expanzia) je čoraz viac ťahané vojenskými výdavkami.